Poézia

kesaj tchavé 

Framcois Mariot

venované ivanovi a helene akimovým

a všetkým mladým rómom z tatier

dlhý život víle detí!!

 

tmavá chodba

a oči

ako by boli priveľké

 

holá chodba

a ruky

ako by boli blesky

 

chodba

a hlasy

ako by to bolo

nebo ktoré by sme preťali

 

chodba

národ

vytrhnutý

z putovania

národov

 

hnedá chodba

uprostred blonďavej dediny

prichádzajú sa tam roztrhať

prízraky

naplnené stáročiami

ktoré až doposiaľ

sme vliekli

 

dedina a

chodba

vo vnútri

a vnútri

národ

vonkajška

 

a hory

sa strácajú

tam celkom hore

nad biedou

 

a akýsi bohovia

a akýsi svätí

tam strácajú

svoju makovicu

 

 

 

 

nad horami

vládnu

tiene...

a telá nimi prechádzajú

ako odsúsednie

k roztrhnutiu

a k radosti

 

kesaj tchave

víla

plodí

okná

na bruchu

detí

kesaj tchave

kesaj tchave

ivana

stano

a

ostatní

rodina

ktorá sa trbliece

ako okamihy

vtákov

kesaj tchave

 

kesaj tchave

žiť

ako

vážiť

blesky

žiť

ako

prederaviť

hviezdy

žiť

ako

dávať

nohy

nebu

kesaj tchave

 

kesaj tchave

v chodbe

v stred mesta

blonďavého

kesaj tchave

hrá

dnes večer

v osade

pod horou

kesaj tchave

pýta tvoje auto

aby sa išlo

tam-hore

ale nevadí

hovoria

že by tam mohli

tak isto

ísť

aj peši

 

kesaj tchave

nasadá

do  auta

a nepýta sa ťa

čo vieš o rómskom národe

kesaj tchave

ti predsa len vraví

že Rómovia sú všade

že sú dokonca až v španielsku

kesaj tchave

ti nič nevysvetluje

len

ti dáva...

kesaj tchave

 

každý deň

každé ráno

chodba

a

blesk

kesaj tchave

 

drevené chatrče

pľuzgiere biedy

a hudba

ešte a ešte

tečie

holá

s očami

ktoré tančia

po

celom

tele

 

deti premiestnené

rodiny vyhnané

a piesne

ubolených rúk

ktoré

hryzú

nešťastie

so zlatom

v

zuboch

 

osady sa množia

kopy starého železa

a radosť

žiariaca

ktorá

ťa

pichá

do očí

a učaruje

čiernotu

vzduchu

ktorý

ti

kĺže

medzi

rukami

 

deti

ako

stratené

bociany

ako

posmešné

slnká

a stará

cigánka

stará

neviditeľná

na dne

hlavy

čistí

nos

decka

ktoré

nikdy nič

neskrotí!

 

piesne

nahnisajú

pod

mojou kožou

ako

čaro

ktoré

liahne

ako

jedna veda

 

okraje

 

žitanka

manuš

cigán

stratené bociany

v srdci

miest

a

hôr

okraj

okrajov

 

róm

rómska

planéta

dnes ráno

lícnaté

ako

rómska

radosť

 

ráno

ako

diera

v svrabe

mizérii

a rasizmu

ráno

 

a ten svrab

ktorý treba zmeniť

na zakúsnutia

zlata

a medu

na koláče

smiechu

a čarovných

zaklínadiel

 

ráno

 

a strach

ktorý treba lízať

ako

starú jazvu

 

 

 

 

 

 

so slinami

anjela

s krvou

vtáka

 

ráno

aorta zakladateľka

ktorá

pulzuje

a

zápasí

s telami

a plní ich

hlasmi

ktoré stúpajú

vyššie

ako nebo

 

deti bez pitnej vody

biedy derviši

lásky bojovníci

trhajúc svoje hlasy

až kým ťa

nepremenia

na kvety

 

decká zlatých sĺz

decká ktoré

hľadajú

poslepiačky

teplo

odpovede

 

kesaj tchave

piesne

a tance

detstvá

a národy

ktoré plodia

cesty

na putovanie

 

 

 

 

kesaj tchave

vymýšľať

život

tam kde

sa naprogramovala

smrť

jedného národa

za potlesku

toľkých iných národov

ktoré nemajú radi národy

ktoré prenášajú svoj život

na pleciach

ktoré tancujú

kesaj tchave

 

kesaj tchave

prežitie

kesaj tchave

vzkriesenie

ja

nechcel by som

aby európa

stratila

svoj

čierny

kvet

 

kesaj tchave

chodba

v stred

mesta

ktoré sa má za priveľmi biele

mesto rovnaké

môjmu

jedno ráno

tisícročia

ktoré by som nechcel

nechať stratiť


Jean-Fracois Mariot, Kežmarok, (slovensko, pod tatrami, europskými horami), jedno ráno, medzi 6-im a 11-im augustom 2007)