Zamestnanie

 

Inštitút finančnej politiky: Bez práce nie sú koláče

Vydané 25. 11. 2014 o 18:19 Autor: Rudolf Sivý

Prečítajte si komentár IFP Bez práce nie sú koláče k analýze Unemployment in Slovakia. Štátni úradníci prvý raz zisťovali, aká je miera diskriminácie Rómov na pracovnom trhu.

Ilustračná fotografia.
Foto: ARCHÍV - SME JÁN KROŠLÁK

Nezamestnaný Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek, ktorý má tú „správnu“ farbu.

Ukázal to experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý zastrešuje ministerstvo financií. Od júla do septembra tohto roka reagovali na 62 pracovných ponúk vo všetkých krajoch.

Na každú ponuku poslali dva životopisy fiktívnych osôb s rovnakou kvalifikáciou. Prvá skupina uchádzačov o zamestnanie mala typické slovenské mená, napríklad Tomáš Žilinský, Michal Kováč alebo Pavol Haluška.

V druhej skupine boli fiktívne osoby s rómskymi menami ako Mário Lakatoš, Dezider Oláh či Koloman Berky.

Na pohovor pozvali štyridsať percent uchádzačov s menom ako Michal Kováč a len 17 percent rómskych. Iba tretina Rómov dostala od firiem nejakú formu odpovede, pri druhej skupine odpovedali zamestnávatelia 70 percentám kandidátov.

Prečítajte si komentár IFP Bez práce nie sú koláče k analýze Unemployment in Slovakia.  Štátni úradníci prvý raz zisťovali, aká je miera diskriminácie Rómov na pracovnom trhu.

 

Rómovia chcú pracovať, aby sa ich deti mali lepšie

Čítajte viac: http://romovia.sme.sk/c/7619371/romovia-chcu-pracovat-aby-sa-ich-deti-mali-lepsie.html#ixzz3QcPSKdCP

Pred tridsiatimi rokmi boli normálne zamestnaní. Nemohli by o tridsať ďalších podržať náš sociálny a dôchodkový systém?

Na prvý pohľad romantický kút Slovenska, kam si chodia turisti oddýchnuť a povoziť sa na železničke. Domácim obyvateľom sa tu vždy žilo ťažko.
Foto: INGRID ĎURINOVÁ

ČIERNY BALOG. Brali nepopulárne a manuálne práce, ktoré verejnosť vnímala ako podradné a dokázali sa nimi uživiť aj na vidieku.

Rómski muži robili na stavbách, družstvách, v baniach, obecných službách. Ženy brigádovali ako upratovačky, lesné robotníčky. Teraz majú temer nulovú šancu zarobiť si legálnym spôsobom a aj fušku im dá málokto.

Starosta Čierneho Balogu František Budovec rozumie dôvodom, prečo majú rómski rodičia slabý záujem o vzdelávanie svojich detí: „Ak vidia svoju zúfalú situáciu a nemajú šancu sa dlhodobo zamestnať, ani nemajú žiadnu víziu, tak strácajú akúkoľvek motiváciu pracovať na sebe alebo venovať sa deťom.“

Pomohla by zmena zákona

Do základnej školy Jánošovka chodia rómske deti zo štyroch miestnych komunít. Ich počet rastie a práve dosahuje 25 percent žiakov školy.

Riaditeľka Ľubica Vránska zaviedla nulté triedy, kde si žiakov pripravujú na vstup do prvého ročníka. Mzdy učiteliek aj troch asistentiek sú financované z projektu.

Riaditeľka a starosta sa zhodnú v tom, čo by sa malo zmeniť v legislatíve.

„Vzdelaniu Rómov by skutočne pomohlo zavedenie povinnej predškolskej výchovy, o čom sa hovorí už viac rokov. Nultý ročník nie je veľmi vhodný, lebo deti sú už vo veku, kde sa okamžite prejaví, že začnú zaostávať," povedal pre SME starosta Čierneho Balogu. 

 

"Ak by ale absolvovali predškolskú výchovu, tak by sa svojou pripravenosťou na vzdelávanie v základnej škole vyrovnali ostatným deťom,“ dodal.

 

Mnohí učitelia nevedia, ako deti doma žijú

Práca so žiakmi z chudobných rodín by mala byť podporená znalosťou domáceho prostredia. Nie všetci učitelia sú ochotní chodiť do rómskych osád.

Alena Zvaríková opisuje svoj zážitok z návštevy v rodine žiaka, o ktorom chcela vedieť viac.

„Bola som sa tam pozrieť a týždeň som sa nevedela z toho spamätať. V tom dome žili tri rodiny. Do bytu, kde býval môj žiak, nemali dvere, len pitvor bez strechy. Dnu bola tmavá izba s oknom potiahnutým igelitom a dve spojené postele bez paplónu. Ako prvé som mu doniesla perinu.“

Jej očakávania boli úplne iné a po tejto skúsenosti pochopila aj to, prečo tento siedmak chodil do školy bez vetrovky. Jednoducho preto, lebo ju nemal.

