Ojos fritos

http://ojosfritos.wordpress.com/category/video/

 

ojosfritos.wordpress.com/category/temas-del-dia/page/2/

 

Sú tomu dva roky čo sme boli na Slovensku aby sme natáčali súbor Kesaj Tchave. Trvalo nám to 5 týždňov: 2 týždne v Kežmarku a okolí, a 3 týždne počas letného zájazdu na juhu Francúzska, všade sme ich sprevádzali s kamerou v ruke. 

Kesaj Tchave, to je štyridsiatka rómskych detí ktoré žijú pod Tatrami. Ivan a Helena s nimi nacvičujú viac krát týždenne čo znamená plno ciest do osád. Keď môžu, tak dajú dokopy rezidencie, koncerty alebo festivaly, a idú na viactýždenné zájazdy.

Deti majú od 4 do 20 rokov, nerozumieme ich reči, oni nerozumejú nám.

Ich životné podmienky na Slovensku sú viac ako prekérne. Veľmi skoro nás Ivan nabáda aby sme filmovali, ale nie je samozrejmé natáčať až biedu akú vidíme...

Ale behom 2 dní sme už na plno v rytme ich piesní a tancov. Ich energia je prekypujúca, filmovať ako spievajú a tancujú v lokále ktorý má nejakých 20 m štvorcových je úplne opojné!

Tie decká majú nenormálnu šťavu! 32 hodín cesty ktoré s nimi strávime kým sa dostaneme do Francúzska sú naplnené hudbou, smiechom, hrami. Niektoí si zvykli na našu prítomnosť, iní sú mrzutí, ale postupne sa aj my stávame členmi bandy. 

To my zavadziame divákom, keď chcú vidieť súbor z blízka! To my filmujeme tých samých divákov! Stále sme prítomní: keď jedia, spia, kúpu sa, vadia sa, keď sa rehocú. Sme s nimi bez prestávky a je to sila. 

Rýchlo sa naviažeme na dvoch mladých súrodencov, dvojičky Jakuba a Mateja, jeden je zrdžanlivý, druhý je všade tam kde netreba! Na scéne, tvoria pár, prenikavé hlasy, zbláznení do hudby, ich "romáááálééé" nám dáva zimomriavky. Počas zájazdu sa pridajú ešte ďalšie rómske deti, Jenika, Mekleš, Spartakus a Kasandra. Hovoria po francúzsky, čo nám pomáha sa zblížiť s deťmi. A Spartakus nám pomáha, je čerstvý, zvedavý a milý a sme nadšení!

Po Montpelier nasledujú Ceveny, Aveyron, smerujeme do Lurdov. Tam ich viera dovedie do motela pri diaľnici, potom do boxerského ringu a nakoniec do letného tábora EDF. Vidia more, oceán, nadšení, sa vrhajú do vĺn.  

Rozdávajú sa každý deň a všetkým.  Hrajú na ulici, na scéne, v dome dôchodcov, na parkovisku kočovníkov. Účinok je stále ten istý: publikum je podmanené! Pod horúcim letným slnkom, napriek únave, radosť je všade prítomná.

To všetko dáva zabudnúť na návrat domov, kde sú možnosti veľmi obmedzené: často veľmi mladí rodičia, musia prežiť. Ale zatiaľ toto leto 2012 ich srdce bilo muzikou a rozoznievalo tie naše.

2 roky potom, film konečne uzrel svetlo sveta. 1h15 aby sme vám povyprávali všetky tie zážitky, vzali vás so sebou ponoriť sa ku tým deťom.

Práca na post-produkcii je už za nami ale pre nás je to sakramentský krok! 7 tvrdých diskov, zošity, spústa kávy a cestovania, steny polepené poznámkami, hodiny rozhovorov, slzy, smiech... kus života!

Nesmierna vďaka Ivanovi, Helene a Kesaj Tchave že nám otvorili dvere ich skúšobne, červenej dodávky, autobusu, vďaka za ich dôveru, podporu a trpezlivosť! Vďaka deťom za ich hlbokú úprimnosť, spontánnosť a ich chuť do života.

Vďaka tebe, Pau, že si nikdy nezložil ruky a že si zrealizoval tento krásny dokument.

Vďaka blízkym že sa stále pýtali ako na tom sme, a ľuďom ktorých sme stretli po ceste.

Kým vám ukážeme film... zopár záberov z kamery dokumentu"Kesaj Tchave, deti rómskej víly"!

Marie