Serge Poliakoff

 

Serge Poliakoff

Serge Poliakoff  (Sergej Georgjevič Poliakov), nar. 8 januára 1900 v Moskve, zosnulý 1969 v Paríži, je francúzsky maliar ruského pôvodu, patriaci do Nouvelle Ecole (Novej Školy) v Paríži.

Serge Poliakoff   je trinástim zo štrnástich súrodencov. Jeho otec, kighiz, bol chovateľom koní, dodávateľom vojska. Jeho matka ho deň čo deň brávala do cerkvi (kostola), kde bol fascinovaný ikonami. Zapisuje sa do maliarskej školy v Moskve. Uteká pred boľševickou revolúciou z Ruska v 1918 alebo 1919. Exil ho vedie cez Sofiu, Belehrad, Viedeň a Berlín, napokon sa Poliakoff etabluje v 1923 v  Paríži, kde pôsobí ako muzikant v ruských kabaretoch. V 1929 sa zapisuje do Académie de la Grande Chaumiere. Jeho maľby ostávajú akademickými, až kým v Londýne, kde pobudne od 1935 do 1937, neobjaví abstraktné umenie a luminozitu farieb egyptských sarkofágov. Spriatelí sa s Kandinským, Soniou a Robertom Delaunay, Ottom Freundlichom. V 1935, spoznáva Britku, Marcelle Perreur Loyd, ktorá sa stane jeho ženou a jeho najvernejším spojencom.

Jeho maľba sa dištancuje od akejkoľvek reprezentačnosti. Poliakoff je rýchlo považovaný za jedného z najmarkantnejších maliarov svojej generácie. V 1947, ho Jean Deyrolle stiahne do Gordes (Vaucluse), s mimo iných aj s Schneiderom, Giliolim, Victorom Vasarelym, Dewasnom. Začiatkom rokov 50 býva v hoteli Vieux-Colombier, blízko Saint-Germain-des-Pres, ktorý prevádzkujú Luis Nallard a Maria Manton, pokračujúc v zabezpečovaní svojej existencie hraním na balalajku.

V 1962 mu je rezervovaná jedna sála na Biennales de Venise a v tom istom roku obdrží francúzske občianstvo. Jeho diela figurujú vo väčšine európskych a new-yorských múzeí. Poliakoff tiež pracoval ceramiku v Manufacture Nationale de Sevres.

V 1965, Yves Saint Laurant tvorí šaty Poliakoff a šaty Mondrian.

V 1970, prvá výstava v Musée de l´Art Moderne v Paríži.

V 1972, výstava s Avigdor Arikha, Balthus, François Heaulmé, Giorgio Morandi, Mark Tobey, v Galérii Hervé Odermatt, v Paríži.

V  2006, Poliakoff je súčasťou vystavovaných maliarov v Musée du Luxembourg (Sénat) v rámci expozície L'Envolée lyrique, Paris 1945-1956 (Composition en brun, 1947, Ny Carlsberg Glypothek, Copenhague; Composition rouge avec trait, 1952, Musée de Cologne; Composition IV, 1954).

V 2013, Múzeum Moderného umenia v Paríži, venuje abstraktnému maliarovi veľkú retrospektívu, s približne 150 dielami vytvorenými medzi 1946 a 1969. Nazvaná „Serge Poliakoff, Sen foriem“, začína 18 októbra 2013 a končí 23 februára 2104. Ten istý rok, Galéria Applicat-Prazan vystavuje dvadsiatku diel Sergeja Poliakova na 40 vydaní FIAC3.

 

Serge Poliakoff, ... rómsky maliar!

Le Monde.fr | 26.02.2014 à 15h47 | Par Dimitri Galitzine (étudiant à l'EHESS)

Maliar Serge Poliakoff (1900-1969) je vystavovaný v Musée d'Art Moderne de la ville de Paris (Múzeum Moderného Umenia mesta Paríž)

AFP/FRANCOIS GUILLOT

Výstava „Sen foriem“, venovaná francúzskemu maliarovi ruského pôvodu, Sergeovi Poliakovi, sa ukončila 23 februára 2014 v Múzeu Moderného Umenia mesta Paríž. Obohatená biografickou prácou jeho vnučky, táto retrospektíva ponúka po prvý krát elementy zo života umelca.

Publikum sa môže mimo iného  aj dozvedieť že jeho rodina patrila k ruskej cigánskej elite, že emigroval do Francúzska po boľševickej revolúcii a že dlho pôsobil ako gitarista v ruských kabaretoch hlavného mesta. Aj keď sú Rómovia súčasťou každodenných francúzskych aktualít, tieto informácie žiadne média nikdy nevyzdvihli. Reprezentácie, ktoré sa týkajú „Rómov“, alebo „Kočovníkov“, asi bránia akémukoľvek inému diskurzu o živote Sergeja Poliakova, pomimo exkluzívne ruskej identity.

