Le présent

Popradský Korzár
 

Le lycée privé rom bataille pour sa survie

 
Vydané 24. 4. 2014 o 0:00 Autor: Eleonóra Olšavská
Rómske gymnázium. Na periférii Kežmarku.

Čítajte viac: http://poprad.korzar.sme.sk/c/7175327/sukromne-romske-gymnazium-v-kezmarku-bojuje-o-prezitie.html#ixzz3NkuilPGs
 

La succursalle du lycée rom de Košice a Kežmarok existe depuis 2011. Le fonctionnemnet de la maison-mere est momentanément suspendu.

KEŽMAROK. La succursale du lycée rom était située au départ au centre ville de Kežmarok, mais actuellement elle est déplacée a la périphérie de la ville. Elle est centrée sur la langue rom et ses réalia. "Apres que le lycée de Lučenec ait été supprimé et que le fonctionnement de celui de Košice a été suspendu, nous sommes un des rares établissements en Slovaquie, qui donne aux Roms la possibilité d´étudier dans leur lycée," a dit la sous-directrice, Helena Akimová.

"En Slovaquie, il y a en ce moment un lycée avec l´enseignement de la langue romani, et c´est a Kremnica. On enseigne aussi la langue rom dans le Lycée privé de Košice. Ce nombre de lycées est insufisant, parce que, par exemple, les enfants de la communauté de Bardejov doivent se déplacer jusqu´au Lycée de Jimenez Zeferyn Malla, a Kremnica," s´est exprimée sur le theme des lycées roms Michaela Paulentová, du bureau des média du Ministere de l´Intérieur. 

 

Les dépenses de l´école sont plus grandes que les revenus

 

En 2013 les dépenses de l´école étaient a hauteur de 140-mille euro, destinés a la marche de l´école. Du budget national, l´école n´a recu que 114-mill euro. Comme l´a dit la directrice du lycée privé de Košice, Anna Koptová, "cela comprend les salaires, les charges, le matériel, et autres srvices qui touchent l´école. A cause des charges, il est resté moins d´argent pour les étudiants. L´école a besoin d´env. 150-mille euro pour son fonctionnement, et nous cherchons des fonds aupres des sponsors et nous déposons des projets. Si nous ne procédions pas de la sorte, nous n´aurions pas survécu en 2013."

 

Le batiment dans le quel se trouve l´école, a des probles avec le chauffage. Il faut renover le gaz, et les fenetres doivent etre remplacées. "Les fonds qui nous ont été aloués de la part du Ministere de l´Interieur, ne serons pas suffisants pour la marche de l´école. Nous sommes dans une situation désespérée, mais nous lutons, et nous essayons d´avoir au moins l´essentiel", a expliquée la sous-directrice Akimová.

Le lycée cherche des finances au moyen de divers projets et fondations. Le côté administratif incombe a la directrice de Košice. Sur le theme des finances pour la succursale de Kežmarok, M. Paulenová dit: Le Bureau gouvernemental aux minorités de la République Slovaque pour les communautés rom, n´a recu aucune requete de la part des classes éloquées de Kežmarok."

 

Les familles partent a cause du travail et de l´habitat

"Actuellement le lycée a 46éleves. Il y en avait plus, mais nombreux sont ceux qui partent a l´étranger. Nous avons des éleves de Kežmarok, mais il y en a pas beaucoup, nous en avons plus provenant des environs, par exemple des villages de Velak Lomnica, Rakusy, Ihlany ou Krozova Ves," a dit Akimova. 

Comme le ditA. Koptova, l´activité du lycée de Košice est momentanément suspendue. "Beaucoup de familles sont parties a l´étranger. Ils perdent leurs logements, ils n´ont plus ou habiter et vivre, alors ils se décident a partir."

H. Akimova ajoute 

H. Akimová dodáva, že žiakov doteraz prijímali na základe prospechu na základných školách a na základe prijímacích pohovorov. „Ak sa škole podarí prežiť, tento rok by mali mať študenti už priamo v Košiciach aj prijímacie skúšky.“

Učiteľský zbor je zložený z troch interných učiteľov a troch, ktorí dochádzajú z Košíc.

„Robíme s deťmi celý deň. Majú tu krúžky, učíme ich aj hygiene, výchova je veľmi dôležitá,“ hovorí H. Akimová.

Jej manžel a zároveň kultúrny aktivista Ivan Akimov dodal: „Som tu dobrovoľníkom, pomáham, kde sa dá, či už v teréne, alebo v komunite. Dobre mi padne vidieť ich, keď odídu z osady, pretože tam je život úplne iný. Tieto deti sa rozhodli pre zmenu.”

