Fotogaléria: India- pravlasť Rómov

India- pravlasť Rómov

 

Geografickými faktormi výrazne definovaná oblasť – veľký poloostrov oddelený na severe od ostatných častí Ázie oblúkom mohutných horských masívov a omývaný na východe i na západe vodami Indického oceánu.   Práve pre túto geografickú vyhranenosť sa o južnej Ázii hovorí tiež ako o Indickom subkontinente. Ten pred stovkami miliónov rokov skutočne bol samostatným kontinentom, obrovským ostrovom, ktorý pôsobením  tzv. kontinentálneho griftu narazil na euroázijskú pevninskú dosku. Obrovské tlaky, ktorý tento ešte stále prebiehajúci proces vyvolal, viedli tiež k vyvrásneniu najvyšších svetových hôr Himaláji a k vyzdvihnutiu Tibetskej náhornej plošiny na ich severnej strane.  V súčasnej dobe je táto subtropická podhimalájska oblasť a z nej vybiehajúci tropický poloostrov výrazne ovplyvňovaný pravidelnými monzúnovými dažďami, ktoré formujú nielen vegetačné cykly ale aj od nich závislé ľudské aktivity. Na monzúnoch nebolo závislé len siatie a žatva, ale tiež napr. plavebný kalendár indických a iných kupcov, alebo vojenských ťažení a pochodov, pre ktorých rozvodnené rieky predstavovali neprekonateľné prekážky.                                                                                                                            Indický poloostrov je rozsiahle územie s množstvom regiónov vyznačujúcich sa vlastnými kultúrnymi, etnickými a jazykovými špecifikami, ktoré sa formovali okrem konkrétnych prírodných podmienok aj vlastným historickým vývojom.

Čo je teda India?

Je to Indická republika, štát, ktorého história siaha len k roku 1947, kedy spolu s islamským Pakistánom vznikla z dekolonizovaných britkých dŕžav?

Alebo sa pod týmto názvom rozumie teritórium, ktoré sa tu počas 18. a 19.storočia dostalo pod britskú koloniálnu nadvládu, ktorá mu vtlačila určité rysy umožňujúce nazývať ho jedným spoločným menom?

V predkoloniálnom období bola oblasť Indického subkontinentu (alebo aspoň jeho prevažná časť) zjednotená do jediného stabilného politického útvaru len dvakrát:

Po prvýkrát v 3. storočí p.n.l. počas vlády maurjovských panovníkov Bindusára a Ašoka v druhej polovici 17.storočia, keď anektoval k svojej ríši oblasti južnej Indie mughalský cisár Aurangzéb.

Samotný názov INDIA je termín, ktorý nevytvorili sami Indovia ale cudzinci. Jeho základom sa stalo staroveké sanskrtské pomenovanie rieky Indus, ktoré znelo Sindhu: to prešlo najprv do starej perštiny ako Hinduš (Hinduš bol tiež názov najvýchodnejšej provincie perskej achajmenovskej ríše) a odtiaľ do gréčtiny, kde sa z nej stal Indos, latinkou potom len ľahko pozmenený na Indus. Zem, ktorá sa nachádzala na východ od tejto rieky dostala názov India.

        Jasne kultúrne či kultúrno náboženské  je naproti tomu vymedzenie, ktoré nachádzame v klasickej indickej tradícii – zem sa tu však nenazýva India, ale BHÁRATAVARŠA, dedičné sídlo rodu Bharátovcov vystupujúcich už v textoch védskych zbierok.  Omnoho neskôr Višnupurána podáva jeho vymedzenie takto: „Zem, ktorá leží severne od oceánu a južne od Snežných hôr, sa nazýva Bhárata, pretožu tu žijú potomkovia Bharátovcov. Má rozsah 9 tisíc jódžanov a je zemou činov (karmabhúmi), vďaka ktorým ľudia dosahujú buď nebo, alebo konečné vyslobodenie z kolobehu existencií.“   Toto je pravdepodobne výstižnejšia definícia, než by sa na prvý pohľad zdalo. Obsahuje mimo iného výrazy karman (čin) a mókša (vyslobodenie), čo sú kľúčové termíny, pomocou ktorých chápu život a svet nielen hinduisti, ale i príslušníci heterodoxných smerov budhizmu a džinizmu. Spolu s ďalšími dvoma výrazmi sansára (kolobeh existencií) a jóga (nástroj  k jeho ukončeniu) predstavuje akýsi spoločný  pojmový a svetonázorový základ, ktorý je potom rozvíjaný do nepreberného množstva variantov a smerov od staroveku až po súčasnosť. K takto obecne definovanému základu „indickosti“ sa môže prihlásiť tak Nepál, ako i budhistický Bhútán a Šri Lanka. V historickej rovine môžeme hovoriť o „poindičovaní“ Indického subkontinentu ako o procese, počas ktorého tieto základné svetonázorové súradnice postupne preberali etnika a kultúrne spoločenstvá nachádzajúce sa pôvodne mimo teritória tohto komplexu, behom vzájomnej interakcie  tento dynamicky sa vyvíjajúci indický systém vstrebával vonkajšie vplyvy a impulzy a pretváral do syntézy, v ktorej nestratil vlastnú identitu a pritom umožňoval zachovanie a ďalší rozvoj pôvodne cudzích, z jeho hľadiska vonkajších prvkov a tendencií.

