Prílohy, "prototypy", skladajú spolu jeden celok - texty vzťahujúce sa na jesenný zájazd r. 2014 do Olympie. Delenie je uskutočnené z dôvodu priveľkej hmotnosti celku, nebolo možné ho načítať.
Texty sa vzťahujú na konkrétne udalosti, ktoré študenti na svojej ceste zažili a ktoré sme už vo väčšine prípadov mali možnosť spolu neformálne preberať.
Analytické texty sú označené malou rómskou vlajočkou. Týkajú sa tém spojených s rómskymi reáliami, tak ako sa s nimi stretávame v teréne. Mnohé z nich, aj keď háklivé, sme už mali možnosť spolu prebrať "na živo", súc priamymi účastníkmi a aktérmi daných situácií.
Bolo by vhodné, keby sa študenti ku jednotlivým témam mohli vyjadriť a ich výpovede by mohli byť spracované a následne použité vo výslednom dokumente. Ideálne by bolo, ak by práca bola spracovaná študentskou pracovnou skupinou.

 

Prototyp 1.docx (6275356)

 
 
 

 

 

Práca na textoch

 

Texty uvádzané v tejto rubrike dokumentujú reálne situácie, ktoré väčšina študentov zažila v poslednom polroku. Viažu sa k rôznym zážitkom, väčšinou  neštandardných, v novom prostredí , s ktorými boli žiaci konfrontovaní doma alebo v zahraničí.

Sú to „zážitkové“ texty, ku ktorým sa študenti na základe svojich vlastných zážitkov a skúseností môžu vyjadriť.  

Všetky zážitky a dojmy sú späté s Rómami, s ich postavením  v spoločnosti, s pohľadom spoločnosti na Rómov, s prijímaním alebo neprijímaním Rómov do majority.

Na úrovni individuálnej  i kolektívnej, majú študenti, ako mladí Rómovia, možnosť sa afirmovať, determinovať sa. Nie len pohľadom a vplyvom okolia, ale najmä svojím vlastným zadosťučinením si určiť a determinovať svoje vlastné „ja“ a svoje miesto vo svete.

K tomu je nevyhnutná sebareflexia vo vzťahu ku sebe, k svojmu priamemu okoliu, ku svojej komunite.

Práca na textoch má pravdaže za cieľ aj vycibrenie vyjadrovacích schopností  a jazykových zručností študentov, ale cennou devízou bude aj zaznamenanie ich vlastných výpovedí vo forme akú oni bezprostredne použijú a akou, mierne prispôsobenou, ich budeme môcť podať ďalej. Tak aby boli prístupné, zrozumiteľné a atraktívne pre čo najširšiu rómsku mládežnícku verejnosť.

(texty sú vyňaté z reportáži publikovaných v rubrikách Foto - kalendár a Cesta do Olympie)

 

február - marec 2015

Spoločenský štatút

Obraz v očiach verejnosti

Ako riešiť záškoláctvo? Existuje "rómske" záškoláctvo?

Pozitívna diskriminácia. Áno, nie?

 

Keď žiaci chronicky, už po ix-tý krát zaspia a neprídu do školy, vyčerpajúc všetky možné legislatívne donucovacie a represívne prostriedky, najlepším a najrukolapnejším spôsobom ako ich dostať do školy, je sadnúť do auta, ísť do osady, povyťahovať z postelí a doviesť do školy.

Naposledy sa tak stalo vlani, o pol desiatej ráno sme takto rúče poprebúdzali asi 7 statočných sedmospáčov v Stráňach pod Tatrami, a o desiatej už sedeli pekne v laviciach. Celá akcia prebehla v humornom, recesistickom duchu, urobilo sa zopár fotiek, ale hrozba že sa dajú na nástenku sa nenaplnila, akurát miestni spoluobyvatelia nadšene participovali na celej akcii a tvorili vďačnú divácku kulisu.

Podobnú akciu sme si zopakovali o pár týždňov v Rakúsoch, veď "spiacich objektov" v neskorých ranných hodinách je vždy všade dosť.

Akcie mali dobrú odozvu, aspoň dočasne sa dochádzka zlepšila, aj keď sa všetko dialo s úsmevom, zjavne, nikomu sa nechcelo byť v pyžame stredobodom pozornosti.  Jeden rodič síce hrozil súdom za porušovanie súkromia, ale to bolo v návale emócií, a tie opadli tak rýchlo ako vzbĺkli.

Na rodičovskom združení sme, za prítomnosti všetkých žiakov, rozoberali spomínaný problém. Ako dostať sedmospáčov do školy? Štandartná odpoveď: "My nie, to ostatní sú takí rodičia že sa nestarajú", problém nerieši. Vieme že rušenie štipendia, hlásenie sociálnym úradom tiež nie je všeliekom. Ale návrh na zopakovanie podobných zásahov sa nestretol s nadšením. Rodičia sa nevyjadrovali, a jeden študent, ktorý mimochodom nepatrí ku zaspávačom, povedal že si nepraje aby sa zasahovalo do jeho súkromia, že sa hanbí. Zjavne, ostatní s ním ticho súhlasili.

Zdá sa, že konečne máme nejakú, priam "hmotnú", rukolapnú páku. Niečo čo zaberá. Obraz, projekcia svojho "ja" smerom ku verejnosti je jedným so základných vnemov ktoré určujú postoje a správanie na verejnosti a vzťahy s okolím. Zaspím, hanbím sa za to, ale nápravu nechcem, radšej to schovám "pod koberec". Alebo do piesku, ako pštros ktorý sa takto schováva pred nebezpečenstvom. 

Čo s tým? Stále nezodpovedaná otázka, ako vytiahnúť žiakov z postelí, keď ich rodičia sa k tomu nemajú? A ostatné spoločenstvo, rodina, susedia, ešte menej. 

O mesiac na to, keď sme mali ísť na dôležité školské podujatie, opäť dvaja zaspali. Presnejšie, dve dievčatá. Kým sme sa ku nim dovolali, obvolali sme susedov, rodinu, rodičov... všetci spali. Aj keď už bolo pokročilé ráno, pracovný deň, škola sa už dávno začala.  Ani len pocit previnenia, alebo že niečo nie je v poriadku?!

