Ma bisteren

Na rómske obete vojny nemožno zabudnúť – Ma bisteren!

2. august 2014 403 0

Rómsky holocaust (1)

Občianske združenie IN MINORITA a banskobystrické Múzeum SNP pripravili na piatok 1. augusta 2014 v priestoroch Pietnej siene múzea spomienkové stretnutie Ma bisterem! (Nezabudnime!). Svojou prítomnosťou ho poctil minister školstva Peter Pellegrini a ďalší významní hostia, mnoho Rómov i nerómov.

Cieľom projektu Ma bisteren! je pripomínať si príkoria spáchané na Rómoch počas druhej svetovej vojny. Išlo už o jeho 10.ročník. Hostí privítala Denisa Havrillová a  generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. Za občianske združenie IN MIMORITA, ktoré vybudovalo 7 rómskych pamätníkov, pripomenula Zuzana Kumanová potešujúcu skutočnosť, že na túto spomienku za zavraždených Rómov v 2.svetovej vojne chodí čoraz viac Rómov, ale i nerómov.

Najviac Rómov zahynulo v koncentračnom tábore Osvienčim – Březinke, kde fašisti vyvražďovali celé rómske rodiny. Jeho bránami prešlo viac ako 21 tisíc ľudí. Pred likvidácii tábora v noci z 2. na 3. augusta 1944 došlo k splynovaniu 2.897 rómskych mužov, žien a detí.  Preto sa 2.august stal Pamätným dňom rómskeho holocaustu.

Minister školstva Peter Pellegrini k spomienke „Ma bisteren“ vo svojom prejave uviedol:

„Chcem vyjadriť presvedčenie, že naše školstvo musí podporovať vzdelávanie otvorené diskusie a exkurzie, hovoriť s mladými ľuďmi o udalostiach druhej svetovej vojny, ako bol aj holocaust Rómov. Našou povinnosťou je odovzdávať mladej generácii tieto historické skúsenosti, lebo len tak môžeme vychovať ľudí k tomu,  že nedovolia opätovné opakovanie chýb vedúcich k nástupu fašizmu a politického extrémizmu.“

Pellegrini sa vyjadril aj k tomu, že mnoho mladých ľudí poriadne nepozná nielen rómsky holokaust, ale ani SNP:

„Málo sa hovorí o rómskom holocauste, preto som prijal toto pozvanie, aby som svojou osobnou účasťou pozdvihol povedomie o tejto udalosti. Verím, že postupne sa takýchto pietnych spomienok bude zúčastňovať čoraz  viac ľudí. Práve prebieha novelizácia štátneho vzdelávacieho programu, kde sa vytvára priestor na zadefinovanie toho, v ktorom ročníku a v akom rozsahu budú školy povinné učiť žiakov o SNP tak, aby naozaj každý jeden absolvent vedel nielen to, ktorý dátum si má pamätať, ale aj čo bolo podstatou SNP.“

S prejavmi vystúpili zástupcovia Rady vlády pre národnostné menšiny, veľvyslanectva USA na Slovensku a SAV. Nádvorím Múzea SNP potom zneli nádherné tóny clivej melódie huslí a gitary v podaní mladých rómskych umelcov. Na záver hostia položili kvety a všetci prítomní červené karafiáty k pamätnej mramorovej tabuli s nápisom: „Obetiam rómskeho holocaustu  na Slovensku 1939-1945 MA BISTEREN!“

Spomienkové podujatie v Múzeu SNP sa uskutočnilo s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci  programu Kultúra národnostných menšín 2014.

 

Fedor Gál: Pamätníky zavraždeným Rómom sú pre majoritu prázdne gesto

18.9.2015 Rómovia.Sme

Čítajte viac: http://romovia.sme.sk/c/8006937/fedor-gal-pamatniky-zavrazdenym-romom-su-pre-majoritu-prazdne-gesto.html#ixzz3mBiEhXzQ

 

Vydané včera Autor: Monika Komorová

Osudy zavraždených Rómov v holokauste boli témou, ktorá pritiahla aj zahraničných hostí.

Foto z diskusie v KC Dunaj 17. septembra na tému Pamäť a pamätníky zavraždeným Rómom. Zľava Roman Kwiatkowski, Lidia Ostalowska, Zuzana Kumanová, Fedor Gál, Markus Pape, Robert Kirchhoff.
Foto: Monika Komorová

BRATISLAVA. Témou diskusie štvrtkového večera v KC Dunaj v Bratislave bola Pamäť a pamätníky zavraždeným Rómom. Diskutovali osobnosti z Čiech, Poľska a Slovenska, večer moderoval sociológ a prognostik Fedor Gál.

Svoj názor k danej téme prišli vyjadriť ľudia, ktorí sa zaoberajú problematikou holokaustu už niekoľko rokov.

Rasizmus je stále živý

O tom, čo znamená pamiatka a pamätníky zavraždeným Rómom, prišli porozprávať aj dvaja hostia z Poľska.

Roman Kwiatkowski, aktivista a predseda Spolku Rómov v Poľsku, a reportérka a spisovateľka Lidia Ostalowska vyjadrili názor, že pamiatka na túto tragickú dejinnú udalosť je veľmi dôležitá.

„Uplynulo už mnoho rokov, ale stále sa vo svete dejú podobné scenáre ako počas holokaustu. Rasizmus je stále živý,“ povedal Roman Kwiatkowski.