Čo hovoria študenti

„Chcem mať konečne nejaký papier v rukách, lebo plánujem ísť na vysokú školu študovať herectvo. Ľudia sa ma pýtajú, prečo študujem. Robím to preto, že je taká doba a treba študovať, rodičia ma v tom podporujú,“ povedal Štefan Dunka.

„Som tu druhý rok, páči sa mi v škole. Chcel by som chodiť na konzervatórium do Košíc, dúfam, že sa mi to podarí. Kamaráti sú na mňa hrdí, berú ma normálne a rodičia majú radosť, že som sa sem dostal,“ povedal študent Rastislav Mižigár.

„Študujem tu tretí rok, chcel som skúsiť niečo nové. V budúcnosti chcem ísť študovať na konzervatórium. Kamaráti moje štúdium berú normálne, ale teraz nemám na nich veľa času, pretože sa musím učiť,“ doplnil Lukáš Pompa.

„Je tu lepšie ako na základnej.  Môžem tu zmaturovať a chcem ísť aj na vysokú. Chcem byť detskou lekárkou,“ hovorí o plánoch Martina Polhošová.

„Chcem dokázať niečo viac  a mať sa lepšie. Mám v pláne vyštudovať a potom pracovať. Túžim sa stať  učiteľkou. Moji rodičia sú radi, že chcem niečo dokázať a podporujú ma v tom,“ dodala Simona Gaborová.



Čítajte viac: http://poprad.korzar.sme.sk/c/7175327/sukromne-romske-gymnazium-v-kezmarku-bojuje-o-prezitie.html#ixzz3NkuVXCKk

 

O škole

Rozhodnutie otvoriť elokované pracovisko Súkromného gymnázia Galaktická 9 z Košíc v Kežmarku, driemalo, dozrievalo, už dlhšiu dobu. Zjavné pedagogické úspechy v Košiciach a mimoriadna situácia kežmarského regiónu čo sa týka rómskej populácie (podľa Atlasu rómskych komunít  je kežmarský okres na prvom mieste v zastúpení rómskej populácie na Slovensku) nás primäli k otvoreniu pobočky súkromného gymnázia v Kežmarku v školskom roku 2011/2012.

Od samého začiatku až po súčasnosť boli neustále hlavným úskalím problémy späté s priestormi na vyučovanie, resp. s prenájmom budov ktoré mali slúžiť ako školské prevádzky.

Pôvodný zámer, vyučovať v priestoroch Strednej odbornej školy v Strážkach (Špineraji) stroskotal ani nie týždeň pred začatím školského roka. Zriaďovateľ budovy na poslednú chvíľu ustúpil od svojich záväzkov a v krízovom položení sme našli jedinú schodnú alternatívu v prenájme súkromných priestorov na Hradnom námestí v Kežmarku, ktoré sme expresne, behom pár dní prispôsobili nášmu zámeru, a tak sa behom jedného víkendu z reštauračného zariadenia stala malá školská prevádzka, schopná pritúliť jednu triedu, s ktorou sme začali školský rok 2011/2012.

Naše obavy, ako žiaci a rodičia prijmú takéto nevšedné školské pracovisko, či sa vôbec bude dať v takých priestoroch vyučovať, sa našťastie rýchlo rozplynuli. Naopak, takmer domáca, rodinná atmosféra vytvárala priaznivú klímu na vyučovanie, a u žiakov, ktorí všetci prichádzali z okolitých osád do „veľkého“ mesta, nové prostredie vyvolávalo pocit bezpečnosti a v škole sa zjavne cítili dobre, ako doma.

Po prvom, úspešnom školskom roku 2011/2012, sme sa rozhodli rozšíriť počty žiakov, a otvorili sme ďalšie dve triedy. Prenajali sme susednú budovu, opäť sme svojpomocne upravili priestory a školský rok 2011/2012 sme už začínali s troma triedami.

Žiaci sa v novom prostredí rýchlo a radi aklimatizovali. Škola sa nachádzala priamo v strede mesta, čo malo z hľadiska socializácie detí z osád nesmierne kladný, nenahraditeľný  význam a blahodarný dopad. Žiaľ, ku koncu šk.r. 2012/2013, keď bolo treba predĺžiť nájomnú zmluvu, vstúpila s nami do otvoreného konfliktu suseda z horného poschodia, ktorá na všetkých úrovniach mestskej a regionálnej správy brojila proti škole, a nekalými praktikami, nepravdivými informáciami sa snažila poškodiť meno našej školy. Spočiatku nás ani nenapadlo že by, ako známa notorická sťažovateľka, mohla uspieť, ale na záver šk.r. 2011/2012 prišlo  nekompromisné rozhodnutie, budeme sa musieť odsťahovať.

