Cvičebnica - rómsky jazyk

Na tejto stránke budeme uverejňovať texty z predmetu Rómsky jazyk a ďalšie príspevky, ktorými dotvoríme konečnú verziu cvičebnice.

 

Romaňi čhib jekhguleder. 

Rómska reč je najsladšia

V týchto dňoch vyšiel v Košiciach unikátny rómsko - slovenský slovník s vyše 17 tisíc heslami.

Autorky Anna (vpravo) a Martina Koptové (Zdroj: Judita Čermáková)



KOŠICE. Slovník pripravila a vydala nadácia Dobrá víla Kesaj z Košíc vďaka finančnej podpore Európskej komisie, ministerstva kultúry a Úradu vlády SR. Stalo sa tak v rámci projektu "Obnova európskej dimenzie rómskeho jazyka a kultúry".

Slovník je špecifický i tým, že predstavuje nielen slovnú zásobu rómskeho jazyka používaného na Slovensku a v Česku, ale i značnú časť slovnej zásoby najrozšírenejších rómskych dialektov používaných v celej Európe.

Slovník pokrstili v Košiciach kúskami "marikľe", známeho rómskeho chleba, ktorý figuruje v rómskej kuchyni už stovky rokov.

Množstvo dialektov v Európe

"Nejestvuje iba jeden rómsky jazyk, v Európe máme mnoho rómskych dialektov," vysvetľuje A. Koptová.

"Najrozšírenejšie sú asi štyri či päť, avšak ešte i v rámci jednotlivých dialektov jestvuje odlišná výslovnosť. Výnimkou nie je ani Slovensko. Napríklad, v okolí Humenného hovoria na prácu 'buti', ale na Spiši je to už 'buči'. To znamená, že spoluhlásky ako v slovenskej rómčine používané 'dž', čo je veľmi netradičné pri iných dialektoch, sa vyskytujú preto, lebo to podlieha akejsi majorizácii väčšinového jazyka. Keď napríklad v rómčine a v slovenčine máme mäkké spoluhlásky ako ď, ť, ň, ľ, tak aj rómske dialekty používané v tejto oblasti ako by sa prispôsobovali výslovnosti v slovenskom jazyku."

Ide o akúsi asimiláciu, ovplyvňovanie jedného jazyka druhým. Napríklad slovo taľiga s "ľ" tak v medzinárodnej rómčine vôbec nemusí byť. Oni to vyslovia tvrdo, taliga. To sú ale jemné nuansy, ktoré v bežnom hovorovom styku nehrajú žiadnu rolu.

"Ide tu skôr o to, že niektorá slovná zásoba sa z rómskeho jazyka stratila, zabudla, pričom vôbec nejde o nejaké archaické slová, aké používali Rómovia pred 100 či 200 rokmi. Jedno slovo, ktoré sa používa často najmä v osobnom styku je 'teta'. Na to existuje originálny pojem 'bibi'. To je slovo pôvodné, originálne, ktoré pochádza z Indie. Košickí Rómovia už ale toto slovo nepoznajú. Keď chcú povedať teta, hovoria 'nena'. A prečo? Lebo pochádza z maďarčiny a v celej tejto našej oblasti dominuje maďarčina. Kedže sa slovo 'bibi' nachádza v rozličných rómskych dialektoch, logicky z toho vychádza, že je pôvodnejšie a rómskejšie." 

Tak ako aj v mnohých iných kultúrach, k najstarším formám rómskeho jazyka, ktorý sa takto šíril a uchovával ústnym podaním z generácie na generáciu, patria rozprávky, po rómsky "paramisa".

Bolo to najmä vďaka veľmi nadaným a tiež váženým "veľkým rozprávkarom" - baro paramisaris. Boli snáď v každej rómskej komunite a ich "paramisa" boli určené prevažne dospelým poslucháčom.

