A textbook of Roma language

 

On this page we will publish texts from the subject Roma language and other contributions with which we will give to our textbook a final shape.

 

A club of Romani writers

https://www.facebook.com/profile.php?id=100008639708090&fref=ts

A textbook of Roma language is in preparing, conception phase. Materials which are included in subheads of a textbook serves as backgrounds for different themes which will be processed in a textbook of Roma language. During the creative process of work of students will be these materials selected and edited so they will match the original aim of the project “Education – Assumption of the Change”.

 

 

 

 

Fotogaléria: Cvičebnica - rómsky jazyk

Klasifikácia a typy jazykov

( čo je jazyk,  ako delíme jazyky – románske, slovanské... , aké morfologické typy jazykov poznáme – aglutinačný, flexívny... do ktorých skupín patrí rómčina ).

Jazyk a spoločnosť
Jazyk je nástroj myslenia. Teda funguje v procese poznávania, má poznávaciu funkciu. Jazykovými prostriedkami vyjadrujeme svoje myšlienky, city a pocity obyčajne preto, aby sme o nich upovedomili nie seba, ale niekoho iného. V takýchto prípadoch funguje jazyk ako prostriedok, nástroj dorozumievania. Má dorozumievaciu (komunikatívnu) funkciu. Pri tejto funkcii sa uplatňujú dve základné zložky: jazykovými výrazmi pomenúvame pojmy a cez ne aj objekty, ale okrem toho musíme vyjadrovať aj vzťahy medzi týmito pomenovaniami (na to slúžia gramatické prostriedky). Napokon môžeme jazykovými prostriedkami vyjadriť aj svoj subjektívny, citový vzťah k pomenovaným objektom – na to slúžia expresívne prostriedky. Jazyk má teda aj výrazovú (expresívnu) funkciu.

Jazyk ako systém

Jazyk je systém hláskových, gramatických a lexikálnych prvkov, základným dorozumievacím prostriedkom.

Jazykoveda - hláskoslovie (náuka o hláskach)
lexikológia (náuka o slovnej zásobe)
gramatika - tvaroslovie (morfológia - náuka o slovných druhoch)
skladba (syntax - náuka o vetných členoch)

Jazykovedné disciplíny
- jazykoveda je náuka o jazyku
- disciplíny:
a) historicko-porovnávacia jazykoveda: skúma vývin jazyka, resp. jazykovo vzájomných vzťahoch, obmedzuje sa na skúmanie príbuzných jazykov
b) konfrontačná jazykoveda: skúma vzťahy medzi jazykmi z hľadiska súčasného stavu, môže porovnávať príbuzné i nepríbuzné jazyky
c) štruktúrna jazykoveda: skúma jazyk ako štruktúrovaný jav, ako súbor prvkov, medzi ktorými sú isté vzťahy
d) dialektológia: skúma členenie národného jazyka na nárečia (dialekty), všetky roviny nárečí
e) jazykový zemepis, areálna lingvistika: skúma rozloženie jazykových javov v priestore
f) sociolingvistika: skúma spoločenské aspekty jazyka, vzťah jazyka a spoločnosti, členenie jazyka na sociálne nárečia (napr. slangy)
g) psycholingvistika: skúma také otázky, ako jr priebeh hovorenia, vnímanie a porozumenie jazykového prejavu, neoňurofyziologické procesy pri hovorení
h) matematická jazykoveda: používa na výskum jazykových javov matematické metódy
i) komputačná (počítačová) lingvistika: využíva možnosti počítačov
- na lepšie poznanie a osvetlenie podstaty a fungovanie jazyka sa vyčleňujú tzv. jazykové roviny:
zvuková rovina: túto rovinu skúma fonetika a fonológia
tvarová rovina: skúma morfológia
slovníková (lexikálna) rovina: skúma lexikológia
syntaktická (skladobná) rovina: skúma syntax (skladba)
 

Indoeurópske jazyky
Pre jednotlivé skupiny príbuzných jazykov existuje predpokladaný pôvodný jazyk nazývaný PRAJAZYK. Pre také jazyky ako slovenčina, ruština, nemčina, francúzština, angličtina ale aj latinčina a gréčtina bol prajazykom INDOEURÓPSKY PRAJAZYK (praindoeurópčina). Písomné pamiatky v najstarších indoeurópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace oblasti v Malej Ázii a na Blízkom východe. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky označujú ako indoeurópske jazyky a tvoria indoeurópsku jazykovú skupinu.

K indoeurópskym jazykom patria:
a) chetitsko-luvijské jazyky
b) tochársky jazyk
c) indoiránsky jazyk
d) arménsky jazyk
e) grécky jazyk
f) baltský jazyk (litovský, lotyšský)
g) slovanské jazyky
h) germánske jazyky
i) západogermánske: anglický, holandský a flámsky, nemecký, luxemburský a jidiš
j) severogermánske: dánsky, švédsky, nórsky, islandský, faerský
k) italické a románske (latinský, taliansky, francúzsky, španielsky, portugalský, rumunský, moldavský)
l) keltské (írčina, waleština, bretónčina)
 

Charakteristika rómskeho jazyka

Slovnú zásobu rómskeho jazyka tvoria

·        staré slová indického pôvodu a staré tzv. výpožičky – z iránskych jazykov, arménčiny a aj gréčtiny – sú spoločné pre všetky rómske dialekty,

·        prevzaté slová z kontaktných jazykov – slovenskí Rómovia prevzali slová zo srbštiny, chorvátčiny, rumunčiny, maďarčiny, slovenčiny, ukrajinčiny, poľštiny, nemčiny (spišského dialektu),

·        neologizmy vytvorené vlastným pomenovaniatvorným systémom (na základe existujúcich lexémov a morfém).

Dialekty rómčiny.:

Podľa najnovších lingvistických poznatkov (na základe izoglotických porovnaní) sa rómske dialekty, ktorými sa na svete hovorí, delia do 14 skupín:

1.      britská,

2.      fínska,

3.      škandinávska,

4.      sintská,

5.      severovýchodná,

6.      iberská,

7.      apeninská,

8.      severocentrálna,

9.      juhocentrálna,

10.  chorvátska,

11.  severobalkánska,

12.  juhobalkánska,

13.  severo- a juho- vlašská a

14.  ukrajinská.

Dialekty rómčiny na Slovensku

Tri hlavné dialekty, ktorými sa hovorí na Slovensku, je možné zaradiť takto:

·        tzv. "slovenská rómčina" = tzv. "as-dialekt" patrí do severocentrálnej skupiny,

·        tzv. "maďarská rómčina " = tzv. "ahi-dialekt" patrí do juhocentrálnej skupiny,

·        tzv. "olašská rómčina" = lovársky dialekt patrí do severovlašskej skupiny.

