Accroche-Coeur

Festival pouličného divadla les Accroche-Coeur v Angers, bol jednou z významných etáp Kesaj Tchave v prvej etape súboru. Pouličné divadlo je v medzinárodnom chápaní pojem a Accroches-Coeur taktiež. Boli sme tam len na otočku - výlučne na túto jednu záležitosť. Konkurencia bola svetová, a samé špičkové telesá. Médiá nás vyhlásili za "objav festivalu" a  publikum bolo jednoznačne na strane médií... a všade nám bolo nadšene v pätách. Krásny zážitok. Dlhotrvajúce spomienky.

Kesaj Tchave : objav  festivalu  Accroche-Cœurs 2011

Všade kde v Angers vystupovali , bol nával, ľudia sa dokonca bili len aby sa mohli priblížiť ku tým detvákom prekypujúcim energiou. A pritom, u nich doma, na Slovensku, ich životné podmiensky sú žalostné. Tieto rómske deti nám dali peknú lekciu optimizmu. 

Nie sú to hviezdy pouličného divadla ale boli prijaté ako také, počas posledných Accroche-Coeurs v Angers. Deti z rómskej osady Veľká Lomnica, na Slovensku, krajine Európskej únie, dali lekcie humanizmu všetkým tým ktorí sa prebíjali ku nim aby im mohli zatlieskať.

Ak je Slovensko v silnom hospodárskom vzraste od r. 2000, najmä vďaka svojej integrácii do Európskej únie a vďaka liberálnym reformám svojej vlády, tento bývalý člen Východného bloku, osamostatnený v 1993, je krajinou chudobnou, využívanou inými štátmi ktoré tu našli lacnú pracovnú silu, nechajúcu sa ľahko zneužiť.

Z demografického hľadiska, je slovenská populácia s 5 463 046 obyvateľmi 111-tý najľudnatejší štát na svete.

Krajina je obývaná hlavne Slovákmi (86%), ale aj menšinami pochádzajúcimi z okolitých štátov, medzi ktorými sú aj Rómovia (Cigáni) (1,7%). Títo sú často umiestnení na okrajoch aglomerácií vo verejných smetiskách v srdci ktorých existujú ozajstné slumsy. To je prípad Veľkej Lomnice, dediny z ktorej pochádzajú detváky skupiny Kesaj Tchave.

Začiatkom rokov 2000, jeden slovenský muzikant, Ivan Akimov, sa postavil za tieto špinavé a zle ohodené deti, a začal im rozdávať prostredníctvom tanca a hudby, niekoľko nôt nádeje uprostred tej čiernej mizérie.

Každé poobedie ide Ivan Akimov do osady so svojim autom a priváža decká do nácvikového lokálu: chodba o rozmeroch 20m2.  Sinťák, gitara a hlavne Ivanova balalajka a vyrážame na hodinu nepretržitého spevu a tanca, deti preukazujúc nebývalú energiu v tejto aktivite ktorá ich vnáša do akéhosi raja, o ktorom sa im ani nesnívalo, tak hlboká je ich beznádej.

 „Pracujeme na emotivite. Podstatné je dostať sa do akejsi tranzy ktorá spôsobuje že každý jeden sa prekonáva. Chýba im pozitívna reprezentácia, scéna je pre nich kľúčovým elementom“, vraví Ivan Akimov, stále  poblízku svojich zverencov. A, Angevínci ktorí mali možnosť sa  ku nim priblížiť počas tohto bláznivého víkendu, svedčia o neskutočnom nasadení detí z Lomnice.

„Ale na to aby človek mohol lásku dostať, musí ju vedieť dať“, pokračuje ich ochranca, ozajstná víla týchto detí ktorá rozdáva šťastie a kus optimizmu všade kde sú, vrátane ich vlastnej domoviny.

Od r. 2004, rennanské združenie YEPCE (Youth’s European Project for Cultural Exchanges), podporuje a reprezentuje Kesaj Tcahve vo Francúzsku, jeho členovia sa mobilizujú aby tento umelecký projekt s ľudskými hodnotami mohol pokračovať.

Združenie ktoré organizuje ich pravidelné zájazdy na francúzskom území, najmä v cigánskych táboriskách predmestia Paríža, zbiera zdroje na udržanie tejto jedinečnej socio-kultúrnej akcii, zdroja nádeje, rozvoja, radosti, ale aj života pre tieto deti a ich publikum.

AngersMag, Yannick Sourisseau - 12 september 2011 

Kesaj Tchave, rytmus do kolísky

Či je len prekrásny ten obraz! Bez toho aby sme sa poddali politickej kvázi-korektnosti, piesne, tance a zvuky týchto rómskych detí, ponúkané pod ohromnou katedrálou, vykreslujú preukrutne dojímavý obraz.

Kesaj Tchave, to je príbeh Ivana Akimova, slovenského hudobníka, ktorý prišiel vdúchnuť, pred desiatimi rokmi, zopár nôt radosti do pľúc, nôh a paží detvákov jednej z osád slovenského východu. A hymnus (radosti) je strhujúci. Treba vidieť tých mrňúsov, niekedy nie vyšších ako malina, tlieskať si po stehnách, vystrájať albo jednoducho vziať ešte menších ako oni do tanečného kola. Treba vidieť tie prekrásne mladé kočky, vypáradené vo farbami prekvitajúcich šatách, vykrúcať sa, s neustávajúcim úsmevom. Za zvuku bicích, gitár, harmoniky a bandasky, veselá čeliadka, pod majstrovským vedením jedného pubertiaka s bláznivým pohľadom a prekypujúcim energiou, nadväzuje tradičné skladby a ukážky udatnosti.

Publikum, rýchlo podmanené ich dynamikou, netreba prosiť aby ich sprevádzalo tlieskajúc rukami, dupotajúc nohami. Akási tranza nastúpi, zrazu sa nahlúpo usmievame, hoci nie sme nejakými stúpencami východných rytmov. Občas to zahapruje, zakvíli, nepohodne sa... a to aj kvôli tejto  nešikovnej čerstvosti presýtenej štedrosťou rýchlo podľahneme šarmu. A keďže všetky cesty vedú k Rómom, bežte si pozrieť Kesaj Tchave dnes o 17 hodine na place du Ralliement, o 20h place  Chapouille a v nedeľu o 14h opäť na place du Ralliement.

Le Courrier de l´Ouest, 10 september 2011

 

Festival v Anger, pravý slovanský ohňostroj

Príbeh tohto kolektívu nemôže nechať nikoho ľahostajným. Balalajkista Ivan Akimov zbieral počas niekoľkých rokov po celej východnej Európe bezprízorné cigánske deti rôzneho veku. Skutočný Makarenko umenia, založil vynikajúci a unikátny súbor cigánskej hudby a tanca.

Poslucháči náležite ocenili neuveriteľnú, neopakovateľnú, záhadnú, svojráznu, „živú“, veľmi emocionálnu a iskrivú, pravú cigánsku muziku.

Rusia net, september 2011