http://info.arte.tv/fr/roms-en-slovaquie

 
 

 

Z osady do Olympie

Verona Šikulová, spisovateľka | 22.07.2015 13:00

Grenoble, Francúzsko. Príšerná horúčava. Prepínam televíziu. Odrazu začujem slovenčinu. Na francúzsko-nemeckom kanáli Arte dávajú krátky dokument o rómskom súbore Kesaj Tchave z Kežmarku, ktorý vystúpil na sklonku minulého roka v parížskej Olympii.

 

Ten, kto sa len priemerne orientuje vo svete hudby, vie, čo to znamená, aj to, že každému sa tento sen nesplnil. Súboru pod vedením Ivana Akimova tlieskal Paríž! Vystúpili tu ako predskokani skupiny Les Ogres de Barback, no Francúzi ich prijali s nadšením.

Arte pripravil o súbore krátku reportáž plnú rozhovorov s účinkujúcimi aj s ich umeleckým šéfom. Tancujúce decká zo slovenských rómskych osád na pódiu Olympie. „Bojíte sa?“ pýta sa ich šéf. „Nie, nebojíme.“ „Musíte sa báť. Ukáž, ako sa ti trasú kolená!“ Jeden z chlapcov zatrasie nohami. „Všetci sa trochu traste,“ pokračuje vedúci, „sme v Olympii!“

Aj Edith Piaf prišla do Olympie „z ulice“. A teraz tam boli naši Rómovia. Môžeme byť na nich pyšní. I na to, že máme ľudí, ako je Ivan Akimov. Mimochodom, Francúzi ho za zásluhy patrične ocenili rytierskym rádom. Doma očividne nik nie je prorokom.

Dojalo ma, keď som videla, ako sa s deckami rozpráva, ako chodí po osadách a hľadá členov súboru, aj ako kamarátsky vie so „svojimi“ deťmi vyjsť. Až som im zazávidela takého sympatického kamaráta, ktorý namiesto mudrovania o tzv. rómskej otázke niečo konkrétne robí. A na rozdiel od väčšiny, ktorá viac hovorí, ako koná, je za ním čosi aj vidieť. A najmä počuť!

Nechcem povedať, že nie sú problémy, no hlboko sa klaniam pred ľuďmi, ktorí sú v teréne, učitelia, sociálni pracovníci, ktorí robia krásnu prácu, nemajú za to ani slovíčko uznania, a predsa to robia. S Rómami sa dá pracovať, len doma ide vždy reč iba o negatívnych príkladoch.

Na Slovensku žijú aj úspešní Rómovia, vysokoškolsky vzdelaní. A tých je strašne veľa, len sú akoby neviditeľní. O úspechoch treba hovoriť! Treba si ich všímať viac ako nezdary a nedorozumenia.

Hľadala som na slovenskom internete správy o Kesaj Tchave v Paríži, no našla som iba akúsi smiešnu správičku, v ktorej sa písalo, že súbor bude účinkovať v gréckej (!) Olympii. Usmiala som sa.

Z toho vystúpenia som videla na Arte iba úryvok, ale po chrbte mi prechádzali zimomriavky, lebo tam bolo všetko: krása, vášeň, farby, smútok, nostalgia, šibalstvo, hravosť, hrdosť i bieda. Aj to rómske, aj slovenské a vďaka Ivanovi Akimovovi, ktorý má silné väzby na francúzske kultúrne prostredie, aj čosi francúzske. Narobili v tej Olympii riadny štabarc.

Pre kežmarský súbor a vôbec aj pre nás Slovákov to znamenalo skok dopredu, trebárs medzi hudobné zoskupenia, o ktorých sa vie a hovorí. A vďaka reportáži, ktorú som videla, budú aj v zahraničí vedieť, že na Slovensku máme i takých ľudí, čo nechcú stavať múry a oplotenia okolo rómskych obydlí, ktorí ich, naopak, „búrajú“. Dobre vedia, že ruku človek nemá iba na to, aby fackala a hrozila, no trebárs aj na to, aby sme ju podávali inej ruke. Dotyky kultúr a ich prieniky sú najzaujímavejšie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

 

o spomínanej reportáži TV Arte, bol spracovaný dokument Kristínou Raševovou pre TV Markíza, Reflex,  ktorý bol vysielaný 4. 2. 2016

http://videoarchiv.markiza.sk/video/reflex/cele-epizody/41307_reflex

 

 

TV Arte

Francúzsko - nemecký televízny kanál Arte je Mekkou dokumentárneho filmu. 