V rámci tzv. "slovenskej rómčiny", tj. severocentrálneho dialektu, ktorým sa hovorí prakticky na celom území Slovenska (od západu - s presahom na Moravu - až na východ - s presahom na Ukrajinu - a na sever - s presahom do Poľska) ale existuje rad podnárečí (subdialektov, lokálnych variet), ktoré je možné v rámci širokej normy rešpektovať.

 

PRVÁ LEKCIA - ANGLUNO SIKH

 

ABECEDA A PRAVOPIS

Rómčina je jazyk, ktorý je rozšírený všade vo svete, má však mnoho dialektov. Väčšina Rómov na Slovensku a v Čechách rozpráva severocentrálnym dialektom. Pravopis severocentrálneho dialektu rómčiny (tzv. slovenská rómčina)  bol na Slovensku štandardizovaný v roku 2008. Nadviazalo sa na pravopisnú normu Jazykovednej komisie Zväzu Cigánov - Rómov z roku 1971.

Rómčina používa hláskové písmo latinského pôvodu, tzv. latinku.  Abeceda pozostáva z tridsiatich šiestich hlások. Niektoré hlásky vznikli spojením dvoch písmen,  sú to tzv. zložky: čh (č+h), dz (d+z), (d+ž), ch (c+h), kh (k+h), ph (p+h), th (t+h). Niektoré písmená sú doplnené o diakritické znamienko - mäkčeň: č, čh, ď, dž, ľ, ň, š, ť

Oproti slovenčine má rómčina niektoré hlásky navyše a iné zasa nemá. V slovenčine nenájdeme  tzv. prídychové (aspirované) hlásky:  čh, kh, ph, th. Tieto hlásky poukazujú na indický pôvod rómčiny. Rómčina nerozlišuje y/i, všade sa píše i. V prípade mäkkej výslovnosti je potrebné zmäkčovať predchádzajúcu spoluhlásku mäkčeňom. Príklady: o ďives ( deň), o taťipen (teplo), o ňilaj (leto), o ľil (list).  Slabiky,  v ktorých sa vyskytujú tvrdé spoluhlásky d, t, n, l pred i vyslovujeme tvrdo. Príklady: te dikhel (vidieť), o dilos (obed), te del (dať), o Del (Boh), tiro (tvoj), dilino (hlupák). Hláska ch sa vyslovuje ako čapíkové ch nie ako zadopodnebné ch v slovenčine. Čapíkové ch sa artikuluje rozochvením čapíka (výbežok mäkkého podnebia, tzv. uvula). Do rómskej abecedy neboli prijaté písmená: Q q, W w, X x. V prevzatých slovách sa tieto písmená prepisujú:  q ako kv (kvazi), x ako ks/gz (taksikos, egzistnel), w ako v. Do rómčiny sa dostali zo slovenčiny termíny s dvojhláskou ia, ie, iu, ktoré sa v rómčine zapisujú ako: ija, ije, iju, napr. populacija, tendencija, geografija, gimnazijum.

A, a

o agor (koniec)

te arakhel (nájsť)

L, l

o lav (slovo)

B, b

bacht (šťastie)

e baba (babka)

Ľ, ľ

o ľil (list)

C, c

cikno (malý)

M, m

e men (krk)

Č, č

o čaro (misa)

N, n

o nakh (nos)

Čh, čh

e čhaj (dievča)

te čhorel (nalievať)

* te čorel (kradnúť)

Ň, ň

ňiko (nikto)

D, d

o dand (zub)

O, o

oda (to)

Ď, ď

e sikhľarďi (učiteľka)

P, p

o per (brucho)

Dz, dz

e dzeveľi (praženica)

e grundza (hľuza)

Ph, ph

te pherel (naberať)

*te perel (padať)

Dž, dž

e ajstra (dedičstvo)

R, r

e rat (noc)

*o rat (krv)

E, e

efta (sedem)

te cinel (kupovať)

S, s

o sap (had)

F, f

e fala (stena)

feder (lepší)

Š, š

o šach (kapusta)

G, g

o gabonos (jačmeň)

mange (mne)

T, t

o trast (železo)

H, h

ha (áno)

e cerha (stan)

Ť, ť

e buťi (práca)

Ch, ch

o chas (kašel)

te chal (jesť)

Th, th

o thav (niť)

*tav! (uvar!)

I, i

imar (už)

U, u

učo (vysoký)

J, j

e jag (oheň)

e daj (matka)

V, v

o vušt (pera

K, k

o kak (strýko)

Z, z

e zor (sila)

Kh, kh

o khoro (džbán)

*koro (slepý)

Ž, ž

e žeba (vrecko)

 

STRATA ZNELOSTI A ASPIRÁCIE NA KONCI SLOV

Pravopis rómčiny je prevažne fonologicko-morfologický. Morfologický pravopis rešpektuje tú hlásku, ktorá sa vyskytuje vo väčšine gramatických tvaroch slova alebo vo výrazoch od neho odvodených. V hovorenom prejave spravidla dochádza na konci slov ku strate znelosti a aspirácie. V písanom prejave sa však znelé i aspirované hlásky zachovávajú, napr.:

sg. gad [gat] - pl. gada           sg. drab [drap] - pl. draba     sg. sig [sik] - sig sigate

sg. ladž [lač] - ladžal              sg. jakh [jak] - pl.  jakha         sg. dikh [dyk] - dikhel

PRÍZVUK

V severocentrálnom dialekte rómčiny je prízvuk obvykle na predposlednej slabike fonetického celku. Fonetický celok môže byť jedno slovo alebo aj podstatné meno po predložke, napr. pal o dad [palodat] (o otcovi) U troj a viac slabičných mien je prízvuk na tretej slabike od konca, napr. dadeskero (otcov).

VIAZANIE SLOV

Dve slová sa vyslovia ako jeden celok, ak za slovom končiacim na vokál, nasleduje slovo začínajúce tiež na vokál. Toto viazanie sa zapisuje apostrofom, ktorý nahrádza koncovkový vokál, napr. K´oda hin?  = Ko oda hin? (Kto to je?)