Hosťom diskusie bol tiež Robert Kirchhoff, nezávislý filmový režisér, producent a scenárista.

Súčasťou večera bolo premietanie ukážok pripravovaného filmu Cesta lesom, v ktorom sa Kirchhoff venuje ľuďom zasiahnutým rómskym holokaustom. V dokumente autor tiež zobrazuje osudy ľudí, ktorých holokaust pripravil o najbližších.

 

Žiadna krajina nebola bez viny

Diskusie sa zúčastnil nemecký novinár a publicista Markus Pape, žijúci v Českej republike.

 

Podľa jeho slov sa v Čechách pri svojej práci stretáva s prevažujúcimi názormi, že ľudia kladú vinu iba nemeckému štátu. Pape presadzuje názor, že na vyvražďovaní menšín mali svoj podiel viaceré štáty.

„Ani jedna krajina sa Židov a Rómov nezastala, práve naopak. Mnohé krajiny Židov a Rómov deportovali, alebo dokonca na vlastnom území perzekvovali.“

Zuzana Kumanová z neziskovej organizácie In Minorita priblížila situáciu na Slovensku. Publikum si mohlo pozrieť pamätníky zavraždeným Rómom Ma bisteren! v digitálnej podobe.

Večer zavŕšil krst knihy Lidie Ostalowskej Cigán je Cigán, ktorá je popisom toho, ako biedne a smutne žijú Rómovia, ktorí sú doma všade a zároveň nikde.

Majorita vie o holokauste málo

Fedor Gál opakovane kládol otázku, čo táto téma vyvoláva u väčšinovej spoločnosti. Hostia zo zahraničia sa zhodli na jedinej odpovedi: Nič.

„Pre niekoho je to prázdne gesto, pre niekoho pieta, pre niekoho súčasť pamäte. Pre niekoho je to nič! Ja sa obávam, že pre väčšinu to nemá žiadnu silu, pretože nemajú osobnú skúsenosť, nemajú svojich mŕtvych, neprešli koncentrákmi. Nevedia, čo je to diskriminácia ani stigmatizácia,“ povedal pre Sme Fedor Gál.



Čítajte viac: http://romovia.sme.sk/c/8006937/fedor-gal-pamatniky-zavrazdenym-romom-su-pre-majoritu-prazdne-gesto.html#ixzz3mBhvuSQ2

Fotogaléria: Ma bisteren

/album/fotogaleria-ma-bisteren/dubnica-nad-v-hom-r6399-r294-st-ir2-s600-jpg/ Pamätník v Dubnici nad Váhom - V areáli ZVS Holding a.s., sa nachádza cintorín s 26 pochovanými Rómami zo zaisťovacieho tábora. Pietny akt sa konal 23. februára 2007.Autorom pamätníka je sochár Ján Šicko, kovaný plot vyrobil umelecký kováč Pavol Rác. Pamä /album/fotogaleria-ma-bisteren/dun-streda-r1346-r771-st-ir2-s600-jpg/ Pamätník v Dunajskej Strede, ktorý odhalili 4. augusta 2006 z iniciatívy Inštitútu pre romologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu. (Arnne Mann, Zuzana Kumanová/ In Minorita) Čítajte viac: http://romovia.sme.sk/c/6890336/toto-su-pamatniky-romskeho /album/fotogaleria-ma-bisteren/hanu-ovce-nad-top-ou-r7884-r500-st-ir2-s600-jpg/ Hanušovce nad Topľou - V rokoch 1941 - 1943 bolo v meste sídlo sústavy východoslovenských pracovných útvarov, v ktorých boli intervenovaní rómski muži. Pietny akt sa konal 17. februára 2006. Autormi pamätníka sú Ladislav Čisárik ml. a Alexander Reindl. Pa /album/fotogaleria-ma-bisteren/lutila-r8760-r933-st-ir2-s600-jpg/ Pamätník v Lutile - Z obce Lutila bolo v decembri 1944 deportovaných viac ako 40 miestnych Rómov, neskôr popravených na cintoríne v Dolnom Turčeku. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita. (Arnne Mann, Zuzana Kuma
/album/fotogaleria-ma-bisteren/nemeck-pam-tn-k-r9007-r74-st-ir2-s600-jpg/ Pamätník v obci Nemecká - V tamojšej vapenke počas vojny dochádzalo k hromadným popravám, medzi obeťami boli aj Rómovia. Pietny akt sa konal 15. decembra 2005. Autormi pamätníka sú akademickí sochári Jaroslava a Ján Šickovci. Kované prvky boli vyrobené v /album/fotogaleria-ma-bisteren/slatina-r9304-r118-st-ir2-s600-jpg/ Pamätník v Slatine - Na miestnom cintoine sa nachádza masový hrob. V roku 1944 bolo takmer 60 tamojších Rómov brutálne zavraždených nemeckou armádou.Lokalita leźala na hranici Slovenského štátu a vojnového Maďarska. Pietny akt sa konal 22. decembra 2006. /album/fotogaleria-ma-bisteren/zvolen-r4755-r666-st-ir2-s600-jpg/ Pamätník vo Zvolene - Na židovskom cintoríne v masových hroboch boli pochované obete represálií, medzi nimi aj Rómovia z neďalekých dedín. Autori pamätníka sú akademickí sochári Jaroslava a Ján Šickovci, kované prvky boli vyrobené v kováčskej dielni Róber