Sme v osade. Je nám tu dobre, ale zjavne tu všetko nie je v poriadku. Hygiena, spolunažívanie, školská dochádzka. Tváriť sa že áno, keď zjavne nie? Znamená pozitívna diskriminácia že nechceme vidieť realitu takú aká je? Pomôžeme tým niekomu keď budeme zatajovať holé fakty?  Ako riešiť dilemu priznať (si) určité nedostatky a nič nerobiť k ich odstráneniu? Vyrovnať sa s (vlastnými) nedostatkami tak, že sa akceptujú ako súčasť danej identity v danom prostredí? Je toto rómska identita?

 

 

utorok, 30 decembra 2014

Pozrieť sa pravde do očí

"Ten strašný pocit, keď nakupujete a stále za vami predavačky pozerajú, ako keby ste chceli niečo ukradnúť..."

Koľkokrát sme počuli alebo čítali túto vetu, vyjadrujúcu všetko to utrpenie a poníženie, ktoré Rómovia musia obstáť, keď sa na nich automaticky pozerá ako na zlodejov, ako na tých zlých...

Dnes, po skúške, keď som čakal na Helenu pred Lídlom, zrazu vidím, ako uháňa okolo mňa jeden mladík. Bol mi akýsi povedomý, ako keby náš študent, ale nevedel som ho spoznať, lebo letel ako namydlený blesk. Tempo mal riadne, len tak pre nič za nič určite neutekal a ešte zvieral v ruke nejakú plátenú taštičku, ktorá mu musela prekážať. No, rekreačný športovcec to asi nebol, aj keď vyšportovaný zjavne bol, aspoň viac ako ochrankár, ktorý za ním pálil, ale o chvíľu to vzdal, bol asi menej vymakaný...

Som zvedavý, či aj na tohto mladíka v Lídli pozerali ako na potencionálneho zlodeja. Asi nie. Ináč by nestihol ukradnúť a ešte utiecť ochranke spod nosa.

Čo s tým? 

Viac dozerať na všetkých, aj na tých, ktorí nikdy nekradli ani kradnúť nebudú, ale všetci na nich pozerajú ako na zlodejov, pretože iní, im podobní, kradnú a kradnúť budú...

Každopádne je zbytočné sa sťažovať, že sa niekto nejako na niekoho (alebo na mňa) pozerá. Ale skôr sa my pozerajme na tých našich, čo robia, či náhodou nejdú niečo ukradnúť. A zakročiť. Ináč sa na nás všetci budú stále pozerať ako na zlodejov!

 

 

Pozrieť sa pravde do očí

sobota, 13 decembra 2014

Novinársky prístup a postup v konštrukcii a prezentácii reportáže

Výpoveď o sebe, úprimnosť, pravda

Vysielanie tv dokumentu o gymnáziu a ceste študentov do Olympie

TV Arte

Slovaquie, les enfants de la fée

http://info.arte.tv/fr/roms-en-slovaquie

http://info.arte.tv/de/slowakei-roma

 

Úvodné slovo reportáže:

 „Rómovia sú zlodeji, lenivci, znásilňujú svoje deti a odmietajú ich poslať do školy. Sú to všetko kočovníci, ktorí majú len jeden cieľ: nás obsadiť. A to všetko len preto, aby mohli zneužívať náš sociálny systém, ktorý im my, súc až priveľmi štedrí, ponúkame.“ Toto je malá ukážka z toho, čomu hovoríme predsudky, ktoré vy, ktorí sa na nás pozeráte, a ktoré  my, ktorí sa domnievame, že sme úžasne tolerantní, myslíme, alebo sme si jedného dňa mysleli o tejto populácii, ktorá je vystavená ostrakizmu, rasizmu, ak jej jednoducho a proste nehrozí priama likvidácia. Niekedy treba dosť času na nabúranie takých presvedčení.  Film, ktorý vám ponúkame, by ten účel mohol splniť. Sébastian Mesquidas a Yann le Gleau z What´s Up Production mali nápad sledovať skupinu hudobníkov z jednej lokality východného Slovenska, v ktorej by ste si asi nepriali stráviť prázdniny. Nuž títo chlapci a dievčatá  nedávno účinkovali  v parížskej Olympii. Dopracovať sa až na scénu mýtickej parížskej sály je výkon, platí to dvojnásobne pre týchto mladých, ktorí žijú s hendikepom ich pôvodu. Bolo to treba  práce, a koľko disciplíny. Za týmto úspechom je bezpochyby ohnivý temperament Ivana, muža ktorý nič nepopustí a hlavne nie svoje princípy...

 

streda, 26 novembra 2014

Pozrieť sa pravde do očí

Z Olympie do Prešova. Ivan Akimov s Kesaj vystúpi v konkatedrále sv. Mikuláša

Už túto nedeľu o desiatej hodine v konkatedrále s. Mikuláša vystúpi Ivan Akimov so svojím ansámblom ako hosť počas odpustovej slávnosti. Po jej skončení uvedie tiež krátky duchovný program. Aj v ich podaní odznie hymna konkatedrály Svätý Mikuláš. Perličkou je, že táto skladba má doposiaľ sedemnásť prekladov, ako posledné domorodného jazyka Filipín a japončiny. Sestra Maristella a združenie Magis sa môžu tešiť na ich propagačné vystúpenie pri ich stánku popoludní.