 

CVIČENIA

1. Koľko písmen má rómska abeceda? (36)

2. Aké písmená  a diakritické znamienka chýbajú v rómskej abecede v porovnaní so slovenskou abecedou? ( písmená: y, x, q, ä, ô, ia, ie, iu + rómčina neoznačuje slabičnú dĺžku až na výnimku - skrátené slovesné tvary)

3. Aké písmená má rómska abeceda oproti slovenskej navyše? (neznelé aspiranty indického pôvodu: čh, kh, ph, th)

4. Aké zložky ( ligatúry) obsahuje rómska abeceda? (dz, dž, ch, čh, kh, ph, th)

5. Vyhľadajte v texte – Roden andro tekstos:

a. slová obsahujúce hlásky, ktoré slovenčina nemá

b. slová obsahujúce zložky

c. slová, prevzaté zo slovenčiny

O kham perel pal o heďos. O čhave čhoren avri e čik cirachendar. Khosen pengere melale muja. Lengero maj koro dad del lenge khoro paňeha u phenel: „Thoven tumenge o muja u paľis aven te chal.“ O čhave jekh pal aver džan andro kher. Bešen paš o skamind, chuden roja, bolen len andre zumin, ňič na phenen. Andre hin keraďipen. O phuro phundravel e blaka. O phrala chan. Phuro phivlo cirdel pharo voďi. Hin les pharo dživipen. Bachťate o čhave hine bare, hine lendar zorale murša. Keren buťi andre šachta. Na džal leske koda pe dzeka, kamelas perdal o čhave feder dživipen. Terneske the jov kerelas pe  šachta dži paš koja eksplozija. Akorestar na dikhel lačhes.

*Riešenie - dromikliben:

a. čhave, lačhes, kham, khosen, khoro, phenen, phuro, phundravel, phrala,  phivlo, pharo, thoven

b. všetky slová z časti a. + dzeka, ivipen, i, šachta, chan, cirachendar, chal, chuden, bachťate,

c. šachta, ekspozija

6. Ako by ste prepísali tieto slovenské slová pravopisom severocentrálnej rómčiny?

mágia, televízia, Mária, korupcia, anexia, epizeuxa, existencia, exkomunikácia, exil, exaltácia

*Riešenie - dromikliben: magija, televizija, Marija, korupcija, aneksija, epizeuksa, egzistencija, ekskomunikacija, egzil, eksaltacija

7. Prečítajte nahlas – genen zorale hangoha:

- o ďives, te dikhel, o dilino, ďinďardo, o dilos, te denašel, e diz, o dikhlo

- o tiviškos, e buťi, našťi, e tinta, charťiko, o tifusis, taťi, te tirinel, raťi

- o ňiľaj, o anonimos, ňisoske, cikňi, o anizos, ňič, e romňi, elektronicko

- o nasvaľipen, inteligentno, o ľil, o fiškaľis, e fameľija, dilino, o pelistro

- te čhorel, te čorel, čori, o čhon, te čarel, te čhandel, te čhinel, čines, e čik

- khoro, koro, o kham, kam nakam, e khak, o kak, o kher, ker!, o khas, kas?

- perel, pherel, o phal, pal, phirel, o phiko, pherdo, perdal, o per, o pheras

- the, te, o thav, tav!, o them, tel, thulo, tuňo, tranda, e tharďi, thovel, o tover

- o chaben, o čorachano, chevalo, te chochavel, o ternochar, o chumer, o chulaj

 

DRUHÁ LEKCIA – DUJTO SIKH

E BUŤI

Silvia: Phen mange, ko odoj kerel buťi?

Andrea: But džene, o džuvľija, o murša, o Roma, o Slovaka, o Ukrajinci.

Silvia: U save profesiji keren?

Andrea: Ta hin odoj baro šero, o manažeri, o sekretarki, jekh učtovňikos, but stazijera, o džuvľija so pratinen, o udarne...

Silvia: Tu sal e sekretarka?

Andrea: Ha.

Silvia: So tuke ures andre buťi?

Andrea: Ta butvar gadoro the rokľa vaj cholov.

 

OTÁZKY – PHUČIPENA

1.Savi buťi kerel e Andrea?

2. So joj peske urel andre buťi?

3. Save manuša odoj keren?

4. Save buťa odoj o manuša keren?

 

ODPOVEDE - PALEPHEŇIBENA

1. Joj hiňi e sekretarka.

2. O gadoro, e rokľa, e cholov.

3. O džuvľija, o murša, o Roma, o Slovaka, o Ukrajinci.

4. Baro šero, manažeri, sekretarki, učtovňikos, stazijera, udarne, žužipnengere.

 

SLOVÍČKA - LAVORA

e buťi práca

phen mange povedz mi

   te phenel hovoriť         

   phen (imperatív) povedz

   mange (D) mne

ko kto

odoj tam

kerel buťi pracuje

   te kerel buťi pracovať

but veľa

o džene ľudia

o džuvľija ženy

o murša muži

o Roma Rómovia

o Slovaka Slováci

o Ukrajinci Ukrajinci

u a

save aké

   savo aký

o profesiji profesie

keren robia

ta tak

hin (3.os.sg. od te avel/jel) je

baro šero šéf

o manažeri manažéri

o sekretarki sekretárky

jekh učtovňikos účtovník

but stazijera veľa stážistov

o džuvľija so pratinel/o žužipnengere upratovačky

   so čo, ktor/á/ý/é/í

   te pratinel upratovať

o udarne vrátnici

Tu sal e sekretarka? Ty si sekretárka?

   tu ty

   sal si

ha áno

So tuke ures andre buťi? Čo si obliekaš do práce?

butvar väčšinou

o gadoro blúzka

the a

e rokľa sukňa

vaj alebo

e cholov nohavice

 

GRAMATIKA

MENNÉ SLOVNÉ DRUHY

Medzi menné slovné druhy v rómčine patria podstatné mená, prídavné mená, zámená, slovesá a číslovky. Rómčina má dva rody (maskulína a feminína) a dve čísla (singulár a plurál). Mená môžeme rozdeliť podľa spôsobu skloňovania na oikoklitické (väčšinou pôvodná slovná zásoba a staré výpožičky) a xenoklitické (nové výpožičky).

SUBSTANTÍVA – ŠERUTNE NAVA

Rómčina rozlišuje pravopisom substantíva vlastné všeobecné – vlastné sa píšu veľkým začiatočným písmenom, všeobecné malým.

Podstatné mená môžeme tiež rozdeliť na životné (osoby a zvieratá) a neživotné (veci a abstraktné substantíva). 

Podstatné mená oikoklitické sa môžu končiť v singulári na vokál (samohláska) i konsonant (spoluhláska). Xenoklitické maskulína sa v singulári končia vždy na konsonant. Xenoklitické feminína v singulári končia na vokál a.

Samostatnú skupinu tvoria oikoklitické abstraktné substantíva, ktoré majú v singulári  koncovky -ipen/-iben/-pen/-ben. Niektoré xenoklitické abstraktné substantíva spoznáme podľa singulárnej prípony -šagos. V rómčine existujú mnohé ďalšie abstraktné substantíva, ktoré majú prípony ako neabstraktné substantíva , napr. e ruš (zlosť), o šmikos (šmyk) atď.