Tak sa pri počúvaní príbehov, v ktorých boli hlavnými postavami králi, hrdinskí Rómovia či rôzne nadprirodzené javy i bytosti, priúčali svojmu materinskému jazyku. Príbehy boli kadejaké, väčšinou odpozerané z diania v bežnom živote, vtipné i vážne.

Rómsky jazyk má aj nepriamy pád

Málokto vie, že gramatika rómskeho jazyka má mužský aj ženský rod, jednotné i množné číslo, osem pádov a jeden nepriamy pád. Tvoria sa pomocou koncoviek.

Má 11 slovných druhov, podstatné i prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia.

Špecifické sú spoluhlásky: kh, ph, th, čh, ktoré sa vyslovujú s jemným prídychom. Bez neho menia spoluhlásky význam slova veľmi významne. Napríklad, "khoro" znamená džbán, ale "koro" (bez prídychu) znamená slepý.

V rómskom jazyku nie je ypsilon. Mäkké spoluhlásky (ď, ť, ň, ľ,) sa celkom bežne, na rozdiel od slovenčiny alebo češtiny píšu s mäkčeňom. Ako napríklad "romaňi čhib", čo v preklade znamená rómsky jazyk.

Asi každý, kto má v obľube clivé či naopak ohnivé rómske pesničky vie, že sú plné nádherných slovných spojení. Jedným z najznámejších je: "čumidav tro jiloro" - bozkám Tvoje srdiečko. 

S rozvojom techniky a najmä príchodom takých fenoménov ako hľadanie si práce, nezamestnanosť a podobne, sa slovná zásoba postupne dopĺňa aj o takéto slovíčka. Nevyhli sa tomu ani autorky rómsko-slovenského slovníka.

"Tomu sa teda naozaj nedalo vyhnúť, pretože trend vzájomného dorozumievania sa medzi ľuďmi podlieha civilizačnému vývoju a s ním prichádzajú i takéto nové slová," potvrdzuje A. Koptová.

"Mnohé termíny pochádzajú, respektíve sú prevzaté z angličtiny, ktorej sa dnes prispôsobujeme. Ale ak by sme chceli povedať 'som nezamestnaný', toto slovné spojenie zhodou okolností v rómčine jestvuje. Nie je to teda pre nás nič nové. Hovoríme 'bi buťi kero', teda - som bez roboty."

Rómčina je ešte v plienkach

Niektorí znalci rómčiny, prípadne tí, ktorí sa za nich vydávajú, tvrdia, že rómčina má oveľa menšiu slovnú zásobu ako iné známe jazyky a preto veľa výrazov nedokážu preložiť. Preto vraj pridávajú k takým slovám koncovky ako is, es, os (politikos, lekaris).

"Je to presne tak ako v iných jazykoch na svete. Napríklad angličtina patrí do skupiny jazykov, ktoré sa historicky vyvíjali, francúzština, ktorá stojí na latinčine, tiež. Sú to jazyky, ktoré sa používali vo verbálnom i písomnom styku. Na rozdiel od rómčiny, ktorá jestvuje vo verejnom styku či médiách len asi 20 rokov. Na ňu ešte iba čaká to obdobie rozkvetu alebo nejakého pestovania, rozširovania. Je to ešte len taký plienkoidný proces. Musím však povedať, že rómčina má dostatok výrazových prostriedkov, aby dokázala preložiť akýkoľvek text. Len ten, kto to robí, musí byť dostatočne fundovaný."

Zaujímalo nás, prečo potom slová prevzaté z jazykov iných kultúr, používajú práve tie spomínané koncovky.

"To je charakteristické pre slovenskú rómčinu," vysvetlila nám A. Koptová. "Napríklad, v medzinárodnom slovníku to nie je. Keď povieme učiteľ - učitelis, doktor - doktoris, papier - papiris, vieme, že ide o slovo prevzaté zo slovenského jazyka. Mimochodom, môjho manžela veľmi zlostí, prečo práve angličtina by mala byť celosvetovým jazykom, prečo nie spevavá španielčina, ktorá by bola aj pre väčšinu Európanov určite prijateľnejšia.