Z Olympie do Prešova

Ivan Akimov so svojím súborom Kesaj sa nedávno vrátil z Paríža, kde účinkoval v svetoznámej Olympii, čo je snom mnohých umelcov. „Vyvrcholením nášho pobytu v Paríži bolo účinkovanie v Olympii, a to dokonca dvakrát za sebou. Koncerty sa nám vydarili nad všetko očakávanie, veľmi, veľmi dobre. Myslím si, že oproti ostatným našim zahraničným zájazdom, máme ich za sebou vyše šesťdesiat, v tomto prípade zohrala svoju úlohu aj psychika. Takmer všetci účastníci zájazdu sú aj študentami nášho gymnázia. Spolu sme do detailu prebrali všetky súvislosti účinkovania v tak prestížnej sále, akou je Olympia. Veľa to znamená pre Rómov, pre Slovensko, pre osady, z ktorých pochádzajú všetci naši členovia. Prítomnosť TV Arte ešte viac umocnila tento pocit zodpovednosti, veď reportáž o zájazde bude vysielaná nielen v Európe, ale prostredníctvom TV5 Internationales, na všetkých piatich kontinentoch. Počas nášho pobytu v Paríži sme zorganizovali aj manifestáciu na Esplanáde Ľudských práv, na námestí Trocadéro. Chceli sme upozorniť širokú verejnosť na skutočnosť, že aj Rómovia zo sociálne exponovaného prostredia vedia vziať život do vlastných rúk a môžu byť úspešní na školách, aj stredných, i vysokých...  Že to nie je samozrejmosťou, svedčí napríklad aj fakt, že keď videli prichádzať pod Eiffelku našu skupinu africkí predavači suvenírov, hneď ku nám podišli a hovorili nám, aby sme sa pratali a nekazili im kšeft. Mysleli si, že sme banda pouličných zlodejov...“ opisuje jeden z množstva parížskych zážitkov Ivan Akimov.

Pozrieť sa pravde do očí

Už z týchto slov si môžete vyskladať mozaiku obrazu, kto je Ivan Akimov. Umelec, ktorý sa rozhodol ukázať Rómom, že žiť sa dá aj ináč. „Áno, aj toto je náš zážitok spod Eiffelky. Tu je zbytočné nariekať. Taká je skutočnosť, také bandy sú, aj keď nie len výlučne rómske... Našim mladým neostáva nič iné, len sa pozrieť pravde do očí. Ak chceme niečo zmeniť, tak treba začať sebou, poriadne sa učiť, nezaháľať, nevyhovárať sa. Makať. Aj toto bol zmysel nášho zájazdu do Paríža a do Olympie. Popri tom sme ešte stihli navštíviť výstavu súčasného rómskeho umenia vo Fnasat, odohrať dva koncerty priamo v teréne, v ilegálnych rómskych táboriskách okolia Paríža a jeden koncert v belgickom Gente,“ dodáva Ivan Akimov.

Skupina Kesaj má stále nabitý program. Minulý týždeň chlapci účinkovali v koncerte Idy Kelarovej v pražskom Rudolfíne, spolu s Českou filharmóniou. „Už sa tešíme, že na Mikuláša sa budeme prezentovať v Prešove, ďalšie projekty sú pripravené na budúci rok. Ale ten hlavný projekt, to je škola a maturita, a tomu sa musí všetko podriadiť,“ hovorí Ivan Akimov

Prešovský Večerník, streda, 26 november 2014

 

1.11. 2014

Vzťah ne-Rómovia - Rómovia

Posledný deň zájazdu prebieha na ceste do Tomblaine, kde sme očakávaní na koncert s Hugom Ferónom, s ktorým sme už nahrali jednu pesničku, ktorej krásny text napíslal jeho otec, Hervé, ktorý je aj starostom mesta. On, ako prvý, nás pozval v r. 2003 na festival do Tomblaine, a od vtedy sme sa nezastavili. Ak by nebolo tohto takmer náhodného začiatku, nebolo by nič z toho všetkého, čo potom prišlo. Sem sa vždy vraciame radi, vieme, že sme vždy vítaní a môžeme prísť kedykoľvek...  

 

31.10. 2014

Pojem rómstva v očiach verejnosti

Čo majú Rómovia a iní to nemajú...

Ohlasy na internete

20-e výročie skupiny les Ogres de Barback v Olympii ( 20 ans des Ogres de Barback), na to tak skoro nezabudnem! Výnimočný koncert, jedinečný v svojom žánri, nezatriediteľný, pre všetky chute, všetky generácie, v stále sa meniacich náladách, do poslednej chvíle uchvacujúci. Ani neviem, ktorý dojem mám viac vyzdvihnúť, medzi pesničkami pre deti spievaných deťmi, či francúzskymi šlágrami starých rodičov alebo smutnými, jemnými nápevmi, či chorálom dychovky Eyonlé z Béninu, La rue Kétanou a predovšetkým hudobno-tanečná rómska skupina Kesaj Tchave zo Slovenska vo finále! To bolo proste úžasné, veselé, pastva pre sluch a pre oči, plné vášne, vzbury, energie, mladosti a nehy.

Práve som sa vracal peši z manifestácie burkinabéanov oslavujúcich pád ich nenávideného diktátora.  Plne sústredený na túto udalosť som prišiel do Olympie, kde som sa zas vhupol do čisto parížskej tropickej horúčavy.

Mlaďáci z Kesaj Chavé  boli hyper vzrušení a nakoniec ich ohurujúci ošiaľ vyhodil všetko do vzduchu! Bol to najbláznivejší a najgeniálnejší chaos, aký som kedy videl a počul, bez akéjkoľvek súvislosti s peknými rómskými tančekmi, ktoré by nám mohli ponúknuť. Bol to koncentrát farieb, necudného pôvabu a šťastia! To by prebralo aj mŕtveho!

http://regismarzin.blogspot.fr/2014/11/30-octobre-2014-paris-les-ogres-de.html

 

Vnútrokomunitné vzťahy

Nestálosť, nedôvera

Altruizmus v osade?

Ako pomôcť osade?

Ako si môže pomôcť sama osada?

Umelecké produkcie skupiny les Ogres de Barback, sú hotovou mašinériou. So všetkým, čo k tomu náleží, technika, catering, ozvučenie, réžia... atď. Zvyčajne, keď je pokope veľa ľudí, sa vždy nájdu aspoň jeden alebo dvaja  frustrovaní nerváci, ktorí dokážu znepríjemniť život ostatným. Tu, nič. Všetci, do jedného, sú milí, prívetiví. Príjemní, nič zlého za ľubom. Každý sa snaží vytvoriť čo najlepšiu atmosféru,aby všetko dopadlo čo najlepšie. Po mojich takmer štyridsiatich rokoch na scéne to prekvapí. Klobúk dole!

Ogri sú na scéne úžasní. Ako doma. Dlhodobé skúsenosti. Kus umenia. Kus človečiny... Kto to nevidel, ťažko uverí. Ich jednoduchosť ma zaráža. To isté čo sa týka ich umeleckých výkonov.  Nevšedné. Ani stopy po namyslenosti, úplne cool. Bravo!

