Fin du nomadisme

PÍŠE ROMISTA RASTISLAV PIVOŇ

Il est difficile de porter une jugement sur l´interdiction du nomadisme d´un point de vue d´aujourd´hui

Vydané 29. 10. 2013 o 6:54 Autor: Rastislav Pivoň

Il y a 55 ans, le nomadisme des Roms a été interdit. La plupart d´entre eux a acceuilli cette directive avec plaisir.

Kočovanie u nás zakázali komunisti.
Foto: ARCHÍV - TASR

En octobre 2013 la Slovaquie a commémorée le 55iéme anniversaire de la loi n. 74/1958 Zb. sur la sédentarisation des personnes nomades.

Dans le années 50 du 20-iéme sciécle, ont proliféré les plaintes sur les Roms olah nomades. Leur maniére de vivre n´avait pas besoin de maintenir avec les habitants autochtones des bons contacts, leur lieux d´existence changaient souvent, ils ne connaissaient pas les gens, il leur été aisé de pourrir la vie aux gens par des délits mineurs.  

La situation s´est dégradée a tel point, que les hommes, dés qu´ils étaient au courant de la proximité des nomades, n´allaient pas au travail. Les femes olah étaient tellement téméraires, qu´elles n´hésitaient pas a voler les paysanes sous leurs yeux. Les Comités nationaux en ont informé le Ministére de l´Intérieur et le Sécrétariat du PC.

Les Roms nomades ne causaient pas en général de gros dégats, mais, par exemple, en début de septembre 1955 ils étaient interceptés avec une incoryable quantité de 800 kg de luzerne. Celle-ci appartenait a l´Entreprise nationale a Drienovce, et les nomades ont été sommés de la restituer au propriétaire.

Le Comité national a réclamé une intervention prompte et efficace des problemes et il a fourni au Ministere de l´Intérieur la liste des paysans lésés aux quel on a volé de la volaille, de l´argent et autres biens.

Les colonels Jeleň et Bächer ont été désignés pour régler le contentieux. Ceux-ci, lorsqu´ils ont appris que l´on a confisqué aux Roms les chevaux, ont immédiatement ordonné au Comité national de rendre ceux-ci aux nomades. 

Donc, en octobre 1958, a été promulguée la loi sur la sédentarisation des nomades. Cela a été fait sur la base d´une étude relativement sérieuse de la vie des nomades, qui a été menée par le Ministére de l´Intérieur, mais avec la participation des ethnologues, des travailleurs sociaux et des médecins.  .

Il ne s´agissait pas uniquement des Roms

En février 1958 a été, de par la loi, efféctué le recensement des personnes nomades, et en Tchécoslovaquie on a compté pratiquement 50-mille nomades. Il ne s´agissait pas uniquement des Roms ethniques, mais aussi des membres de proffessions itinérentes diverses, des forains, etc.

Bien qu´aujourd´hui on raconte sur la sédentarisation de ces personnes toutes sortes de choses, il est indéniable, que la majeure partie d´eux ont acceuilli la loi avec plaisir. Ils venaient a la conscription habillés en gala, et avec enthousiasme ils réclamaient les appartements. 

Il est vrai, qu´il y a eu aussi des exceptions. Un groupe "des gens du monde" interceptés a Petržalka, a refusé de se laisser dactyloscopier, et ont désigné ces pratiques comme "hilériennes". Un certain tonnellier, se déclarant Roumain, a meme écrit une lettre au président Novotný, et ouvertement déclaré que s´il ne l´aidait pas, il s´adresserait meme a la Roumanie. Novotný a ordonné d´extraire la personne de la conscription.

Apres la conscription, les Olah ne pouvaient plus changer de place. Les chevaux étaient immobilisés, mais du moment qu´ils étaient la propriété des Roms, il était impératif de les vendre et de restituer l´argent aux nomades. D´autres chevaux ont été interceptés. Mais déja en ces temps, certains Olah se déplacaient a l´aides des véhicules, surtout des tracteurs.

byty02_10_9_07_res.jpg

Kočovníci si rýchlo zvykli

V archívoch sme zatiaľ objavili len jediný prípad, kedy Rómovia z dôvodu násilného usídlenia emigrovali. Išlo o rodinu zadržanú v Bratislave a títo ušli do Poľska. Údajne preto, že tam neplatili nijaké obmedzenia.

Olasi mali dočasne bývať v maringotkách, vozoch, vagónoch alebo opustených stavbách a bývanie sa malo postupne riešiť.

Podľa zachovaných dokumentov sa kočovníci veľmi rýchlo adaptovali, svoje príbytky udržiavali v čistote, ktorej sa ani gadžovské domácnosti nevyrovnali, ba väčšinou boli s nimi spokojní aj v práci.

Mnohí pamätníci života na kolesách spomínali, že im "bolo vtedy veľmi zle". Aj dobové lekárske správy svedčia o ich nezdravom živote. Väčšina ľudí bola ťažko chorá, trpeli tuberkulózou, trachomom, svrabom, ale aj podvýživou.