„Zaujímavé je, že do školy chodí rád a deti ho majú za kamaráta. Môžem povedať, že aj ja ho mám rada,“ uzatvára príbeh učiteľka, ktorá našla odvahu zájsť k nemu domov.

Dôležitá rola komunitného centra

V škole vedia, že sa so záškoláctvom, šikanou, vysokou chorobnosťou alebo inými javmi môžu obrátiť na terénne pracovníčky. Tie ihneď navštívia rodinu žiaka a problém spoločne so školou objasnia skôr, ako sa stihne rozrásť do väčších rozmerov.

Ľubomíra Pančíková šéfovala komunitnému centru ešte v čase, keď bolo samostatnou neziskovkou. Teraz pôsobia pod obcou a zastrešuje ich projekt terénnych sociálnych služieb.

„V projekte sme štyri, a keď sme v plnom počte, teda dve tereňáčky a dve asistentky, snažíme sa robiť aj predškolskú prípravu, doučovanie, voľnočasové krúžky. Áno, spolupracujeme so školou a snažíme sa riešiť veci skôr, ako by došlo k nezhodám, že učiteľka nevie, kde sa žiak nachádza,“ povedala Pančíková.

Do centra zájdu deti a rodičia z ambulancie lekára, aby zavolali triednej učiteľke, keď žiak ochorie.

„V Čiernom Balogu máme štyri rómske osady a každá z nás má na starosti jednu. S rodinami pracujeme tak, aby sme naozaj za nich nepreberali zodpovednosť a skôr ich nabádame k zodpovednosti.“

Komunitné centrum má peniaze na svoju činnosť do konca októbra 2015. Práve teraz ich potreby financuje projekt z Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Medzery medzi projektmi pomáha financovať obec

Pracovníčky centra už zažili situácie, že projekt skončil a peniaze na ich prácu neboli.

„Je to zaťažujúce, určite. Nášmu starostovi nie je táto téma ľahostajná a snaží sa vykryť takéto obdobia. Je nám to úplne jasné, že to nie je dlhodobé riešenie,“ povedala Pančíková.

V Čiernom Balogu s 5100 obyvateľmi žije 788 Rómov a veľa rodín z väčšinového obyvateľstva je tiež sociálne odkázaných. Dedina je známa Čiernohronskou železničkou, lesníckym skanzenom, Dobročským pralesom, lyžiarskym vlekom aj vkusnými prvkami drobnej architektúry.

„Je úplne ideálne, keď sú projekty systematicky nastavené bez prerušovania,“ povedal starosta František Budovec.

Štát by mal vykryť tie obdobia, keď nie je možné použiť peniaze zo schémy Európskej únie.

„Mali by to byť oveľa jednoduchšie štátne programy, ktoré by štát financoval zo svojho rozpočtu, a potom si ich refundoval z eurofondov, ale pre užívateľa by bežali bez prerušenia. To by bolo ideálne.“

 

Rozhovor s Ľubicou Vránskou

Ľubica Vránska (53), riaditeľka Základnej školy Jánošovka v Čiernom Balogu. Svojou prácu si plní detský sen. Dnes má za sebou 29 rokov pedagogickej praxe. Vyštudovala kombináciu matematika-biológia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

S manželom a dvoma dospelými synmi žije v Čiernom Balogu. Školu, do ktorej chodila ako žiačka, riadi šesť rokov, dvanásť rokov pôsobila v pozícii zástupkyne riaditeľa.

K problémom a konfliktom sa stavia čelom a rieši ich hneď. Za kľúčové považuje to, aby bol človek spokojný sám so sebou.

Vaša škola má rómskych žiakov na stredných školách v Brezne, Kremničke, Poltári. Mnohé vidiecke základné školy sa takýmto výsledkom nemôžu pochváliť, hoci by si to želali.

„Snažíme sa urobiť maximum preto, aby sa ich vzdelávanie dostalo niekam inam. Pred desiatimi rokmi končila väčšina v šiestej, siedmej triede. Posledné roky zvládajú základné učivo a dostanú sa do vyšších ročníkov aj vďaka pomoci asistentov na druhom stupni.“

Hovoríme o rómskych žiakoch z celej obce?

„Áno. Naša škola má žiakov z celej obce. Čo sa týka rómskych žiakov, tí prichádzajú zo štyroch osád, Pusté, Vydrovo, Slnečná a Medveďovo. Za posledné roky je nárast počtu rómskych detí. Preto je otázka ich vzdelávania namieste a patrí medzi priority našej práce.“

Ako s nimi pracujete?

„Prvé, čo je veľmi dôležité, je nástup detí do školy. Málo detí z osád chodí do škôlky, takže príprava na školu je veľmi slabá. Spolu s komunitným centrom sme robili predškolákom prípravu do školy. Ďalšia vec je, že naše deti sú v nultom ročníku. To ich naštartuje. Vyskúšali sme veľa rôznych metód, pracovali sme aj s rodičmi. Vždy je to hľadanie niečoho, čo im pomôže.“

Ten nultý ročník je na všetkých základných školách?