Hudobná skupina les Ogres de Barback má za sebou 20 rokov existencie (práve sme to spolu oslávili:)). Sú to štyria súrodenci, dve sestry a dvaja bratia (a okolo nich najmenej 30 členný pracovný kolektív). Už toľké roky fungujú spolu, majú úžasný úspech (sú treťou najčastejšie programovanou francúzskou skupinou) a sú stále milí, nenamyslení, priateľskí. Zjavne spolu  výborne vychádzajú, nehádajú sa o peniaze... Aj teraz sú radi, že sú spolu, a to napriek 8 mesiacom náročnej koncertnej šnúry, ktorú majú práve za sebou. Jav zriedkavý. V show-biznise, vlastne v akejkoľvek brandži, je vzácne stretnúť taký jasný príklad dobrého, normálneho, jednoduchého ľudského spolunažívania. Nikto sa tu nepovyšuje, nepotrebuje sa hrať na šéfa... 

A pomáhajú iným. Deťom v Afrike, muzikantom na Aljaške... a aj nám. Boli u nás 2 krát na našich Medziosadových Festivaloch Akana me. Na vlastné náklady. V Rakúsoch si aj zahrali futbal. Po prvom góle lopta preletela cez bránu bez sieťky medzi divákov, a už sme ju nemohli dostať späť. Stratila sa v dave. Mali sme len jednu loptu a zúfali sme, že nebudeme môcť pokračovať v takom peknom podujatí ako bol tento medzinárodný futbalový zápas: Rakúsy proti zvyšku sveta! Našťastie napokon Ľubko zasiahol, lopta sa našla a Rakúsy vyhrali nad celým svetom 9:2.

Je možné byť dobrým, jednoduchým, priateľským aj v Rakúsoch? V Lomnici? V osadách? medzi Rómami? Nepovyšovať sa, nehádať sa, nehrať sa na šéfa? ... Čo k tomu treba?

 

30.10.

Médiá a Rómovia

Verejnosť a Rómovia

(ne) zastúpenie Rómov vo verejnom diskurze

Kesaj Tchave je príbeh jedného folkórneho súboru piesní a tancov, zloženého z rómskych detí a vedeného hudobníkom Ivanom Akimovom, pochádzajúcich z dedinky spod Tatier, na východe Slovenska.

Ich predstavenia po celej Európe vzbudzujú úžasné nadšenie svojou  prekypujúcou a komunikatívnou radosťou ! Až do takej miery, že Arte bude o nich vysielať reportáž.

http://www.franceinter.fr/emission-un-temps-de-pauchon-les-enfants-de-la-fee

 

Deti Kesaj účinkovali 29. a 30. októbra v prvej časti koncertu skupiny Ogres de Barback v Olympii.

Pod vedením Ivana a Heleny Akimových, mladí nadchli divákov svojou spontánnosťou, dynamikou a energiou po celú dobu predstavenia.

Vďaka príjmom z koncertu môže súbor pokračovať v svojich projektoch s rómskymi deťmi z okolia Kežmarku, odkiaľ pochádza celá zostava. Najmä v rozvoji rómskeho gymnázia na Slovensku, ktoré otvorili vďaka príjmom zo zájazdov. Pozývame vás...

 http://www.franceinter.fr/emission-un-temps-de-pauchon-y-a-pas-de-fatalite

 

Reakcie poslucháčov

utorok 25 novembra 2014 o 17:25

Vďaka za vaše vysielanie, vlastne som vám to chcela povedať už dávno, od kedy vás počúvam, to sú roky!...

Dnes je k tomu  príležitosť, lebo podľa mňa bol váš námet veľmi poučný, je dobré dať na známosť, čo robia tí ľudia, aby sa integrovali bez toho, že by sa zapreli. Stále sa hovorí o všetkých ich domnelých previneniach, málokedy sú valorizovaní, nikdy sa nesnažíme vžiť do ich situácie, skúmať ich uhol pohľadu. Všimla som si, že sú obzvlášť neprítomní pri všetkých debatách, ktoré sa ich týkajú! Vaše vysielanie trvá ledva 10 mn, čo veľa hovorí o tom, koľko miesta venuje spoločnosť vyjadreniu ľudu v médiách! Priala by som si, aby vaše vysielanie trvalo celú hodinu, a keďže náš priateľ Daniel Mermet už nie je tu, aby nám odhalil skryté stránky našej spoločnosti a dal tiež slovo vydedencom našej spoločnosti v médiách, bola by som rada, keby váš Temps de Pauchon zabral tento čas antény. Na dnešok je koniec, ale stretneme sa zajtra!

Mireille

 

30.10.

Obraz Rómov v očiach verejnosti

Hľadanie vinníkov

Hľadanie riešenia

Priamo pod Eifelkou ponúka svoje služby jeden chlapík ako drožkár. Keď nás uvidí, oborí sa na nás po rumunsky  :

 “Hej, vy Cigáni,  Veža, to nie je pre vás, practe sa kade ľahšie...“

Hovoril to so sebavedomým úsmevom, ale bolo jasné, že v jeho očiach je nemysliteľné, aby sa Rómovia venovali obyčajnej turistike.

Issai (tiež z Rumunska) si ho podá a bez zaváhania mu odpovedá :

 „Ty, ty tu makáš, a my, my sa tu pekne prechádzame. Tak drž hubu a makaj!“.

 

Na Esplanáde, tesne pred návalom predavačov vežičiek, ich šéf, vysoký Afričan, vidiac našich, hneď podíde ku nim a vraví im:

 „Practe sa, nekazte nám kšeft!“ Bol si istý, že sme organizovaná banda vreckárov...

 

Drožkár, Rumun, ktorý pod Eifelkou tvrdí, že turistika, to nie je pre Cigánov, má svoju predstavu o Rómoch, veď je z Rumunska... Ale že by jednoduchý černoch z rovníkovej Afriky, ktorý pokútne predáva vežičky pod Vežou, mal niečo proti Rómom... ? S najväčšou pravdepodobnosťou nemá ani potuchu, kto sú Rómovia... Vie len, že mladí ľudia, často ešte len deti, mu kazia kšeft, keď ako kŕdeľ strák prečešú nič netušiacich turistov a jemu tak odlákajú klientelu. Preto, keď ich vidí, ide ku nim a hovorí, aby sa pratali...