Rómčina nemá pomnožné substantíva, tento fenomén vyjadruje množným číslom, napr. o prajtin (list) – o prajta (listy/lístie)

 SUBSTANTÍVA

nominatívne tvary

m.sg.

m.pl.

f.sg.

f.pl.

1. oikoklitické

a. končiace sa v sg. na vokál

-o

o dženo

-e

o džene

-i

e džuvľi

 

*výnimky: o paňi (voda), o voďi (duša) sú maskulína

-a/-ija

o džuvľa

o džuvľija

 

*koncovka

 -ija platí iba pre životné

b. končiace sa v sg. na  konsonant

-spoluhláska

o dad

-a

o dada

-spouhláska

e daj

-a

o daja

c. abstraktné

 

-ipen/-iben/

-pen/-ben

o kamiben

-a

o kamibena

 

 

 

 

2.xenoklitické

 

-os

o šustros

-is

o kraľis

-us

o papus

-as

o charťas

-i

o šustri

-a

o kraľa

-i

o papi

-i

o charťi

-a

e princezna

-iň-a

e baletkiňa

-i

o princezni

-i

o baletkiňi

abstraktné

-šagos

o bavišagos

-šagi/

-šaga

o bavišagi

-a

e luma

-i

o lumi

 

ČLEN – O ARTIKLOS

V rómčine vždy stojí pred substantívom bližšie určeným člen. Ak je substantívum bližšie neurčené, stojí pred ním zväčša neurčité zámeno alebo číslovka jekh.  Člen sa nepoužíva v prísloviach.

ČLEN

nominatívne tvary

sg.

pl.

m.

o

o

f.

e

o

 

CVIČENIA - BUŤA

 

1. Nájdite všetky:

a. oikoklitické podstatné mená mužského rodu končiace na vokál,

b. oikoklitické podstatné mená ženského rodu končiace na vokál,

c. oikoklitické mená mužského rodu končiace na konsonant,

d. oikoklitické pôvodné mená ženského rodu končiace na konsonant,

e. xenoklitické mená mužského rodu,

f. xenoklitické mená ženského rodu,

g. abstraktné substantíva,

h. vlastné substantíva.

o harangos (zvonec), e rakľi (nie rómske dievča), o pherne (plienky), o gono (vrece), e phen (sestra), o averipena (rozdiely), o manuš (človek), e Vlachiňa (olašská Rómka), o angrusťa (prstene), o por (pero), o borija (nevesty), o denašiben (útek), o kamibena (lásky), o jakha (oči), o sastro (svokor), o Rom (Róm), o momeľa (sviečky), o Vlachos (olašský Róm), o barvaľipen (bohatstvo), e baba (babka), o bačis (strýko), o danda (zuby), o muj (ústa, tvár), e romňi (manželka), o parušagi (pohreby), o phrala (bratia), o majstros (majster), e šogorkiňa (švagriná), o fali (steny), o radišagos (radosť), o andrephandle (väzni), o Del (Boh), o gadžija (ženy – nie Rómky), o buklomatos (vred), o raj (pán), o charťi (kováči), o vikresa (výkresy), e Romňi (Rómka), o rašaja (kňazi), o bašaviben (hudba, hranie), o papus (dedo), o gad (košeľa), o dad (otec), o pincľiki (štetce), o asaben (smiech), o sasuja (svokry), o biba/bibija/neni (tety), e raňi (pani), o šustri (obuvníci), o chulaj (gazda/sedliak), o beng (čert), o bengipena (huncútstva), o megľišagos (bezvedomie), o čora (zlodeji), o kan (ucho), o giľutňara (básnici), o sasťipen (zdravie), e čhaj (rómske dievča/dcéra), e cholov (nohavice), o bagristas (bagrista), o jilo (srdce), e topanka (topánka), o dženo (osoba/človek), o baripen (hrdosť, pýcha), o džuvľija (ženy), o džamutro (zať), o Perješis (Prešov), o šogoris (švagor), o rom (manžel), o gadžo (muž – nie Róm), o nasvaľipena (choroby), e učiteľka (učiteľka), o ľil (list), o predsedas (predseda), o sikhľipen (zvyk), o čhavo (rómsky chlapec, syn/dieťa), o daja (matky), o pipi (fajky), e Serviňa (Slovenka), o čoripen (bieda, núdza), o šero (hlava), o primašis (primáš, kapelník), o džanle (vedci), e sikhľarďi (učiteľka), o lavutara (hudobníci), e Čechiňa (Češka), o rakle (nie rómski chlapci), o čhibalo (starosta), e rokľa (sukňa), o vitejzis (hrdina, rytier), o murša (chlapi), e goj (črevo), o Čechos (Čech), e baletkiňa (baletka), o lancos (reťaz), o poštaris (poštár), o paramisaris (rozprávač), e žeba (vrecko), o špecijalistas (odborník)

 

*Riešenie – o dromalipen:

a.

o dženo (človek), o čhavo (rómsky chlapec, syn/dieťa), o rakle (nie rómski chlapci), o gadžo (nie Róm), o džamutro (zať), o sastro (svokor), o džanle (vedci), o čhibalo (starosta),  o andrephandle (väzni), o šero (hlava), o jilo (srdce), o pherne (plienky), o gono (vrece),

b.

o džuvľija (ženy), e raňi (pani), e rakľi (nie rómske dievča), o gadžija (ženy – nie Rómky), e romňi (manželka), o borija (nevesty), e Romňi (Rómka), e sikhľarďi (učiteľka), e chulaňi (gazdinná), o angrusťa (prstene), e dori (povrázok, šnúrka), o momeľa (sviečky), o biba/bibija,

c.

o manuš (človek), o murša (chlapi), o raj (pán), o rom (manžel), o dad (otec), o phrala (bratia), o Rom (Róm), o rašaja (kňazi), o chulaj (gazda/sedliak), o Del (Boh), o beng (čert), o čora (zlodeji), o muj (ústa, tvár), o danda (zuby), o kan (ucho), o gad (košeľa), o ľil (list),

d.

e čhaj (rómske dievča), o daja (matky), e phen (sestra), o sasuja (svokry), o jakha (oči), e goj (črevo), o por (pero), e cholov (nohavice),

e.

- o Vlachos (olašský Róm), o Čechos (Čech), o majstros (majster), o šustri (obuvníci), o buklomatos (vred), o pincľiki (štetce), o harangos (zvonec), o lancos (reťaz),

- o šougoris (švagor), o bačis (strýko), o poštaris (poštár), o giľutňara (básnici), o paramisaris (rozprávač), o lavutara (hudobníci), o primašis (primáš, kapelník), o vitejzis (hrdina, rytier), o vikresa (výkresy), o Perješis (Prešov),

-o špecijalistas (odborník), o predsedas (predseda), o charťi (kováči), o bagristas (bagrista),

-o papus (dedo),

f.

