Tamerantong!

Tamèrantong! je francúzsky divadelný súbor ktorý pôsobí v mestských štvrtiach Île-de-France (parížsky región) s deťmi z troch miest : Mantes-la-Jolie, Paríž a Saint-Denis.

Je podporovaný štátnymi inštitúciami, VÚC, krajom, mestami, štátnymi orgánmi (kultúrnymi a výchovno-vzdelávacími), a súkromnými inštitúciami.

Pracuje v partnerstve so školskými a kultúrnymi inštitúciami a spolupracuje so združeniami ľudového vzdelávania a s umeleckými súbormi.

Už 25 rokov Súbor vychováva svojich členov, zgrupujúc deti, dospievajúcu mládež a dospelých profesionálov, zo všetkých sociálnych, kultúrnych a náboženských oblastí.

Učia sa a uplatňujú všetko, čo je podstatou divadla : hrať a budovať spolu, klásť si otázky o sebe samom a o svete ktorý ich obklopuje, byť občanmi sveta.

Predstavenia Tameranton! priťahujú veľmi široké a rôznorodé publikum, pestré a multigeneračné, od 6 do 96 rokov!

Ich kreácie sú poetickými úletmi, trefnými a údernými, presiaknuté krásnou ľudovou predstavivosťou.

Tamerantong! obhajuje na scéne a v zákulisí, myšlienku živej kultúry, slobodnej v tvorbe a prístupnej všetkým.

Tvorba predstavení súboru a jejo umelecký postoj sú neoddeliteľnou súčasťou jeho sociálnej a kultúrnej aktivity. Jeho prítomnosť v ľudových štvrtiach je spojená so snahou o divadlo angažované za ochranu univerzálnych hodnôt Demokracie.

 

 

LA TSIGANE DE LORD STANLEY

Rebelantská poviedka z ciest a kočovania

 

ZÁMER

 

La Tsigane de Lord Stanley bola uvedená v decembri 2013 po 3 rokoch umeleckého bádania, počas ktorých sme experimentovali písanie, formu ako i divadelný prístup ku tejto tematike, ktorá nás oslovovala, a o ktorú sme sa chceli podeliť s deťmi nášho divadelného súboru.

Naše zhrozenie pred stupňujúcim sa násilím voči Rómom a príťažlivosť ku rómskej kultúre, v nás vzbudili vôľu urobiť predstavenie na túto tému.

Ale aké predstavenie sme sa chystali postaviť? Kto sú to tí Cigáni, Rómovia, Kočovníci, tí ktorí mali byť protagonistami našej budúcej kreácie?

Dali sme si čas na hľadanie odpovedí.

Chceli sme mať jasný, spravodlivý a empatický pohľad na vec aby sme sa mohli postaviť proti xenofóbii a aby sme borili stereotypy a predsudky.

Vášnivo sme sa ponorili do literatúry, poézie, rómskej kinematografie, študovali sme a vypočuli erudovaných odborníkov, oslovili sme združenia, boli sme v teréne, kde sme zorganizovali stretnutia okolo divadla s deťmi súboru a s deťmi táborísk...

Učili sme sa.

Ale čím viac sme toho objavovali, tým viac sme strácali podstatu toho čo sme chceli vyjadriť. Aký príbeh budeme vyprávať na scéne? Ten, o kočujúcich Cigánoch  z minulosti, na cestách s ich maringotkami? Ten, o migrujúcich Rómoch z Východnej Európy, spolunažívajúc v slumoch s ne-rómskymi migrantmi? Ten, o francúzskych Gitanoch z Montreuil alebo z Marseille? O Jenišoch, ktorí sú kočovníci, ale nie sú Rómovia? O francúzskych kočovníkoch, majetných alebo nemajetných, usadených alebo nie? Strácali sme sa v spleti cigánskych ciest, chodníčkov a diaľnic...

Popritom, sme dávali slovo našim mladým hercom zo súboru, aby aj oni vyjadrili svoje predstavy o Rómoch.

Po rozplynutí počiatočných predsudkov, keď sa strach z neznámeho premenil na zvedavosť a nevedomosť bola nahradená reflexiou, nám naši mladí členovia, plní hnevu, vyprávali čo videli cestou do školy : matky na ktoré okoloidúci pľuli, lebo si hľadali obživeň v kontajneroch, ich bábätká nariekajúc od hladu, ich otcovia plačúc od zúfalstva, mladí na ktorých mierili buldozéry ktoré drtili ich chatrče pri diaľničných obchvatoch... Ale nám vyprávali aj o bezdomovcoch ktorí prežívajú odlúčenie a zúfalstvo na ulici, o obyčajnom rasizme. Opisovali nám obrázky ktoré videli v televízii : migranti z Afriky plaviaci sa na chatrných plavidlách, Afgánci a potom Sýrčania utekajúc pred smrťou...

To oni, deti pochádzajúce v prevažnej časti z emigrácie, oni nám dali kľúč k zomknutiu dramaturgie okolo toho podstatného : exklúzia.

Presahujúc rómsku tematiku, predstavenie hovorí o odvrhnutí a postoji našej spoločnosti voči cudzincovi, chudobnému a bezprízornému, voči tomu ktorý je inaký, voči vykorenenému, nie-našincovi. Cigáni našej divadelnej hry, sú všetci tí, exkludovaní z nášho sveta : migrujúci Rómovia, Nomádi, boat- people, bezdomovci, bedári, obyvatelia sociálne znevýhodnených lokalít, tu, alebo niekde inde.

Toto predstavenie je umeleckou a občianskou protiofenzívou, a pokúša sa federovať silu, bohatstvo a poéziu našej multikultúrnej spoločnosti. Spoločnosti ktorá je obrazom našej humanity, mozaiky rôznych príbehov a sociálnych skúseností ktorým sa snažíme porozumieť a o ktoré sa chceme s vami podeliť.

La Tsigane de Lord Stanley je ódou na rešpekt a slobodu vo všetkých jej podobách : rešpektovať ostatných, to je hlavne pochopiť že nám tí ostatní nenáležia, nepatria nám. To je aj akceptovať, že sa nám nepodobajú.

A náš mladý kosmopolitný súbor je rukolapným dôkazom že spolu to je možné.

Áno, vo svete v ktorom žijeme, je miesto pre každého.

                                                                                                                                

Christine Pellicane

umelecká vedúca Tamerantong!

 

 

                                            „Všetci sme rovnakí, lebo sme rozdieľní“

                                  Povstalecký major Ana Maria (EZLN – Chiapas-Mexiko 1996)

 

TAMÈRANTONG!

je pasia divadla, vojenská disciplína, pankáčska energia, poézia Kung-Fu, život predmestí, nezbednosť detvákov, vzbura Bedárov, športová fantázia,ofenzíva pera, odvaha a veľkorysosť

potulných rytierov, fígle Nasr Eddin Hodžu a 

neviditeľná sila

tímovej práce