Kde je chyba, v Afričanovi, Rumunovi, Francúzovi... ?

Čo s tým... ?

Jediná odpoveď: ŠKOLA!!!

 

29.10. 2014

Takmer polovica našich členov nemá dostatočné skúsenosti z pôsobenia na scéne.

Rómske peniaze

Nátlak prostredia

Nestálosť vnútrokomunitných vzťahov

Psychika, nasadenie

Práca  v teréne

Nedávne udalosti spojené s nakrúcaním rôznych dokumentárnych filmov mali za následok vnútorný rozkol a zvýšenú fluktuáciu detí a mládeže. Samotné jestvovanie súboru bolo ohrozené...

Naši mladí fagani z Veľkej Lomnice, ktorí sú s nami už 7 rokov, sa zúčastnili natáčania filmu Všetky moje deti (kvalitný a úspešný filmový dokument režiséra Ladislava Kaboša o farárovi Kuffovi zo Žakoviec). Boli hrať na premiére v Prahe, požičali sme im naše nástroje, nohavice a topánky. Keď sa vrátili, tak nám odkázali, že už zadarmo hrať nebudú... to bol ich prvý honorár. Cyril, náš „prvý tanečník“, mal nedávno súd. Vybavili sme mu advokáta, namiesto 5 rokov ostrého, vyfasoval len podmienku. Namiesto „ďakujem“, zmizol bez slova... Atď. Takéto a podobné prípady sú súčasťou každodenného života súboru. Večné podozrievanie z brania „cigánskych peňazí“, nestálosť, citová prázdnota... Všetko vieme vysvetliť, pochopiť... ale nevieme odolať. Napriek nespočetným reprízam stále rovnakých inscenácií, nedokážeme byť imúnni voči obyčajnej zlobe, ktorá nás postihuje bez toho, že by sme vedeli prečo. Našťastie, sú aj opačné prípady, inak by sme nevydržali, ale stále a vždy to dáva poriadne zabrať... Výsledkom je, že práve keď máme ísť na vrcholné podujatie celej našej kariéry, nemáme k dispozícii takmer nikoho zo starej zostavy, a musíme zvládnuť túto mimoriadnu výzvu s tým, čo je práve po ruke.

Ako dobehnúť roky praxe, drilu, skúsenost, tesne pred vystúpením na najprestížnejšej scéne sveta?  Áno, pre mňa je Olympia č. 1. Mimo neustáleho vylepšovania programu a nacvičovania, si myslím, že podstatným faktorom nášho úspechu bola psychika. Takmer všetci členovia súboru sú zároveň poslucháčmi nášho gymnázia. Vnímajú svet už trocha ináč ako ich rovesníci z osady, chápu výnimočnosť celej situácie, vedia že nastávajúce účinkovanie prekračuje rámec bežného koncertovania, ale bude mať oveľa širší dopad. TV Arte, ktorá všetko filmuje, neustále  kladie podstatné otázky „na telo“, na osady v ktorých žijú, na identitu, ktorou sú súčasťou, na budúcnosť, ktorej sú obrazom... To všetko pôsobí zjednocujúco, všetci sú zomknutí okolo jednej myšlienky a jednej vôle :  zvíťaziť, uspieť!

Dokázať svetu, že na to majú, aj keď sú len obyčajní Rómovia z osád.

 

Motivovať, povzbudzovať, nadchýnať. Kladieme dôraz na výnimočnosť celej situácie, mimoriadnu prestíž  Olympie, všetkého, čo sa vzťahuje k nášmu vystúpeniu vo vzťahu ku Rómom, Slovensku... Sme v plnom, totálnom nasadení.  Arte filmuje celé naše putovanie z osady do Olympie a toto všetko vytvára a formuje silné spoločné „bojové“  povedomie, a všetci, ako jeden sú pripravení popasovať sa z výzvami, ktoré sú pred nami.

 

28.10.

Archaizmus – moderna

Asistencia – samostatnosť

Bolestná sloboda

Večer, súborové predstavenie pre obyvateľov susedného táboriska karaván, kde sme kedysi nadväzovali naše prvé kontakty s balkánskymi Rómami. Hrali sme, skúšali, neraz v treskúcej zime, za pohnutých podmienok (bitky, polícia...), hlavou proti múru...  

A po rokoch sa sem vraciame ako domov. S Meklešom, Ženikou, Isajom... v hľadisku sú všetci tí, ktorých už poznáme od malička, takže si vravíme, že sme dobre robili, keď sme vtedy rozbíjali múry hlavou... Múry povolili, hlavy odolali.

Na vystúpení sa k nám spontánne pridajú Mekleš, Isaj a Jenica. Isaj si dáva pozor, aby netancoval, keď spievame "sväté" pesničky. Balkánski Rómovia sa nám javia ako veľmi archaickí. Zlaté zuby, dlhé sukne. Muži zvlášť, ženy zvlášť. Svadby takmer výlučne dohovorené medzi rodičmi, ženích nevestu kupuje. Dievčatá sú uzatvorené v karavánach, škola je pre ne jediným únikom. Nie na dlho, pre rodičov je to zbytočná strata času. Posielajú ich tam len preto, lebo je to nevyhnutné, aby mali potvrdenia potrebné na poberanie sociálnych dávok. 

Našťastie sú aj výnimky, ako Jenica, ktorá sa dokázala vzpriečiť rodine a osudu, dokázala si spraviť učňovku a je kaderníčkou, žije svoj život. Ale svoje rómstvo v sebe nezapiera. Občas si zatancuje s Kesaj, keď sme vo Francúzsku, alebo príde za nami na Slovensko, ako toto leto... Akurát sa jej nepáči staroveká tradícia dohovorených svadieb. Odmieta byť tovarom, ktorý jej rodina niekomu len tak predá, bez jej súhlasu. Svoju budúcnosť si určuje sama.