- e baba (babka), o neni (tety), e učiteľka (učiteľka), o fali (steny),  e rokľa (sukňa), e žeba (vrecko), e topanka (topánka), o pipi (fajky)

e šogorkiňa (švagriná), e Vlachiňa (olašská Rómka), e Serviňa (Slovenka), e Čechiňa (Češka), e baletkiňa (baletka),

g.

- o averipena (rozdiely), o baripen (hrdosť, pýcha), o barvaľipen (bohatstvo), o bengipena (huncútstva), o čoripen (bieda, núdza), o sasťipen (zdravie), o nasvaľipena (choroby), o sikhľipen (zvyk),

- o asaben (smiech), o bašaviben (hudba, hranie), o denašiben (útek), o kamibena (lásky),

- o parušagi (pohreby), o radišagos (radosť), o megľišagos (bezvedomie),

h.

o Perješis, e Romňi (Rómka), o Rom (Róm), o Del (Boh), o Vlachos (olašský Róm), o Slovakos (Slovák), o Čechos (Čech), ), e Vlachiňa (olaská Rómka), e Serviňa (Slovenka), e Čechiňa (Češka).

2.Dajte do plurálu – Den andro pluralis:

e čhaj, o gadžo, o mulo, o frajeris, e piraňi, e romňi, e fajta, e famiľija, o parušagos, o dad, e daj, o čhavo, e rakľi, o sastro, e šogorkiňa, e Vlachiňa, o Čechos, o špecijalistas, o džanlo, e sikhľarďi, o poštaris, o radišagos, o phandlo, o rašaj, e baletkiňa, o paramisaris, o charťas, o chulaj,  e princezna, o vitejzis, o beng, o čor, o bivastengero.

* Riešenie – o dromalipen:

o čhaja, o gadže, o mule, o frajera, o piraňa/piraňija, o romňa/romňija, o fajti,  o famiľiji, o parušagi, o dada, o daja, o čhave, o rakľa/rakľija, o sastre, o šougorkiňi, o Vlachiňi, o Čechi, o špecijalisti, o džanle, o sikhľarďa/sikhľarďija, o poštara, o radišaga, o phandle, o rašaja, o baletkiňi, o paramisara, o charťi, o chulaja, o princezni, o vitejza, o čora, o bivastengere.

3. Dajte do singuláru – Den andro singularis:

o nasvaľipena, o rakľija, o rikone, o khera, o benga, o denašibena, o džanle, o sikhľarďija, o fali, o raňija, o čhibale, o vitejza, o manuša, o Romňija, o rašaja, o averipena, o primaša, o papi, o špecijalisti, o bavišagi, o jakha, o giľutňara, o goja, o cholova, o lanci, o šustri, o poštara, o džuvľija, o Roma, o sikhľipena, o muja, o pora.

4.Doplňte – Pherďaren:

duj čhav___, duj dad___, trin raj___, duj sikhľarď___, duj phivl___, trin rikon___, jekh piran__, jekh  pap___, duj džamutr___, duj rakl___, duj kirv___, trin phral___, trin Čech___, duj chulaj___, jekh princ___, jekh Vlach___, duj phandl___, trin murš___, jekh rom___.

* Riešenie – o dromalipen:

duj čhave, duj dada, trin raja, duj sikhľarďija/sikhľarďa, duj phivle, trin rikone, jekh pirano, jekh papus, duj džamutre, duj rakle, duj kirve/kirvija/kirva, trin phrala, trin Čechi, duj chulaja, jekh princos, jekh Vlachos, duj phandle, trin murša, jekh rom.

 

Tretia lekcia – Trito sikh

O phandle roden le manušen, so čoren avri o banki

O phandle mangen le manušen, kaj lenge te ažutinen paš lengero rodľipen. Jon roden duj bankakere čorachanen. Angluno hino murš vaj trandaberšengero. Jov hino učo šel the eftavardeš centimetri, o bala lole, o jakha belave, o nakh baro prečhindo. Po balogno vast hino tetimen. Urdo andre kaľi cholov the chevalo gad. Dujto pachaťeľis hiňi khabňi džuvľi vaj bišberšengeri, šarge bala, kale jakha, uči vaj šel the šovardeš centimetri, urďi andro kalo viganos. Sar o čorachana denašenas, pe lengero lolo športoskero motoris phagerďas pes angluňi blaka u sas mardo tele o avriphurdlo. Te džanen vareso pal o čorachana, vičinen bipoťindo gin šel pendatheochto.

SLOVÍČKA – LAVORA

o phandle policajti

   o phandlo policajt

roden hľadajú

   te rodel hľadať

le manušen (A) ľudí

   o manuš človek

so čo/ktorý

te čorel avri vykrádať

o banki banky

   e banka banka

mangen žiadajú

   te mangel prosiť, žiadať

kaj nech, aby

lenge im

ažutinen pomáhajú

   te ažutinel pomôcť

paš pri

lengero ich

o rodľipen hľadanie

jon oni

duj dva/dvaja

bankakere čorachane bankoví lupiči

   bankakero bankový

   o čorachano lupič/zlodej

angluno prvý

hino (3.os. od te avel/jel) je

učo vysoký

šel the eftavardeš sto sedemdesiat

centimetri centimetre

o bala lole vlasy ryšavé

   lolo červený/ryšavý

o jakha belave oči modré

   e jakh oko  

   belavo/kiko modrá

o nakh nos

baro veľký

prečhindo preťatý

po balogno vast na ľavej ruke

   po vast na ruke

   balogno ľavý

   o vast ruka od zápästia nadol

tetimen tetovaný

urdo oblečený

andre do

kaľi cholov čierne nohavice

  kalo čierny

  e chlov nohavice

the a

chevalo gad deravá košeľa

   o gad košeľa

dujto druhý

o pachaťeľis páchateľ

hiňi (3.os. od te avel/jel) je

khabňi tehotná

e džuvľi žena

vaj asi/približne

bišberšengeri dvadsaťročná

šarge bala blond vlasy

kale jakha čierne oči

uči vysoká

šel the šovardeš sto šesťdesiat

urďi oblečená

andro kalo viganos do čiernych šiat

   o viganos ženské šaty

sar ako

denašenas utekali

   te denašel utekať

pe motoris autom

lengero ich

lolo červený

športoskero športový

o motoris auto

phagerďas pes rozbilo sa

   te phagerel pes zlomiť sa/rozbiť sa

angluňi blaka predné sklo

   angluno predný/prvý

   o blaka okno

a

sas mardo tele bol odlomený

   te marel tele odlomiť/odbiť

o avriphurdlo výfuk

te ak

džanen viete

   te džanel vedieť

vareso niečo

pal o

vičinen volajte

  te vičinel volať

bipoťindo gin bezplatné číslo

šel pendatheochto sto päťdesiatosem

 

OTÁZKY – PHUČIPENA:

1. O phandle roden (Policajti hľadajú):

a. le čorachanen (zlodejov),

b. le murdaribnaskeren (vrahov),

c. mate šofera (opitého šoféra) ?