Máme to šťastie, že už sme viac krát figurovali v programácii dokumentárnych filmov. Zakaždým to prišlo tak trocha náhodou. Ako napríklad v prípade relácie "La cuisine aux sommets" (Kuchyňa na vrchole), ktorá je výsostne zameraná na kuchárske umenie v horských oblastiach, a v princípe nemá priameho dočinenia s Kesaj Tchave. 
Ale Paľo Pekarčík, ktorý robil asistenta réžie, predsa len dotiahol režiséra Stephanusa Domingusa ku nám na našu skúšku... a ten už potom vymyslel ako nás do svojho filmu dostať. Bolo to pomerne jednoduché, držali sme sa romantickej predstavy že Rómovia sú dietky prírody a že ryby lovia v potoku rukami a potom si ich v izbietke usmažia... Tak sme išli kúpiť do Tesca mrazeného pstruha, Ciáš ho ako že chytil v potoku, Rasťova mama, Helena, ho pripravila aj s marikľami, my sme medzi tým hrali, tancovali... a dokument bol hotový.
To bolo naše druhé účinkovanie v Arte. Pred tým sme sa už ukázali pri príležitosti prijatia Slovenska do EÚ (30.5.2004).
Ale absolútnou "špicou" boli dve reportáže z 2014. Najprv v máji, reportáž Portraits d´Europe, v rámci relácie "Europe des solidarités". Boli sme vybraní pri príležitosti prezentácie Slovenska pred nastávajúcimi voľbami do Európskeho Parlamentu. 
Na základe tohto malého, 6 minútového úspechu, sa redakcia Grands Reportages rozhodla nám dať väčší priestor, 25 minút, z ktorých sa nakoniec vykľulo 38 minút vysielania.
Natáčanie sa uskutočnilo v októbri 2014, Yann le Gléau a Sébastien Mesquida, z What´s Up Production, zaznamenali prípravy a odchod na zájazd do Olympie, ako i celý jeho priebeh vo Francúzsku. 
Bol to nesmierne zaujímavý, krásny, poučný zážitok, a zároveň výzva pre všetkých zúčastnených - reprezentovať Slovensko, gymnázium, Rómov, pred celým svetom, keďže reportáž bola tiež vysielaná v TV5 Internacional. 

TV5 Monde, je frankofónny televízny kanál so sídlom v Paríži. Vysiela do celého sveta, a je prijímany nepretržite počas 24 hodín dňa, vo viac ako 257 miliónoch domácností , vo viac ako 200 štátoch a teritórií sveta. Je druhou najväčšiou svetovou televíznou sieťou, po MTV2.

 
Reportáž mala vynikajúcu sledovanosť a výbornú odozvu
 
19 júla 2015, v nedeľu, o 20h, bola reportáž opäť reprizovaná na Arte. Súdiac podľa toho, že počas nasledovného mesiaca, ktorý sme práve strávili vo Francúzsku, na umeleckom zájazde, nás každý deň niekto oslovil na ulici, že nás videl v telke a že nám gratuluje k našej práci, muselo túto reprízu vidieť úžasné množstvo televíznych divákov. Všetky náhodné stretnutia s nimi, na uliciach, pred a po koncertoch, atď., boli veľmi príjemné, žičlivé. Všade sme cítili podporu a dobroprajnosť neznámych ľudí, ktorých nadchla myšlienka toho čo videli v reportáži. Ešte raz, veľká vďaka produkcii a Yanno le Gléovi a Sebastienovi Mesquidovi za ich krásne dielo.
2 júla 2016, v sobotu, o 18h50, bola reportáž opäť reprizovaná na Arte. Tentokrát sme mali odozvy bezprostredne vo Francúzsku, v Angers, kde sme práve boli na Festivale Traverc´Cé Musicale, a hneď potom v Nemecku, kde zrejme každý druhý človek sledoval vysielanie... aspoň tak môžeme súdiť podľa reakcií okoloidúcich  v Rudolstadte, keď nás oslovovali ľudia non stop...
A keď sme sa pýtali poriadateľov jedného z najväčších festivalov v Európe, v Rudolstadte, ako na nás natrafili, tak odpoveď bola: Arte! Prvý krát nás videli v malej reportáži v máji 2014, a to im vnuklo myšlienku nás pozvať na ich festival...