„Nie. Nultý ročník je asi v dvesto školách z dvetisíc základných škôl na Slovensku.“

Práve končíte trojročný projekt Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovanej rómskej komunity.

„Do projektu sa zapojilo 17 učiteľov, ktorí získali veľa skúseností. Robili sme toľko aktivít a výstupov, že človek musel do tej problematiky preniknúť a pochopiť princíp, ako funguje rómska rodina. Sú učitelia, ktorí nemajú problém a chodia do rodín z osád.“

Spomínali ste komunitné centrum.

„Pomáha nám. To je skoro každý deň, že niečo riešime s terénnymi pracovníčkami. Veľmi dobre sa nám spolupracuje s obecným úradom, so sociálnym odborom. Aj vďaka tomu sa to všetko pomaly dostáva niekde vyššie. My vidíme, že kto získal maturitu alebo stredné vzdelanie si skôr nájde prácu a dostane sa v živote ďalej. Vie aj svojim deťom viac pomôcť. Veľa z nich na Balogu pracuje, snažia sa.“

Je to teda mýtus, že Rómovia nechcú pracovať?

„Myslím si, že áno. Oni podľa mňa chcú pracovať. Na verejnoprospešných prácach urobia Rómovia kus roboty. Aj v škole. Dokonca sme mali žiaka, ktorý si odpracovával trest 40 hodín, pretože už bol trestne zodpovedný. Pridelenú prácu vykonával poctivo a zodpovedne. Oni chcú pracovať, len tá práca musí byť.“

Spoločnosť pripisuje Rómom rôzne vlastnosti, napríklad že sú nezodpovední.

„Ako každý človek. Každý je sčasti vypočítavý a hľadá tú ľahšiu cestu. Systém, ktorý tu je, dokážu využiť a prispôsobiť si pre seba.“

Čo by mohli rodičia rómskych detí urobiť, aby svoje deti posunuli?

„Mamy by mali s deťmi viac robiť úlohy a kontrolovať ich pri príprave. Pomohlo by ešte, keby bola povinná predškolská dochádzka a povinné dva roky strednej školy. To by bol pre nich obrovský prínos. Toto je generácia, a vyrastá ďalšia, ktorá nemá návyk ráno vstať a voľakde patriť, ísť. To je zlé. Vymyslieť to tak, aby to fungovalo a bolo efektívne, to je na Nobelovu cenu.“

Zdá sa mi, že sa chudoba prehlbuje oproti minulým rokom.

„Zhoršuje sa to. Keď sa siahne na dávky a je ich menej, prináša to problém, že trpí dieťa.“

V minulosti boli lepšie aj vzťahy. Prečo je to teraz tak? Zhoršené vzťahy, zhoršená kvalita života.

„Vzťahy prináša celková situácia, aj médiá, nevraživosť medzi ľuďmi. Už aj v majorite sú rôzne vzťahy, veď je to veľmi ťažké. A potom, voči Rómom je to ešte zhoršené. Kde sa urobila chyba? Systém je taký, že kto to vie, tak ho zneužije. U nich táto generácia skĺzla k tomu, že zneužíva to, čo je, a to potom prináša medzi ľudí nepokoje.“

Ale zneužívame to aj my.

„Zneužívajú to všetci, každý. Postupne sa to naučil zneužívať každý. Čiže tento systém treba zhora prepracovať, aby sa nezneužíval. A hlavne, toľké roky sa problém neriešil a nepátralo sa po ničom.“

V Čiernom Balogu sa vo voľbách do VÚC výrazne prejavila protirómska nálada.

„Áno, Kotleba u nás získal asi najviac, boli k tomu aj nejaké reportáže.“

Zdá sa, že Slováci sa ťažko vyrovnávajú s predstavou pozitívnej diskriminácie Rómov. Skôr naopak, radšej im pripisujú výhody, ktoré ani nemajú.

„V generácii tridsiatnikov, štyridsiatnikov z majority je veľa nevraživosti, čo je cítiť v kolektívoch. Deti si to prinesú z domu. To je ťažké a s tým tu treba bojovať.“

Bohužiaľ je to generácia rodičov, ktorí vychovávajú tie najcitlivejšie deti vo veku, kedy si formujú svoje postoje.

„S názorom dospelého človeka a s tým, čo v ňom je, sa veľmi ťažko robí.“

Môžu byť Rómovia pracovnou silou budúcnosti?

„Oni chcú pracovať, len im tú prácu treba hľadať. Remeselné práce, manuálne zručnosti, to by bola možno cesta, pretože začínajú chýbať v našom hospodárstve. Tam by bola šanca. Je v nich potenciál, len ho treba využiť a cielene nasmerovať.“

id

Čítajte viac: http://romovia.sme.sk/c/7619371/romovia-chcu-pracovat-aby-sa-ich-deti-mali-lepsie.html#ixzz3QcOBNw86



Číta viac: http://romovia.sme.sk/c/7513710/institut-financnej-politiky-bez-prace-nie-su-kolace.html#ixzz3OSGWQIoc