2. Sar dičhol avri angluno pachateľis? (Ako vyzerá prvý páchateľ?)

3. Sar dičhol avri dujto pachateľis? (Ako vyzerá druhý páchateľ?)

4. Sar dičhol avri čorachanengero motoris? (Ako vyzerá auto zlodejov?)

 

PIRANO

A: Ta, vaker Lucko, savo hino tiro nevo pirano?

B: Jov hino igen lačho.

A: Terno abo phuro? Bičhavengero?

B: Terno, biromňakero, bičhavengero.

A: Sar terno? Imar avrisikhado?

B: Ha, jov hino doktoris. Igen goďaver the buťakero.

A: Lačhes, ta barvalo hino, na?

B: Barvalo, leskero kher baro, butsobakero, luksusno.

A: U šukar murš hino?

B: Joj, ta na? Učo, sano, kalo segno.

A: O jakha, o bala save? Nane bibalengero?

B: Naa, leskere kale bala sar veš u o jakha  želena.

A: Tu sal igen zakamaďi! Ta mi avel tut pašoda but bacht the sasťipen.

B: Jaj, Zuzko, me som ajsi bachtaľi, jekhbachtaleder manušňi pe luma.

 

SLOVÍČKA – LAVORA

ta tak

vaker rozprávaj

   te vakerel rozprávať

Lucko (V) Lucka

savo aký

hino (3.os. od te avel/jel) je

tiro tvoj

nevo nový

o pirano priateľ/frajer/milenec

jov on

igen veľmi

lačho dobrý/pekný/milý

terno mladý

abo alebo

phuro starý

bičhavengero bezdetný

biromňakero neženatý/slobodný muž

sar ako

imar

avrisikhado vyučený/vyštudovaný

ha áno

o doktoris doktor

goďaver múdry

the a

buťakero pracovitý

lačhes dobre

barvalo bohatý

na nie

leskero jeho

o kher dom/byt

baro veľký

butsobakero viacizbový

luksusno luxusný

u a

šukar pekný

o murš muž

Ta na? No a nie?

učo vysoký

sano štíhly

kalo segno tmavý

o jakha oči

o bala vlasy

nane nie je

bibalengero plešatý

leskere kale bala sar veš jeho čierne vlasy sú husté

   leskero jeho

   kalo čierny

   o bala sar veš husté vlasy (dosl. vlasy ako les)

želena zelené

tu ty

sal si

zakamaďi zamilovaná

mi avel tut nech máš

pašoda popritom

but veľa

e bacht šťastie

o sasťipen zdravie

Zuzko (V) Zuzka

me som ja som

ajsi bachtaľi tak šťastná

jekhbachtaleder najšťastnejšia

e manušňi žena/človek

pe luma na svete

 

OTÁZKY – PHUČIPENA:

1. La Lucka hin nevo (Lucka má nové/nový/nového):

a. motoris (auto),

b. kher (dom),

c. pirano (priateľa/frajera) ?

2. Sar pes vičinel Luckakeri amalin? (Ako sa volá Luckina kamarátka?)

a. Eva,

b. Zuzana,

c. Elena ?

3. Luckakero pirano hino (Priateľ je):   

a. phuro (starý),

b. terno (mladý),

c. aňi phuro aňi terno (tak akurát) ?

4. Luckakero pirano hino the (Luckin priateľ je tiež):

a. bibuťakero (nezamestnaný),

b. bičhavengero (bezdetný),

c. bibalengero (plešatý) ?

5. Luckakero pirano hino the (Luckin priateľ je tiež):

a. kikajakhengero (modrooký),

b. kalejakhengero (čiernooký),

c. želenajakhengero (zelenooký) ?

 

Manušano dičhiben (ľudský výzor):

o bala (vlasy): lole (ryšavé), šarga (blond), melale šarga (špinavo blond), kale (čierne/tmavé), parne (sivé), charne/cikne (krátke), bare (dlhé), kandrale (kučeravé), strechava/burimen (rozstrapatené), khuvde (zapletené), telemukhle (rozpustené),

o jakha (oči): bilava/kika (modré), želena/čarune (zelené), melachna/hneda (hnedé), kale (čierne), siva (sivé), buchle (široké), avriporade (vypúlené), midalakere (mandľové),  visarde (škúliace),

o štaltos (postava): cikno (malý), sano (chudý), thulo (tučný), charno (krátky), churdo (drobný), učo (vysoký), bango (krivý, ohnutý, hrbatý),

o manuš šaj jel (človek môže byť): lolebalengero (červenovlasý), parnebalengero (sivovlasý), charnebalengero (krátkovlasý), bibalengero (plešatý), kikajakhengero (modrooký), kalo segno (tmavý), parno (svetlý), kalo (čierny).

 

Manušane ajsipena (ľudské vlastnosti):

lačho (dobrý), nalačho (zlý), šukar (pekný), džungalo (škaredý/hrubý/zlý), erďavo (hnevlivý/škaredý), barikano (hrdý, pyšný, namyslený), budžando (šikovný, prefíkaný), buťakero (pracovitý/pracovný), goďaver (múdry, rozumný, šikovný), dilino (hlúpy), izdrano (lakomý, splašený, nedočkavý, unáhlený), lačhejileskero (dobrosrdečný), chochado (falošný), čačo (skutočný, spravodlivý) paťivalo (poctivý, verný) phučkerdo (zvedavý) cicho (tichý), pherasu(t)no (žartovný, vtipný, veselý) phuj (zlý, škaredý) rendešno (riadny, poriadny, slušný, dôkladný) jagalo (ohnivý/prudký, prchký), phundrado (uvoľnený, otvorený), phandlo (zaviazaný, zatvorený), nudný (zuňalo).