Národné výbory často navštevovali domácnosti, viedli s nimi osvetové besedy, kurzy gramotnosti a pomerne dobre sa darilo riešiť sociálne problémy.

Byty predali, chceli nové

Niektorí z bývalých kočovníkov sa však rozhodli systém využiť.  Byty predali, prespávali na staniciach a domáhali sa nových.

V okrese Trnava sme zistili niekoľko desiatok prípadov, kedy boli pridelené pozemky a stavebný materiál rozpredané gadžom a Rómovia sa nasťahovali opäť do maringotiek.

Objavili sa aj opačné príklady. František Stojka bol verejne na schôdzi vyhlásený za pracovitého a vždy čisto oblečeného muža, z ktorého by si mohli brať príklad aj bieli.

Odborníci na tzv. rómsku problematiku hodnotia zákon 74/1958 Zb. zväčša negatívne, ktorý zasiahol do ľudských práv. Je to vec názoru, ťažko súdiť vtedajší čas modernou perspektívou: aké práva mali vyhladované deti, aké práva mali muži, ktorí nad ohňom vytriasali z košieľ vši?

Stačí sa pozrieť na život Rómov tam, kde oficiálne kočovanie nezakázali. Rozhodne sa nedá povedať, že by vo Francúzsku, Anglicku, Rumunsku alebo vo Švédsku mali lepší život iba preto, že majú voľnosť. Jednak je táto „sloboda“ obmedzená podmienkami táborenia, no najmä treba nájsť zdroje obživy a to v súčasnosti nie je jednoduché.

Kedysi stačilo nakúpiť tovar u výrobcu a so ziskom ho predávať po odľahlých dedinách (u nás je známy prípad nákupu smaltovaného riadu vo Fiľakove a jeho rozvozu kočovníkmi po celom Slovensku). No v čase, keď supermarkety majú svoje pobočky aj vo väčších vidieckych sídlach, je tento spôsob obživy náročný.

12_09_2008_stanica_yycho_10_r1434_res.jpg

Kočujú dodnes

V Rumunsku je dodnes tento život nezávideniahodný, no pre ľudí, ktorí nemajú inú možnosť znesiteľný – zbiera sa kovový odpad, úroda z polí, chodí sa na krátkodobé príležitostné brigády.

Aj postoj majoriného obyvateľstva k Rómom svedčí, že ani poskytnutie „slobody“ nič nevyriešilo. Vo Francúzsku neznášajú kočovníkov práve tak ako na Slovensku tzv. osadníkov.

Olaskí, kočovní Rómovia na Slovensku boli známi ako prefíkaní obchodníci. V minulosti obchodovali s koňmi a veru, bolo umenie zo sotva na nohách stojacej mršiny v priebehu niekoľkých dní vytvoriť tátoša, za ktorého im ešte dobre zaplatili. Pravda, koník po krátkom čase opäť spustol, no Olach sa nedal prehovoriť: „ja som ti predal koňa zdravého, ty mi vedieš chorého“- bola častá odpoveď, keď sa podvedený kupec domáhal svojich peňazí.

Vec sa obvykle skončila pokonávkou. Róm vrátil asi tretinu peňazí, ktoré za koníka dostal a zviera si vzal späť. A tak jedného koňa predal aj niekoľko krát.

Po zákaze kočovania väčšina z nich nastúpila riadne do zamestnania a mnohí z ich potomkov už ani nevie, že ich dedovia boli kočovníci (sami ani netušia, že majú olaské korene).

Niektorí však na nové, socialistické ekonomické podmienky reagovali po svojom: Nedostatok niektorých druhov tovarov využili nato, aby trh zásobovali načierno. Využívali svoje bohaté kontakty s Rómami v zahraničí a tak práve oni boli tí, u ktorých ste zohnali v 80. rokoch tak módne digitálky, kašmírové košele či iné komodity.

Skončil socializmus aj zlatá éra

Olaskí Rómovia tak patrili k najbohatším ľuďom v ČSSR, vedeli zohnať valuty, zlato všetko, čoho bol nedostatok.

Títo ľudia otvorene priznávajú, že ich zlatá éra skončila spolu so socializmom. Rozmach obchodovania, kšeftovania, nečakaný dostatok lacného textilu, obuvi, tvrdá konkurencia z Ázie im vytrhla z rúk dobré živobytie.

Život na voze ale nebola nijaká romantika, lež tvrdý boj o prežitie. Zachoval sa aj televízny záznam, kde sa obyvatelia prívesov nevedia dočkať súdruha, ktorý rozdáva byty. Faktom zostáva, že je to už 55 rokov, odkedy kolesá na vozoch olaských Rómov u nás zastali. Zrejme už navždy. 



Čítajte viac: http://romovia.sme.sk/c/6987145/zakaz-kocovania-romov-sa-z-dnesneho-pohladu-hodnoti-tazko.html#ixzz3N2vwlCDw