O slovník je záujem

O unikátny slovník, mimochodom poriadne hrubý a ťažký, prejavilo záujem naše asi najznámejšie vydavateľstvo, IKAR. Zatiaľ dostane 400 kusov, ktoré bude distribuovať do obchodnej siete.

"Pre nás je ale veľmi dôležité, aby sa slovník dostal do škôl. V tejto chvíli by ho už mali mať asi všetky knižnice na Slovensku, poslali sme im slovníky ako dar. Vieme, že nemajú peniaze, preto. Košické knižnice ho majú už asi mesiac. Chceme, aby sa slovník dostal do všetkých základných, stredných škôl, teda všade, kde sa s rómskym jazykom narába a kde ho treba." Zvlášť na východnom Slovensku sú to celé enklávy. 

"Myslím, že sa nám prihlásili nejakí učitelia, že majú o slovník záujem. Jednoduché by to bolo, keby ministerstvo školstva vydalo na tento slovník doložku a zaradili ho medzi učebnice, respektíve na internetový portál, kde by bol v elektronickej podobe. Hrozí tu síce trochu riziko kopírovania, ale nám to až tak neprekáža. Naším cieľom je, aby sa slovník dostal k čo najširšiemu publiku. Od malých detí až po učiteľov, ktorí to potrebujú."

Podľa A. Koptovej bude slovník vynikajúcou pomôckou nielen v školách, ale i pre terénnych sociálnych pracovníkov, respektíve policajtov, ktorí v rómskych osadách robia tzv. asistenčnú službu. A to nielen u nás, ale i v zahraničí.

"Keď zoberieme do úvahy odmeny a iné náležitosti spojené s vydaním slovníka, máme to už zrátané. Slovník by mal stáť medzi 40 a 50 eur, vychádza v trojtisícovom náklade. Pri tvorbe slovníka sme museli preštudovať obrovské množstvo literatúry, každým dňom jej totiž vo svete pribúda, je kvalitná, tak prečo by sme z nej nečerpali. Nie som lingvista, bolo to teda o to ťažšie."

Práve lingvisti a široké publikum by podľa A. Koptovej malo zhodnotiť, či im slovník pomohol a prospel pri práci.

"Táto spoločnosť si nechce vychovávať armádu nezamestnaných, preto sa musí začať na veci pozerať inak. Musia tu byť ľudia, ktorí ovládajú rómsky jazyk a budú nápomocní deťom v školách pri vzdelávaní. Aby sa už nikto nemohol vyhovárať na to, že on deťom nerozumie, oni nerozumejú jemu a nevie si s tým rady. Keď má nejaký učiteľ v triede 20 rómskych žiakov, ktorých má učiť, je jeho povinnosťou, aby im rozumel. Ak im podá pomocnú ruku, myslím, že ho budú počúvať a spolupracovať. Napríklad, ak na sídlisku Lunik IX nastúpi do školy 200 žiakov a 9. ročník ukončí päť či šesť, veď to je hrôza. A čo robí štát? Dáva obrovské peniaze na to, aby tie deti neprišli ani do 9. ročníka? Ide sám proti sebe."

Nuž, možno práve slovník od košických autoriek bude nápomocný k tomu, aby sa splnilo rómske: Romaňa dumaha dodžaha pal calo svetos - S rómčinou prejdeš celý svet.

ico

Malý rómsky slovníček

skupáň - lakomo dženo
plodný - lačhes anel, lačhes kerel
plod - plodos
počať - knabňol, džal phari/knabňi
policajt - šinguno, phandlo, poralo, kalo, foruno
väzenie - bertena
láska - okamiten
milovať sa - tekamel 
práca - buči, buťi
smrť - meriben
učiť sa - te sikhoľ
kradnúť - te čorel
dievčatá - čajoris
chlapec - o čhavo
množiť sa - te butajvel pes

sam



Čítajte viac: http://kosice.korzar.sme.sk/c/6400507/romani-chib-jekhguleder-romska-rec-je-najsladsia.html#ixzz4JTNB2NA4
 