Manušano statusa (ľudské statusy):

biboldo (nepokrstený), boldo (pokrstený, ponorený), barvalo (bohatý), čorikano (chudobný, biedny, úbohý), čoro (chudobný, úbohý), bičhavengero (bezdetný), khabňi/phari (tehotná), mato (opitý), koro mato (opitý do nemoty), nasvalo (chorý), sasto (zdravý), pindrango (bosý), pokerdo (počarovaný), phuro (starý), terno (mladý), bachtalo (šťastný), bibachtalo (nešťastný), bizorakero (slabý, vysilený), bokhalo (hladný, nenásytný, chamtivý), čalo (sýty),  džido (živý), mulo (mŕtvy).

Šejakere ajsipena (vlastnosti vecí):

baro (veľký), cikno (malý), pharo (ťažký), loko (ľahký), pherdo (plný), čučo (prázdny), kerado (vriaci, horúci), šilalo (studený), biľardo (rozpustený/roztavený), calo (celý), čačikano (pravdivý, skutočný), čaralo (trávnatý), devleskero (božský, boží), forut(u)no (mestský), gavutno (dedinský), garudo (schovaný/ukrytý), chevalo (deravý) karačoňakero (vianočný) kaštuno (drevený) kovlo (mäkký, súcitný, zhovievavý) kurkeskero (nedeľný, sviatočný, týždenný), londuno (soľný), mačhengero (rybí), maškarutno (prostredný, stredný, priemerný), moderno (moderný), nevo (nový), purano (starý, len o veciach), phurikano (starodávny, starobylý), okruhlo (okrúhly), interesantno (zaujímavý), zuňindo (nudný).

O berš (rok): angluno (prvý, minulý, predchádzajúci), aver (iný), bijaveskero (svadobný).

O šmaki (chute): bilondo (neslaný), londo (slaný), gulo (sladký), kirko (horký), šutlo (kyslý).

 

GRAMATIKA

ADJEKTÍVA - PRÍDAVNÉ MENÁ - KIJATHODE NAVA

ADJEKTÍVA

m.sg.

m.pl.

f.sg.

f.pl.

1. oikoklitické

 

 

 

 

a. končiace na vokál

-o

baro

-e

bare

-i

bari

-e

bare

b. končiace na konsonant

šukar

šukar

šukar

šukar

2. xenoklitické

-o

šargo

-a

šarga

-o

šargo

-a

šarga

 

PRAVIDELNÉ STUPŇOVANIE ADJEKTÍV

1.stupeň

POZITÍV

baro

(veľký)

šukar

(pekný)

2.stupeň

KOMPARATÍV

(kmeň + -eder)

bareder

(väčší)

šukareder

(krajší)

3.stupeň

SUPERLATÍV

(jekh-/nek-/lekh- + komparatív)

 

jekhbareder

nekbareder

lekhbareder

(najväčší)

jekhšukareder

nekšukareder

lekhšukareder

(najkrajší)

 

NEPRAVIDELNÉ STUPŇOVANIE ADJEKTÍV

1.stupeň

POZITÍV

lačho/mišto

(dobrý)

nalačho/phuj

(zlý)

2.stupeň

KOMPARATÍV

feder

(lepší)

goreder

(horší)

3.stupeň

SUPERLATÍV

jekhfeder

(najlepší)

jekhgoreder

(najhorší)

 

CVIČENIA

1.Opravte slová v zátvorke. – Lačharen o andrephandle lava:

a. Me som (baro) sar miro phral. (Som starší/väčší ako môj brat.)

b. Eliška hiňi (cikno) andre trijeda. (Eliška je najmenšia/najmladšia v triede.)

c. Kada gono hino (pharo) sar koda. (Toto vrece je ťažšie ako tamto.)

d. E čhaj hiňi (lolebalengero) the (kale jakha). (Dievča je ryšavé a čiernooké.)

e. Oda hin (chochaďi) manuš. (To je falošný človek.)

f. Lolo gad hin (lačho) sar šargo. (Červená košeľa je lepšia ako žltá.)

g. Oda hin (nalačho) ďives andro miro dživipen. (To je najhorší deň v mojom živote.)

*Riešenie – o dromikliben:

a. bareder

b. jekhcikneder

c. phareder

d. lolebalengeri, kalejakhengeri

e. chochado

f. feder

g. jekhgoreder

2.Preložte - thoven:

chabnaskero ľil, buťakero thovibnaris, chevalo gad, čuči žeba, barikano princos  barvalo chulaj, baro phral, bibachtaľi phivľi, čišlo rikono, čale čhavore, čoro giľutňaris, garude love, chochaďi džuvľi, goďaver sikhľarďi, forutno parkos, diliňi bakri, grisoskeri zamiška.

*Riešenie - dromikliben:

jedálny lístok, pracovitý prekladateľ, deravá košeľa, prázdne vrecko, namyslený princ, bohatý sedliak, starší brat, nešťastná vdova, chudý pes, sýte deti, chudobný básnik, schované peniaze, falošná žena, múdra učiteľka, mestský park, hlúpa ovca, krupicová kaša. 

3. Odpovedzte - phenen pale:

Savi hiňi e romňi, te nane saňi? (thuľi)

Savi hiňi e armin, te nane guľi? (šutľi)

Savo hino o suno, te nane čačo? (načačo)

Savo hino o čaro, te nane pherdo? (čučo)

Savo hino o gad, te nane chevalo? (calo)

Savo hino o chaben, te nane smačno? (nadzekošno-nechutný)

Savi hiňi e buťi, te nane phari? (loki)

Savo hino o manuš, te nane phuro? (terno)

Savo hino o motoris, te nano nevo? (purano)

Savo hino o čhavoro, te nane žužo? (melalo)

Savo hino o rikono, te na dikhel? (koro)

Savo hino o papus, te imar na šunel? (kašuko)

4. Napíšte inzerát do novín. - Irinen o inzeratos andro nevipena.:

a. Predávam dom. - Bikenav o kher.

b. Predávam auto. - Bikenav o motoris.

c. Hľadám/ponúkam prácu. - Rodav/dav buťi.

d. Hľadám muža/ženu. - Rodav muršes/džuvľa.

e. Hľadáme pestúnku pre naše deti. – Rodas džuvľa, savi bajinela pal amare čhave.

* Riešenie – o dromikliben:

Napríklad –misalake:

a. Bikenav o kher: gavutno, nevo, ochtosobakero, duještokengero. Andro kher hine duj nanďarďa, o pados the e pinca. Paš o kher hin bari bar the o garažis. O kher mol ochtovardeš ezera euri.

d. Rodav džuvľa: šukar, uči, saňi, terňi. Savi hiňi goďaver, paťivaľi the rendešno. Me som terno murš 175 cm učo, kalebalengero, sikhado. Irin mange, na aveha imar korkori.

e. Rodas  paťivaľa džuvľa, savi rado dikhel le čhaven. Kampel lake te džanel, sar pes kerel pašal o cikne čhave, te tavel, te rajbinel, te pratinel u te tradel motoriha. Vičinen amenge pe 777 456 258.