A pritom rómske osobnosti sú pravideľne objektom portrétov – ale je nevyhnutné aby zodpovedali obrazu nomáda, militanta alebo umelca, s neoddeliteľnou predstavou „nespútanej slobody“. Serge Poliakoff je úplne iný,  a tým je aj zaujímavý.

 

ABSENCIA TERITORIÁLNEJ PRÍSLUŠNOSTI

Ako vysvetliť že rómsky pôvod jedného z najväčších majstrov abstraktného maliarstva je okultovaný, iba ak spochybňovaním najmenej dvoch steréotypov,        ktoré štruktúrujú diskurz? Prvým je predpokladaná mizéria všetkých Cigánov, a druhým je absencia teritoriálnej príslušnosti – je vskutku menej komplexné byť prezentovaný, alebo sa prezentovať, ako Rus, než ako ruský Cigán, Prečo? Otázka nás  núti sa trocha ponoriť do histórie.

Skúsme narýchlo situovať pôvodný svet maliara a jeho životnú púť. Serge Poliakoff patrí do rodiny Chaladitka Roma, alebo ruských Rómov, ktorí od konca XVIII-eho storočia excelovali v Rusku ako interpréti komerčnej hudby a v obchode s koňmi. Tak ako rodiny Masalských, Pankovových, Morozových, Lebedejevových, Vasilievových, Paninových, Šiškinových a iných, aj Poliakovci sú súčasťou novej, sedantarizovanej cigánskej buržuázie. Sergej sa narodí v 1900. Je najmladším synom z 14 detí a vyrastá v pohodlí nóbl vilovej štvrti Moskvy. Jeho matka je dcérou vlastníka pozemkov a ženou v domácnosti, a jeho otec je kupec a chovateľ koní. Veľká časť jeho rodiny pracuje v cigánskom zbore strýka Jegora Alexejeviča, v legendárnom kabarete Jar. Z jeho piatich sestier, dve sa vydajú za cigánskych hudobníkov, ale ostatné tri, jedna za člena vysokej aristokracie, druhá za syna vojenského hrdinu a tretia za vysokého úradníka.

 

V 1918, vo veku 18 rokov, už nemôhúc ostať dlhšie v Moskve, Sergej odchádza za svojim bratom Volodiom a ďalšou rodinou na Juh, a zúčastní sa veľkého ruského exodu. Čoskoro je v Konštantinopoli, potom na Balkáne, vo Viedni, Berlíne a napokon, v 1922, sa usadzuje v Paríži.

 

HUDOBNÍK V NOCI, UMELEC - MALIAR VO DNE

Ako mnohí exilanti, a nielen cigánskeho pôvodu, je hudobníkom z núdze. Ale nie je mu súdené ním zostať – chce maľovať. Serge Poliakoff bude striedať počas približne tridsať rokov svoje zamestnanie nočného muzikanta za umeleca-maliara cez deň. Až koncom 50 rokov bude konečne môcť žiť zo svojej pikturálnej tvorby – a dať koniec svojej hudobníckej kariére. V širšom kontexte, Poliakova nevynímajúc, pravdepodobne v tejto multi – patričnosti tkvie jedna z najväčších obtiažností vnímať Cigánov, a v širšom kontexte všetkých exulantov. Súputníci tvorby našich moderných spoločností, vpísaní do spoločného teritória, Cigáni sú jeho súčasťou, bez toho že by sa v ňom rozplynuli. Máme oveľa viac spoločného než si chceme priznať.

Serge Poliakoff bol Rómom medzi inými Rómami. Pre divákov v kabaretoch, bol cigánskym muzikantom. Pre ruských emigrantov bol akýsi Poliakov, až pokým si nevytvoril krstné meno. Od svojej konsekrácie ako dominantný maliar druhej polovice XX-ého storočia, je francúzskym maliarom ruského pôvodu. Nekompletná identita, ktorej je potrebné vrátiť svoju bohatú pluralitu.

Dielo tohto obrovského umelca bolo vystavené. Čo sa týka jeho života, čiastočne dáva zadosťučinenie všetkým tým ktorých abuzívne kategorizácie gniavia deň čo deň.

 

Dimitri Galicin, 26. 2. 2014, Le Monde


En savoir plus sur http://www.lemonde.fr/idees/article/2014/02/26/serge-poliakoff-un-peintre-rom_4373381_3232.html#G8j1ydlmUE4sPmCo.99