Ale zároveň konštatujeme, že aj keď sa balkánski Rómovia doma nespoliehajú na žiadne podpory ani "aktivačné" , napriek extrémne prekérnym podmienkam ilegality, života na ulici, žobraniu... sa vo väčšine prípadov  dokázali postaviť na nohy. Doma (v Rumunsku) si postavili domy a tí, ktorí mali šancu byť aspoň trocha sprevádzaní nejakými organizáciami alebo dobrovoľníkmi, dokonca  dostali svoje deti na strednú a niektorí aj na vysokú školu... 

Ulica a žobranie boli pre nich prechodnou etapou, nie cieľovou. Všetci sa v súkromí vyjadrujú aké to bolo ťažké a ponižujúce, naťahovať ruku pred okoloidúcimi. V tom čase nemali na výber, bol to pre nich jediný spôsob prežitia. Ale dostali sa z toho, postavili sa na nohy a teraz sú už na inej úrovni.

Natíska sa otázka, čo je lepšie, totalitný sociálny systém, ktorý sa o všetko postará (podľa predstavy systému), alebo liberálny individualizmus, ktorý núti človeka sa postarať o seba (podľa predstavy človeka)...

 

Izabela Boti

(externá tanečníčka Kesaj Tchave, zúčastnila sa mnohých našich akcií, jej otec, Miša, je uznávanou osobnosťou medzi rumunskými Rómami, je sudcom v Romani Kriss, úzko s nami spolupracoval pri našich kontaktoch a akciách s rumunskými migrantmi. My sme im pomohli postaviť ich súbor).

Zvláštne znamenie: pripravuje sa na maturitu a sníva, že založí svoj vlastný cirkus.

„Som veľmi hrdá na svoju dvojitú kultúru“

Keď sme sa dostali na naše prvé táborisko, v Saint-Denis, som mala 5 rokov. Vraj som sa zadrapila o moju mamu a povedala som jej: „To naozaj tu budeme žiť?“  Bola to akási chatrč, 10m štvorcových, bez vody ani elektriky. A naozaj, tu sme roky žili. Úlohy som si robila pri sviečkach, v škole ma deti volali „Cigánka“. Napriek všetkému som vychodila všetky triedy. Malý zázrak. Boli dni keď som bola zúfalá, keď to bolo priveľmi ťažké, tak som si brala príklad z môjho otca, Mišu. On, nikdy sa nevzdával. Stal sa údržbárom výťahov a žijeme spolu traja, s mamou, v paneláku v Saint-Denis. Tento rok pripravujem maturitu z ekonomiky, ale to mi nebráni, aby som popri tom robila spústu iných vecí: venujem sa vzdušnému cirkusu v Akadémii Fratellini, flamencu, hrám na husliach, tancujem cigánske tance. Minulý rok som dokonca založila občianske združenie: aspoň raz za mesiac máme vystúpenie. Moja dvojitá kultúra – som na ňu veľmi hrdá. A keď sa ma pýtajú, či som Rómka, odpovedám: „Áno, samozrejme“. Načo to schovávať? Ak sa to niekomu nepáči, nevadí. Moje najväčšie víťazstvo bude, keď dostanem francúzske občianstvo.  A môj sen? Založiť si vlastný cirkus. Treba byť ambicióznym, či nie?"

GRAZIA (francúzsky módny týždenník, vydanie od 28 marca do 3 apríla 2014)http://www.grazia.fr/societe/temoignages/galeries/et-oui-je-suis-rom.-et-j-ai-reussi-635756

 

28.10.2014

Moderné umenie. Výstava rómskeho moderného umenia vo Fnasat.

Rómske  a ne-Rómske pohľady na svet

Rómske sebaurčenie

Sila mienkotvorného okolia

Gabi Jimenez, jeden z vystavujúcich,  hovorí, že moderné umenie nie je na to, aby sa kúpilo a zavesilo na stenu v obyvačke, aby to bolo pekné. Moderné umenie oslovuje diváka, navádza ho k zamysleniu... Autori, ktorí tu vystavujú, sa navzájom nepoznajú. Všetci sú Rómovia, ale každý z inej krajiny. Z Francúzska, Fínska, Dánska, Slovenska, Írska, atď. Ale predsa majú niečo spoločné. Často sa v ich dielach vyskytuje koncept pohľadu. Oči... Rómovia sú často definovaní pohľadom tých druhých. Ich vlastný pohľad verejne absentuje z definície rómskeho sveta. Je zjavné, že umelci, ktorých diela sme mali možnosť zhliadnúť na výstave, vidia veci inakšie. Majú svoj pohľad na svet, svoj pohľad na seba, na Rómov...

 

26.10.2014

nedeľa 26 októbra

Stretnutie a piknik so združením Cultures Robinson v komunitnej záhrade v poliach Longjumeau

http://assoc.intermedes.free.fr/     

Vzťahy Rómov s Rómami

Vnútro-komunitné predsudky

Transnacionálnosť, rôznorodosť, jednota, nadnárodné problémy

Blízka minulosť

Občianska spoločnosť                                         

V nedeľu, presun do Paríža. Po ceste zastávka v Longjumeau, kde nás pohostí združenie Cultures Robinson, ktoré pomáha balkánskym Rómom z ilegálnych táborísk a snaží sa ich monitorovať napriek neustálemu prenasledovaniu a vyháňaniu políciou. 

Piknik v komunitnej záhrade. Naši sú trochu zaskočení, ale onedlho pochopia.

Po malom občerstvení ideme rovno do táboriska. Zopár rómskych rodín tu prežíva v lese, v chatrčiach, bez vody, bez ničoho. 

Všetci sú prekvapení, aj naši, aj oni, ale ako spustíme našu improvizovanú prezentáciu, ostych hneď pominie a postupne sa mladí aj starí pridávajú ku nám. Ako vždy, sú to veľmi silné emócie, zážitky na celý život.

Tancuje sa, spieva, debatuje. Na starších chlapoch vidno, že celý život pracovali, boli súčasťou majoritnej spoločnosti. Tej, za Čaučeska. A teraz len prežívajú ako zvieratá v lese, policajti ich lovia, neustále prenasledujú... 

Divoké táboriská, divoký kapitalizmus. Niet div, že všetci svorne tvrdia, že za Čaučesku im bolo lepšie...

