Náboženstvo- základ spoločnosti
Keď niekedy v druhom tisícročí p.n.l. dorazili do severozápadnej Indie po veľkom sťahovaní národov Arijci, predkovia väčšiny dnešných severoindických obyvateľov, priniesli si so sebou mnoho náboženských predstáv pochádzajúcich zo spoločného indoeurópskeho odkazu. Na indickej pôde, kdesi na území dnešného Pandžábu a Pakistánu, ich potom dotvorili, pravdepodobne aj zmiešali s niektorými prvkami viery svojich predchodcov, nositeľov veľkej kultúry z porečia Indusu a dali im podobu tzv. védskeho náboženstva. Tento názov dostalo podľa véd, súboru obetných a oslavných hymnusov adresovaných rozličným bohom a neskorších komentárov k nim. Nepoužívali k ich zaznamenávaniu písmo – v rannej védskej dobe ho pravdepodobne ešte vôbec nepoznali – ale to ich v ich slovesnej tvorbe nijako neomedzovalo. Pretože tieto hymnické piesne a spôsob vykonania obety považovali za niečo, čo ľuďom vnukli prostredníctvom svätých žrecov ršijov samotní bohovia, aby ľudí poučili, ako ich správne uctievať, obdarili ich gloriolou posvätnosti a nemennosti. A k tomu, aby v nich i pri absencii akéhokoľvek písomného záznamu nedošlo ani k sebemenším zmenám, vytvorili si zložitý a dômyselný systém ich uchovávania výhradne ústnym podaním, ktorému vďačíme za to, že sa nám védske texty zachovali až do svojho omnoho neskoršieho písomného zaznamenania naprosto verne a bez akejkoľvek obsahovej, ale i jazykovej a dokonca i fonetickej zmeny.
Úlohu uchovávať tieto hymny a prinášať menom celej védskej komunity bohom obetu pripadol brahmánom, po duchovnej (i keď nie materiálnej a mocenskej) stráne najvyššej vrstve alebo varne hierarchicky usporiadanej védskej spoločnosti. Pre svoje monopolné právo sprostredkovávať ostatným styk s bohmi boli nadradení i bojovníkom alebo kšátrijcom, príslušníkom druhej varny a držiteľom svetskej moci, z radov ktorých sa neskôr regrutovali králi a šľachta. Brahmáni tento svoj monopol bedlivo strážili a s vývojom staroindickej spoločnosti ešte viac posilňovali. Vďaka svojim výhradným znalostiam védskych textov a obetným praktikám, ktoré odovzdávali opäť len svojim brahmánskym nástupcom, mohli jedine oni pôsobiť nielen ako obetníci, ale aj ako radcovia panovníkov a učitelia ostatných, astrológovia a lékari a výsadné postavenie intelektuálnej elity si v hinduistickej spoločnosti udržali dodnes.