Priestory

S priestormi boli vždy problémy. Nikdy sme nijaké nemali. Skúšali sme dlhé roky na chodbe obytného domu Heleniných súrodencov v Kežmarku. Ideálne to nebolo, chodba bola priechodná, ľudia zo zadného domu ju požívali na vchod a východ domov, kúrenie žiadne, podlaha betónová, a bezprostredná blízkosť obyvateľov, ktorým každodenné skúšky nemuseli byť akurát po vôli. Našťastie nedošlo k nejakým vážnym kolíziám, aj keď sa menšie problémy občas vyskytli. 
Podstatné je však, že sme mohli aspoň v takýchto podmienkách sa pravideľne stretávať a cvičť, a tak, v priestoroch zhruba 2,5m x 6m, sme strávili zhruba 10 rokov a dokázali sme urobiť našu "dieru do sveta". 
A za to patrí vďaka obyvateľom domu na Hradnej ulici 87/9, a najmä Margite a jej nebohému manželovi, Paľovi, ktorí nás pod svojou strechou prichýlili.
Spočiatku sme aj dúfali, že naša myšlienka nájde podporu u kompetentných úradoch... ale nakoniec sme sa museli vždy spoľahnúť len na seba. Aktuálne využívame školské priestory gymnázia. Škola sa síce trocha otriasa v základoch, obrazne aj naozaj... ale aspoň máme kde byť.... Nedávno sa síce nejaká anonymná osoba dostavila a hneď nám hrozila hygienou, políciou a kto vie čím ešte, ak neprestaneme skúšať... A pri tom sme boli poslednú dobu väčšinou preč, a keď aj skúšame, tak už bezprostredne v okolí nikto nie je. Že by koniec našej idyly? Kto vie? Pri skúškach neotvárame okná, dúfame, že ak by mal niekto nejaké výhrady, tak nájde guráž nám ich prísť priamo oznámiť. Susedia tvrdia že o ničom nevedia, uvidíme čo z toho bude...
Afficher l'image d'origine