 
 

 

Klub rómskych spisovateľov

https://www.facebook.com/profile.php?id=100008639708090&fref=ts

Cvičebnica Rómskeho jazyka je v prípravnej, koncepčnej fáze. Materiály sústredené v podrubrikách Cvičebnice slúžia ako podklady na rôzne témy ktoré budú postupne spracované. V priebehu tvorivého procesu práce študentov budú postupne tieto materiály selektované a upravované tak, aby obsahovo  zodpovedali pôvodnému zámeru projektu "Vzdelanie - predpoklad zmeny".

 

 

 

 

Fotogaléria: Cvičebnica - rómsky jazyk

Klasifikácia a typy jazykov

( čo je jazyk,  ako delíme jazyky – románske, slovanské... , aké morfologické typy jazykov poznáme – aglutinačný, flexívny... do ktorých skupín patrí rómčina ).

Jazyk a spoločnosť
Jazyk je nástroj myslenia. Teda funguje v procese poznávania, má poznávaciu funkciu. Jazykovými prostriedkami vyjadrujeme svoje myšlienky, city a pocity obyčajne preto, aby sme o nich upovedomili nie seba, ale niekoho iného. V takýchto prípadoch funguje jazyk ako prostriedok, nástroj dorozumievania. Má dorozumievaciu (komunikatívnu) funkciu. Pri tejto funkcii sa uplatňujú dve základné zložky: jazykovými výrazmi pomenúvame pojmy a cez ne aj objekty, ale okrem toho musíme vyjadrovať aj vzťahy medzi týmito pomenovaniami (na to slúžia gramatické prostriedky). Napokon môžeme jazykovými prostriedkami vyjadriť aj svoj subjektívny, citový vzťah k pomenovaným objektom – na to slúžia expresívne prostriedky. Jazyk má teda aj výrazovú (expresívnu) funkciu.

Jazyk ako systém

Jazyk je systém hláskových, gramatických a lexikálnych prvkov, základným dorozumievacím prostriedkom.

Jazykoveda - hláskoslovie (náuka o hláskach)
lexikológia (náuka o slovnej zásobe)
gramatika - tvaroslovie (morfológia - náuka o slovných druhoch)
skladba (syntax - náuka o vetných členoch)

Jazykovedné disciplíny
- jazykoveda je náuka o jazyku
- disciplíny:
a) historicko-porovnávacia jazykoveda: skúma vývin jazyka, resp. jazykovo vzájomných vzťahoch, obmedzuje sa na skúmanie príbuzných jazykov
b) konfrontačná jazykoveda: skúma vzťahy medzi jazykmi z hľadiska súčasného stavu, môže porovnávať príbuzné i nepríbuzné jazyky
c) štruktúrna jazykoveda: skúma jazyk ako štruktúrovaný jav, ako súbor prvkov, medzi ktorými sú isté vzťahy
d) dialektológia: skúma členenie národného jazyka na nárečia (dialekty), všetky roviny nárečí
e) jazykový zemepis, areálna lingvistika: skúma rozloženie jazykových javov v priestore
f) sociolingvistika: skúma spoločenské aspekty jazyka, vzťah jazyka a spoločnosti, členenie jazyka na sociálne nárečia (napr. slangy)
g) psycholingvistika: skúma také otázky, ako jr priebeh hovorenia, vnímanie a porozumenie jazykového prejavu, neoňurofyziologické procesy pri hovorení
h) matematická jazykoveda: používa na výskum jazykových javov matematické metódy
i) komputačná (počítačová) lingvistika: využíva možnosti počítačov
- na lepšie poznanie a osvetlenie podstaty a fungovanie jazyka sa vyčleňujú tzv. jazykové roviny:
zvuková rovina: túto rovinu skúma fonetika a fonológia
tvarová rovina: skúma morfológia
slovníková (lexikálna) rovina: skúma lexikológia
syntaktická (skladobná) rovina: skúma syntax (skladba)
 