Napriek bohatej ponuke voľných priestorov, ani v jednom prípade sme nedokázali prekonať administratívne prekážky a nemohli sme sa etablovať v meste. Jediným východiskom sa ukázala bývala budova SAD, v súkromnom vlastníctve, už roky opustená, v dezolátnom stave, na kraji mesta.  V kritickej situácii sme v júli 2013 podpísali nájomnú zmluvu a celé prázdniny sme za výdatnej pomoci žiakov a rodičov upratovali, upravovali, čistili a  opravovali priestory ktoré boli už 10 rokov mimo prevádzky, neobývané. Vypratali sme 12 veľkoobjemových kontajnerov odpadu... Najpálčivejším problémom bola kotolňa, ktorá v dôsledku mrazov explodovala, bola zaliata 1,5m vody a bola úplne nefunkčná. Avšak majiteľ objektu sa zmluvne zaviazal že všetky energie budú spojazdnené a priestory budú prevádzky schopné.

Jednoznačnou výhodou objektu bola jeho priestrannosť. Mali sme k dispozícii celé jedno poschodie, takmer 20 kancelárií, ktoré vyhovovali bežným školským normám, a bez väčších problémov sme v nich mohli zriadiť teraz už 4 triedy. Školský rok sa začal podľa plánu, kúrenie a voda sa už riešili za pochodu.  Žiaľ, všetky práce ktoré boli v réžii majiteľa boli vykonávané neodborne,  bez akejkoľvek logiky, ustavične sa preťahovali. V snahe čo najviac ušetriť na nákladoch, boli používané najlacnejšie alebo dokonca staré materiály a opotrebované súčiastky, všetko sa len látalo. Celá rekonštrukcia bola maximálne neefektívna a v konečnom dôsledku énormne predražená. Situácia sa s príchodom zimy stávala neúnosnou. V dôsledku tuhých mrazov sme museli v poslednom novembrovom týždni pozastaviť vyučovanie. Potom sa vyučovalo vo vetrovkách a v rukaviciach... Opravy boli plne v réžii majiteľa objektu, ktorý na tieto účely používal finančné prostriedky z nášho nájmu, a v snahe čo najviac ušetriť, celú rekonštrukciu predražil a nedotiahol do konca. Takýmto spôsobom sa naše finančné rezervy určené na celý rok, minuli už v januári, a aj po stránke finančnej sme sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii.  Vzťahy s konateľom vlastníka budovy boli krajne napäté, komunikácia viazla. Napokon sme z vlastných zdrojov ako tak sprevádzkovali budovu na nevyhnutné minimum a prežili sme do jari. Napriek všetkému sme mali o budovu záujem, súc si vedomí ťažkostí s etablovaním sa v meste, a hľadali sme riešenie ako zostať aj naďalej v týchto priestoroch. Jediným východiskom bolo odkúpenie celého objektu aby sme mohli samostatne riešiť jeho rekonštrukciu podľa našej predstavy. Za týmto účelom sme našli investora ktorý bol ochotný budovu odkúpiť , opraviť a dať nám ju k dispozícii za účelom prevádzky gymnázia. Majiteľ objektu však opäť  nedodržal svoje záväzky, pár dní pred podpisom kúpnej zmluvy od svojho zámeru bez vysvetlenia odstúpil, a zas nám neostávalo nič iné, len sa na rýchlo odsťahovať.

Aktuálne, v šk.r. 2014/2015, sme v priestoroch ktoré slúžili základnej škole zo Stráň pod Tatrami pre 4 triedy prvého stupňa ktoré sa nezmestili do školy v dedine. Keďže tento rok sa v osade postavila kontajnerová škola, priestory ostali prázdne a mohli sme ich využiť. Jedná sa o bývalé unimo-bunky, sprevádzkované za účelom školskej praxi, ktoré sú v dobrom stave, spĺňajú parametre kladené na školské prevádzky. Problémom je nedostatočná priestorová kapacita objektu, nie je možné viac rozširovať počty žiakov.

Združenie rodičov a priateľov školy

Ivan Akimov

20. 12. 2014