        V spoločenskej rovine je asi najvýznamnejším prejavom tejto jednoty a súčasne i mnohosti vznik a vývoj systému kást, ktoré sa stali jedným zo základných organizačných princípov všetkých vrstiev indickej spoločnosti vo všetkých častiach Indického subkontinentu. Existencia kást je pre oblasť južnej Ázie natoľko typická (kastovné delenie tu preniká aj do muslimských komunít, ktorým islám predpisuje podstatne rovnostárskejší pohľad na spoločnosť)  a problémy spojené s modernými snahami o elimináciu ich spoločenského vplyvu natoľko zložité a politicky výbušné, že ich môžeme pokladať za ďalší špecifický indický civilizačný prejav.

        Rysy spoločné celému juhoázijskému priestoru možno nájsť i v jazykovej rovine. Táto kultúrnymi faktormi vymedzená oblasť je domovom stoviek jazykov a dialektov, ktoré možno rozdeliť do 4 veľkých vzájomne nepríbuzných jazykových rodín: na väčšine územia severnej a strednej Indie prevládajú jazyky indoárijské, ktoré sú jednou z vetví indoeurópskych  jazykov, Dakšin a južná India je domovom jazykov drávidských, zatiaľ čo severná časť Nepálu, Bhútan a severo indické pohraničie obývajú sino-tibetské etniká, v enklávach roztrúsených po strednej Indii sa hovorí už spomínanými jazykmi mundskými patriacimi ku skupine austroázijskej. Podrobné mapovanie jednotlivých charakteristík týchto jazykov a ich vzájomné porovnávanie odhalilo celý rad spoločných rysov, ktoré sa vzťahuje na väčšinu jazykov všetkých štyroch jazykových rodín, ktoré sa však mimo túto oblasť nevyskytujú vôbec, alebo len izolovane či v obmedzenej miere. Jednou z najvýznamnejších takýchto charakteristík je existencia tzv. retroflexných spoluhlások (vyslovovaných podobne ako naše „t“ a „d“, ale so špičkou jazyka opretou o horné podnebie), ďalším je časté používanie neurčitých slovesných tvarov (tzv. absolutívov), záľuba v tvorení tzv. echových slov, atď. Tieto zhody vedú mnohých lingvistov k definiciám tzv. indického jazykového areálu, v rámci ktorého sa v priebehu tisícročného spolužitia, prelínania a miešania rozličných etník a ich jazykov  vytvorili určité všeobecné a zároveň typické jazykové špecifiká odlišujúce Indický subkontinent aj v jazykovom ohľade od ostatných oblastí Starého sveta.

       

Pôvod Rómov

 Jednoznačné písomné pramene dokazujúce pôvod Rómov neexistujú. Ale súčasný stav bádania rómskeho jazyka a jeho porovnávanie s indickými jazykmi potvrdzuje domnienky o pravlasti Rómov. Jazykovedci sa domnievajú, že Rómovia pôvodne patrili ku skupine Domov. 

Podľa niektorých bádateľov vrcholným obdobím dejín v pravlasti Rómov bola kultúra Mohendžodar v oblasti provincie Sindh a Harappa v provincii Pandžáb. Dokladom by mohol byť Ašókov stĺp z roku 243 pred Kristom.