 

 

Buťa – opakovanie a cvičenia

Zámená + spona hin (vo význame mať)

Pozitívna forma

Man hin kale bala.                                         Ja mám čierne vlasy.

Tut hin parne bala.                                      Ty máš biele (sivé) vlasy.

Les hin šarge bala.                                      On má blond vlasy.

La hin kandrate bala.                                   Ona má kučeravé vlasy.

Amen hin charne bala.                                 My máme krátke vlasy.

Tumen hin džindžarde bala.                       Vy máte dlhé vlasy.

Len hin bala sar phus.                                 Majú vlasy ako slama.

Negatívna forma

Man nane kale bala.                                 Ja nemám čienne vlasy.

Tut nane parne bala.                               Ty nemáš biele (sivé) vlasy.

Les nane šarge bala.                                On nemá blond vlasy.

La nane kandrate bala.                            Ona nemá kučeravé vlasy.

Amen nane charne bala.                           My nemáme krátke vlasy.

Tumen nane džindžarde bala.                 Vy nemáte dlhé vlasy.

Len nane bala sar phus.                           Nemajú vlasy ako slama.

 

Man hin  tiro por.                           Mám tvoje pero.

Man nane tiro por.                         Nemám tvoje pero.

Man hin miro por.                          Ja mám svoje (moje) pero.

Man nane miro por.                       Je nemám svoje pero.

 

Slovesá: te kamel – chcieť, mať rád, milovať

Me kamav leskere love.                                Ja chcem jeho peniaze.

Leskere love nane tire.                                 Jeho peniaze nie sú tvoje.

Čačes, leskere love nane mire, ča me len kamav.  Pravda, jeho peniaze nie sú moje, ale ja ich chcem.

Me la kamav.                                               Ja ju chcem. (Mám ju rád, milujem ju.)

Joj tut na kamel.                                          Ona ťa neche. (Nemá ťa rada, nemiluje ťa.)

Jon kamen lengero čaro.                               Oni chcú ich misu.

Soske kamen amaro čaro, sem oda nane tumaro.  Prečo chcete našu misu, veď tá nie je vaša.

Soske lenge oda keres?                                Prečo im to robíš?

Bo len nane paťiv.                                       Lebo nemajú úctu. (Nepožívajú úctu, nie sú rešpektovaní.)

U tut paťiv hin?                                            A ty máš úctu?                        -„-

Tumari paťiv - miro baripen.                       Vaša úcta, moja pýcha.

Dav tumenge miro kher, akana hin tumaro.   Dávam vám môj dom, teraz je váš.

Pijav mange lovina.                        Pijem (popíjam) si pivo.

La hin baro šero.                           Ona má veľkú hlavu.

Na, tut hin baro šero.                     Nie, ty máš veľkú hlavu.

Dikh, cinel lenge mol.                    Hľa, kupuje im víno.

Na lenge, cinel amenge.                 Nie im, kupuje nám.

Džan lenca, khelen lenca.              Choďte s nimi, tancujte s nimi.

Tumaro kheľiben nane sar amaro.  Váš tanec nie je (taký) ako náš.

An lake maro.                               Prines jej chlieb.

Lake maro, lenge thud.                  Jej chlieb, im mlieko.

Lenca oda našťi!                           S nimi sa to nedá!

Tumenca šaj vakerav, leha na.       S vami viem rozprávať, s ním nie.

Bi lengero oda na džala.                Bez nich to nepôjde.

Me phirav laha andre škola.          Chodím s ňou do školy.

Leha phirav andre karčma.            S ním chodím do krčmy.

Le dadeha, la daha phirav andre khangeri.  S otcom, s mamou chodím do kostola.

Kaj sal?  Kaj užares lenca?             Kde si? Kde čakáš s nimi.

Kaj sal. Kaj len užares?                 Kde si? Kde ich čakáš?

Me som Kašate. Užarav pre tute.   Som v Košiciach.  Čakám na teba? 

Tire jakha (hine) sar duj  puruma.   Tvoje oči sú ako dve cibule.

Tut hin jakha sar duj puruma.          Ty máš oči ako dve cibule.

Leskere jakha hine sar luluďa.         Jeho oči sú ako kvety.

Les hin jakha sar luluďa.                  On má oči ako kvety.

Amen cinas amenge ciral.                My si kupujeme syr. (tvaroh)

Len hin ciral.                                   Oni majú syr.

Amen chas tumenca.                        Jeme s vami.

Tumenge hin lačhes.                       Vám je dobre.

Tumenca hin amenge lačhes.           S vami je nám dobre.

Leske o kana labon.                        Jemu horia uši.

Joj džal pal leste.                           Ona ide za ním.

Joj terďol paš leste.                        Ona stojí pri ňom.

Chude la vastestar!                         Chyť ju za ruku!

Beš paš amende.                           Seď pri nás!

Beš paš mande!                             Seď pri mne!

Mor leske leskere jakha!                 Umy mu jeho oči!

Mukh man!                                     Nechaj ma! Pusť ma!

Mukh la!                                         Nechaj ju! Pusť ju!

Mukh les!                                       Nechaj ho. Pusť ho!

Mukhen amen!                                Nechajte nás! Pustite nás!

Chuden tumen amendar.                 Držte sa nás.

Kerav mange miri buťi.                   Robím si svoju robotu.

Džan mandar.                                Odchádzajú odo mňa.

Ma dža mandar!                             Nechoď odo mňa!   

Užarav len.                                     Čakám na nich.

Lakero baripen hin lake ča pre bida.   Jej pýcha jej len ubližuje. 

Šun lakere giľa.                                    Počúvaj jej piesne.

 

Me, tu, tiri daj the lengero papus džas k´amende.

Manca, tuha, tira daha the lengere papuha amenge pijas mol, giľavas u khelas.

Mange, tuke, tira dake the tire papuske amare čhave taven goja.

Pal mande, pal tute, pal late, pal tumende vakeren savore manuša.

Tiri romňi the tire čhave džan tutar u mukhen tut korkores.

Lakero čhavo chal maro maseha.

Man, tut, tumen, len phanden andre arešta (bertena) o phandle.

Jon mangen le manušendar lengere angrusťa.

Amen džas ke lende pal lengero dad the lengeri fameľija.

Užaras len u las len andre banka.

Leskere giľa šunen but manuša.

 

Povedali naši vašim, aby prišli vaši k našim,

ak neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim.

Phenen amare tumenge, kaj t´ aven tumare k´amende,

te n´avena tumare k´amende, ta n´ avena amare ke tumende.