Je zaujímavé, že v podobných situáciách sú naši mladí  zneistení, nesvoji, ostýchajú sa a boja sa... prečo sa Rómovia boja Rómov...?  Zásadne si o tých druhých, ktorých nepoznajú, myslia, že sú tí najhorší... Platí to pre úplne neznámych z druhého konca sveta, tak isto ako pre tých zo susednej osady... Ale tieto zábrany väčšinou rýchlo pominú a ide sa k  veci. Ako sa vám žije, z čoho žijete, ako prichádzate ku peniazom? Jazyková bariéra je rýchlo prekonaná, vlastne nie je žiadna, keď sa chce, tak sa každý ľahko dorozumie. Žije sa im ťažko, polícia im je stále v pätách, ale domov sa vrátiť nechcú, tam ich majú za menej ako nič... 

Naša intervencia sa rovná menšej atómovej bombe. Pozitívnej. Zo skúsenosti vieme, že keď ich stretneme aj po rokoch, tak si tento deň budú všetci pamätať. Mladí, keby mohli, tak by hneď išli s nami. Malá skupinka prosí, či sa s nami môže zviesť do Paríža. Jeden z nich, Beldžian, krásne spieva a celú cestu s Lukym na gitare, preberú všetky známe i neznáme pesničky. Takto nejako sme spoznali pred rokmi Mekleša, Isaja, a ďalších, ktorí sú teraz súčasťou našej skupiny a pohľadu na svet...

 

24.10. 2014

Vystúpenie pre slovenských Rómov z Košíc, dlhodobo etablovaných v Gente

Imigrácia

Obraz, ktorý Rómovia o sebe vytvárajú

Sociálne a spoločenské postavenie Rómov a spätné väzby ich postojov a správania

V  Gente, v Belgicku, bolo naše predstavenie určené predovšetkým Rómom z  Košíc, ktorí sú už roky usadení  v tomto meste. Silný zážitok, plný emócií, spomienky na domov, spoloční známi.  Vďaka a uznanie tímu z  De Centrale, ako aj  Pietovi z Meck Yeck, za ich ochotu pomôcť všetko zorganizovať v rekordne krátkom čase.

Všade dobre, doma najlepšie. Plno detí, nie vždy najlepšie zaopatrených...

Rómovia z Gentu, pôvodne Rómovia z Košíc, ktorých sme mali možnosť stretnúť na našom koncerte, si zachovali zjavne takú istú sociálnu štruktúru, ako keď boli na Slovensku. Tí, ktorí boli integrovaní pred tým, boli bez problémov začlenení do spoločnosti aj teraz, a tí ktorí boli mimo, keď boli doma, tak boli zjavne mimo aj teraz. 

Keď sme sa po koncerte vracali do hotela, krátko pred polnocou nás na zastávke autobusu sprevádzali asi desiati výrastkovia vo veku od 10 do 20 rokov. Stáli na druhej strane chodníka a pretekali sa v predvádzaní pred nami. Malí fagani fajčili, pili pivo a boli neprimerane hluční. Ulica bola ľudoprázdna, len my sme mali tú česť byť ich (ne)vďačnými divákmi. Proste, vnucovali sa nám, nie práve najpríjemnejším spôsobom. S Helenou sme podišli k nim a pokúšali sme sa nadviazať kontakt a ukľudniť ich. Najprv to veľmi nešlo, ale potom si dali povedať, zapojili sa do debaty a v podstate sa z nich vykľuli obyčajné deti, ktoré potrebujú trocha pozornosti... Nasadli sme na autobus a potom sme prestúpili na električku. Stále všetci spolu. Slováci-Romáci z Gentu, keď boli zase stredobodom pozornosti v preplnenej električke, tak opäť neodolali a zas spustili rámus a predvádzali sa, kto je väčší gauner. Naši len pozerali a hanbili sa. 

Načo sem títo utekali, prečo si sťažovali, že ako sa s nimi doma jednalo, keď tu, pre nich v novej krajine, v krajine, ktorá ich pritúlila, opäť robia všetko preto, aby ich všetci odsudzovali a zatracovali. Aký to obraz vytvárajú v očiach Belgičanov, ktorí doposiaľ Rómov bližšie nepoznali?

Kto je zodpovedný za to, ako sa spoločnosť pozerá na Rómov. Kde je chyba? Prečo to je tak... Tieto a podobné otázky sme večer a na druhý deň rozoberali s našimi študentmi...

 

23.10.2014

Štvrtok 23 október – odchod na umelecký zájazd, natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

Vnútro-komunitné vzťahy

Vonkajšie vzťahy, altruizmus, viera v dobro

V deň odchodu sa podarilo vybaviť pas aj pre Persku, otec ju nechá pod našim dozorom. Perska musí sľúbiť, že sa polepší a nebude sa už doma flákať po osade… Ostatní sú v pohode, je nás presne 25, tak ako sme sa dohodli s produkciou Olympie. Olympia bola potvrdená len necelé 2 mesiace pred odchodom, čo nenechávalo prakticky žiaden čas na postavenie normálnej koncertnej šnúry vystúpení, ktoré by mohli zabezpečiť finančné krytie zájazdu. Podarilo sa nám ešte dohodnúť vystúpenie cestou tam, v Belgicku a cestou naspäť v Tomblaine. Ozvali sa nám ale mnohí známi aj  neznámi sympatizanti, ktorí boli ochotní sa podielať na spoluorganizácii zájazdu a značnú časť nákladov prevzalo na seba Ccfd, ktoré je našim dlhodobým partnerom v našich medzinárodných projektoch.

 

22.10.2014

Rómske peniaze

Nátlak prostredia

Nestálosť vnútrokomunitných vzťahov

Je možný altruizmus medzi Rómami?

