Chalonnes-sur-Loire

Résultat de recherche d'images pour

17.7.2010

Kto to nezažil, ten tomu neuverí... V strede Francúzska, Múzeum Vladimíra Iljiča Lenina. Originál. V pôvodnej veľkosti, so všetkým čo k tomu náleží. Busty, zástavy, sochy, dekréty, plagáty, knihy, poháre, aktovka, šiltovka, proste všetko. Najprv som si myslel že sa jedná o nejakú dokonalú formu recesie, ale nie. Je to všetko naozaj, naostro, smrteľne vážne. Akonáhle stretnete Martine, riaditeľku a zakladateľku tejto nevšednej inštitúcie, pochopíte že o žiadnu recesiu sa tu nejedná. Horkýže. Viera, pieta, oddanie. Kult osobnosti tu prežíva svoje najkrajšie chvíle. Epochálne, dejinné poslanie vodcu proletariátu nie je ani v najmenšom spochybnené. Naopak, všetky sily a prostriedky ktoré Martina má k dispozícii, sú vynaložené aby to tak bolo na vždy, na večné časy a nikdy inak. No dobre. Vraciame sa o nejakých 30 rokov dozadu a o pár tisíc km na východ, a všetko je v poriadku. Teda, nie celkom. Lebo na druhý deň, počas nášho vystúpenia pred svätostánkom Vladimíra Iljiča (vystupujeme na koberci, na asfaltke pred múzeom), keď sme v tom najlepšom, vtrhne zrazu medzi nás miestny oddiel žandárov, a preruší vystúpenie. Martina jasá, tento počin len potvrdzuje nekompatibilitu kapitalistického zriadenia s hlbokými myšlienkami proletárskeho internacionálu. Áno, miestni jej nič nedarujú. Susedia sú všetko starí, zakrnelí reakcionári, akonáhle sa niečo deje, hneď volajú žandárov, a tí sú v tom momente na mieste, normálka, veď žandárska stanica je ani čo by kameňom dohodil, a snažia sa nastoliť poriadok v súlade s imperialistickou svetovládou, ktorej sú železnou rukou. Publikum, eklektické a vyberané, je tu aj bývalý veľvyslanec ZSSR, umelecká smotánka, atď., je vo vytržení. Ešte lepšie ako keby to bolo zinscenované. Ozajstná reality show, ktorej sú aj oni súčasťou. Žandári ich legitimujú.  My sa v tom okamžiku strácame za múzeom, nestojíme o nejakú detailnú prehliadku miestnej policajnej moci. Aj keď sme v poriadku, nikdy sa nevie. Ale žandárom sme ukradnutí. Prišli, lebo museli, susedia ich volali, tak nemali na výber. Ale keďže sa toto divadielko opakuje zakaždým keď Martina niečo poriada, a Martina je v tomto smere mimoriadne činorodá, žandári prídu len z povinnosti, trocha zagúľajú očami, spíšu zápisnicu, a poberú sa odkiaľ prišli. My nahradíme ušlý umelecký zážitok na druhý deň, tentokrát už vystupujeme v poli, z druhej strany múzea, a už nikomu nepríde na um obťažovať žandárov, čo je bohumilé, lebo je nedeľa, a aj oni sú ľudia, a majú právo na zaslúžený odpočinok...

  
Résultat de recherche d'images pour

La Basse Ile, LeninCafé, 20h30, 17.7.2010

Résultat de recherche d'images pour

La Basse Ile, LeninCafé, 18.7.2010

Résultat de recherche d'images pour