Mohendžodárska /protoindická/ civilizácia – 3 000 – 1 500 pred naším letopočtom - charakteristika

Kultúra veľkých miest:

- 3.-2. tisícročie p. n. l.= Harappa

- o 600 km ďalej Mohendžodaro

- obe mestské centrá tvorili súčasť obrovského kultúrneho možno aj politického celku

- 26. až 19.st. = vrcholná fáza

- nápadná kultúrna uniformita, mestá sú budované podľa jednotného urbanistického plánu: na západnej strane opevnená citadela, ulice v pravom uhle, domy z pálených tehál štandardizovaných rozmerov, použitie rovnakých stavebných postupov, technológia výroby zbraní, pracovných nástrojov a úžitkových predmetov je vo všetkých harappských lokalitách totožná

- výrobky sa vyznačujú prísnou účelnosťou a tvarovou prostotou

- jednotná sústava mier a váh, tvarovo identická keramika, zdobená čiernym dekorom na červenom podklade

- to naznačuje ex. silnej centralizovanej moci, autokratického, možno teokratického štátu, schopného presadiť všeobecné rešpektovanie svojich nariadení všade, kam siahal jeho politický vplyv

- výrazný konzervativizmus, prežívanie tradícií a zvyklostí, nedošlo k veľkým zmenám v stavbe, v inovácii technológie výroby

- príbytky zachovávali jednotný architektonický plán = 2 a viac poschodové obytné budovy obklopoval štvorcový dvor, slúžil ako hlavné centrum aktivity obyv. Slúžil k príprave jedál = pozostatky ohnísk a piecok na pečenie chleba, na vykonávanie domácich práci

- mali kúpeľne, splachovacie záchody = verejná kanalizačná sieť, každé obydlie malo studňu a priestory na uskladnenie potravín

- okrem meštianskych domov aj menšie 2 izbové baraky, aj veľké monumentálne stavby, veľkolepé sýpky

- komplex Veľkých kúpeľov = asi pre náboženské účely

- ex. účinnej mestskej správy = 90 ulice orientované podľa prevládajúceho smeru vetru, kanalizácia...

- typické kultúrne rysy = výstavba podľa jednotného urbanistického plánu, pečatidlá, sústava mier a váh, maľované vzory na keramike

- sídla z vrcholného harappského obdobia, funkčná rôznorodosť podporuje predpoklad, že tvorili súčasť regionálnej siete širšieho kultúrneho komplexu, väčšina nálezísk sa špecializovala na určitý druh remeselnej výroby

- etnické zloženie obyvateľstva = prví bádatelia hovorili o rasovej pestrosti príslušnosť k 4 hlavným antropologickým typom(mediteránny, alpínský, modgoloidný, protoaustraloidný) najnovšie výzkumy dokazujú prevažne evropoidné rysy

- hlavný zdroj obživy = poľnohospodárstvo, pestovali = jačmeň, pšenica, proso, hrach, sezam, horčica

- technické plodiny = bavlna ( hlavná vývozná komodita v obchode s predným východom)- názor, že Harappania nepoznali pluh spochybňujú výskumy dokazujúce používanie drevených radlíc, hnojenie a umelé zavlažovanie, ale na nížinách, závislosť na periodických záplavách

- chov domácich zvierat = kozy, ovce, prasatá, hydina, hrbatý tur zebu, kravy

- fauna = slon, tiger, lev, nosorožec, bizón, ťava, vlk, šakal, vyobrazenia zvierat na pečatiach

- ovládali technológiu liatia medi a bronzu = výroba sekier, dýk, hroty striel, oštepy, nože, britvy, zrkadlá = jednoduchosť tvaru a prevedenia, účelnosť nie príliš vysoká technická dokonalosť = sekerám chýbal otvor pre násadu, bolo ich nutné priväzovať, poznali pílu s vlnite uspor. zubmi, umožňoval hladký rez,

- nepoznali železo, používali stále kamenné nástroje

- vysoký stupeň rozvoja remesiel = hrnčiarstvo, výroba okrovej, čiernym dekorom zdobenej keramiky

- dochovali sa terakotové figúrky – hračky, kultové účely

- textil tvoril hlavný exportný artikel v obchode s Mezopotámiou

- obchod = meď dovážali z obl. dnešného Rádžasthánu, Balúčistánu, Persie + Afgánistán = dodávateľ zlata, striebra, tyrkysu a lazuritu

- perleť, achhát a chalcedon z územia Sauráštry

- ametyst z Maháráštry jadeit z Strednej Ázie, Tibetu

Podľa odborníkov túto civilizáciu vytvorili ľudia, ktorí mali písmo, lenže ich hieroglyfy doteraz nikto nerozlúštil.

Pôvodní obyvatelia Indie patrili do drávidských a mundských rodov. Drávidské a mundské etniká predstavujú tmavý antropologický typ.