Rómske prostredie odlúčených segregovaných komunít nepodlieha vždy rovnakým štandardom ako majorita. Nie všetko je predvídateľné a úzkoprso logické. Platí to aj pre umeleckú oblasť a prácu s mládežou. Pár dní pred odchodom na mimoriadne významnú udalosť súboru a gymnázia, je umelecký káder oslabený v dôsledku fluktuácií  a nestálosti určitých členov, ktorí podľahli tlaku okolia a nechali sa stiahnúť do starých koľají klebiet a ohováraní. Najpevnejšou z nich je, že vedenie súboru zarába “veľké peniaze” a nikomu nič nedá…  Závisť a neprajnosť sú ukazovateľmi a mienkotvorcami podstatnej časti komunity a je veľmi ťažké čeliť ich vplyvu. Ako vysvetliť, že ešte doplácame a nieto, že by sme zarábali a o nejakom dobrom pocite ani nehovoriac…, súcit je luxus, ktorý si tu nikto nemôže dovoliť. Aj to sú ústredné témy, ktoré preberáme s našimi mladými, ktorých už poznáme od ich útleho detstva a môžeme otvorene nastoliť aj témy citlivé a bolestivé…

 

21.10.2014

Utorok 21. október - nácvik kultúrneho program, práca na textoch, vysielanie reportáže TA3

Slovenské médiá, prezentácia rómskej problematiky

Rómsky súbor Kesaj Tchave rúca predsudky

21.10.2014 13:57:20|Zdroj:TA3

"O Rómoch často vravia, že sa nemajú snahu posúvať dopredu. V Kežmarku však jestvuje dôkaz, že to tak nie je. Ak niekto mladých Rómov dokáže motivovať, dosiahnu veľa. Príkladom je Ivan Akimov, ktorý vedie rómsky súbor Kesaj Tchave. Dosiahol už nesmierne úspechy a to aj za hranicami Slovenska. Súbor práve odchádza na svoje ďalšie európske turné."

Čítajte viac:

http://www.ta3.com/clanok/1049191/romsky-subor-kesaj-tchave-ruca-predsudky.html

 

18.10.2014

Sobota 18 október - nácvik kultúrneho programu,  natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

Médiá, ich práca, prístup ku rómskej problematike

Yann le Gléau a Sébastien Mésquida sa rýchlo zorientovali v aktuálnej situácii súboru a gymnázia, a rozhodli sa sústrediť sa na postavy Persky a Vladka ako ústredných postáv dokumentu a zároveň sprievodcami, hovorcami príbehu pre divákov. Obaja sa skvele zhostili svojej úlohy a svojimi prezieravými, pertinentnými výpoveďami ozrejmili divákom problematiku exkludovaného rómskeho spoločenstva z vnútornej, zákulisnej strany. Ich svedectvo bolo úprimné, rozumné, napriek ich ešte mladému veku, plné zrelej múdrosti a rozvahy. Dokument tiež sledoval v živom zábere problémy charakteristické pre všetky prípravy a odchody na umelecké zájazdy do zahraničia: Perska nemala pas, rodičia ju nechceli pustiť, nevedeli sme či nakoniec pôjde s nami alebo nie... Vladko sa s divákmi podelil o svoj triezvy, nekompromisný pohľad na prostredie v ktorom žije. Prejavil veľkú dávku sebareflexie a sebakritiky. Ústredná téma zájazdu – Rómovia v konfrontácii so svetom a so sebou, bola seriózne načatá...

Počas natáčania dokumentu boli študenti jeho aktérmi ale aj realizátormi. Viacerí z nich aktívne spolupracovali na tvorbe reportáží, zastávali jednoltivé posty v realizačnom tíme (spravodajstvo, technika) a získavali cenné skúsenosti priamo z praxe, po boku popredných odborníkov v obore.

 

12.10.2014

Šerpa rely na Popradskom plese

Rómska osveta v netradičnom prostredí

Predpojatosť voči ne-Rómom

Vzťah ne-Rómov ku Rómom

Sila prírody

Viktor Beránek, chatár na chate Pod Rysmi, nás pozval zahrať na štart Nosičských pretekov. Počasie a nálada výborné. Obavy z pôsobenia v nezvyčajnom,  netradičnom prostredí pre rómsku kultúru, sa rýchlo rozplynuli. Naopak, prijatie bolo veľmi srdečné a odozva u divákov jednoznačne pozitívna. Vlado Mirga, prezývaný “Ježiš”,  ktorý príležitostne pôsobí ako pomocný robotník v Lesnej správe, osobne poznal miestneho lesníka, ktorý zabezpečoval odvoz na Popradské pleso a vybavil odvezenie na džípe. Rómska vynaliezavosť.

Krásny zážitok poznamenaný tragickou udalosťou, hory si v ten deň vyžiadali dve obete.

 

7.10.2014

23. 1.2015

Návštevy Idy Kelarovej

Rómske peniaze

Ida Kelarová dáva priestor vo svojom zbore mnohým rómskym deťom a mládeži z Čiech a zo Slovenska. Robí s nimi veľmi dobrú prácu, s tímom profesionálnych odborníkov stavia koncertný program, ktorý potom uvádza na významných podujatiach. Vo svojom prístupe uplatňuje podobné princípy empatie ale aj disciplíny ako my, a doposiaľ sa naša spolupráca ukázala ako konštruktívna a vzájomne prospešná.

Jej návšteva bola príležitosťou na debatu so študentami a prebranie pálčivých a vždy prítomných problémov a otázok na tému angažovania sa a sebareflexie vo vzťahu ku sebe a svojmu prostrediu.

Ústrednou a spločnou témou pre všetkých jednotlivcov alebo organizácie, ktoré sa angažujú v prospech rómskej komunity, je podozrievanie zo strany členov komunity z "brania peňazí" a následné frustrácie, ktoré z toho vyplývajú, ktoré neraz vyúsťujú do narušenia aktivít jednotlivých, často aj nádejných jedincov, ktorí podľahnú tlaku okolia a poľavia vo svojom úsilí, alebo celkom prerušia svoje aktivity. 

S p. Kelarovou, a s p. Otom Horváthom, vedúcim tanečnej zložky Čhavorengre, sme tieto témy dopodrobna so študentami prebrali a snažili sme sa spoločne vysvetliť ohrozeným jedincom pozadie kultúrnych aktivít, ktoré vyvíjame, ich finančnú stránku, ako to chodí vo "svete", a  ako to chodí medzi Rómami. Starší študenti, dlhodobí členovia nášho kolektívu, už majú bohaté skúsenosti v tejto oblasti a mohli sa konštruktívne zapojiť do debaty.