Indoeurópske jazyky
Pre jednotlivé skupiny príbuzných jazykov existuje predpokladaný pôvodný jazyk nazývaný PRAJAZYK. Pre také jazyky ako slovenčina, ruština, nemčina, francúzština, angličtina ale aj latinčina a gréčtina bol prajazykom INDOEURÓPSKY PRAJAZYK (praindoeurópčina). Písomné pamiatky v najstarších indoeurópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace oblasti v Malej Ázii a na Blízkom východe. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky označujú ako indoeurópske jazyky a tvoria indoeurópsku jazykovú skupinu.

K indoeurópskym jazykom patria:
a) chetitsko-luvijské jazyky
b) tochársky jazyk
c) indoiránsky jazyk
d) arménsky jazyk
e) grécky jazyk
f) baltský jazyk (litovský, lotyšský)
g) slovanské jazyky
h) germánske jazyky
i) západogermánske: anglický, holandský a flámsky, nemecký, luxemburský a jidiš
j) severogermánske: dánsky, švédsky, nórsky, islandský, faerský
k) italické a románske (latinský, taliansky, francúzsky, španielsky, portugalský, rumunský, moldavský)
l) keltské (írčina, waleština, bretónčina)
 

Charakteristika rómskeho jazyka

Slovnú zásobu rómskeho jazyka tvoria

·        staré slová indického pôvodu a staré tzv. výpožičky – z iránskych jazykov, arménčiny a aj gréčtiny – sú spoločné pre všetky rómske dialekty,

·        prevzaté slová z kontaktných jazykov – slovenskí Rómovia prevzali slová zo srbštiny, chorvátčiny, rumunčiny, maďarčiny, slovenčiny, ukrajinčiny, poľštiny, nemčiny (spišského dialektu),

·        neologizmy vytvorené vlastným pomenovaniatvorným systémom (na základe existujúcich lexémov a morfém).

Dialekty rómčiny.:

Podľa najnovších lingvistických poznatkov (na základe izoglotických porovnaní) sa rómske dialekty, ktorými sa na svete hovorí, delia do 14 skupín:

1.    britská,

2.    fínska,

3.    škandinávska,

4.    sintská,

5.    severovýchodná,

6.    iberská,

7.    apeninská,

8.    severocentrálna,

9.    juhocentrálna,

10.  chorvátska,

11.  severobalkánska,

12.  juhobalkánska,

13.  severo- a juho- vlašská a

14.  ukrajinská.

Dialekty rómčiny na Slovensku

Tri hlavné dialekty, ktorými sa hovorí na Slovensku, je možné zaradiť takto:

·        tzv. "slovenská rómčina" = tzv. "as-dialekt" patrí do severocentrálnej skupiny,

·        tzv. "maďarská rómčina " = tzv. "ahi-dialekt" patrí do juhocentrálnej skupiny,

·        tzv. "olašská rómčina" = lovársky dialekt patrí do severovlašskej skupiny.

V rámci tzv. "slovenskej rómčiny", tj. severocentrálneho dialektu, ktorým sa hovorí prakticky na celom území Slovenska (od západu - s presahom na Moravu - až na východ - s presahom na Ukrajinu - a na sever - s presahom do Poľska) ale existuje rad podnárečí (subdialektov, lokálnych variet), ktoré je možné v rámci širokej normy rešpektovať.

 

PRVÁ LEKCIA - JEKHTO SIKH

ABECEDA A PRAVOPIS

Rómčina je jazyk, ktorý je rozšírený všade vo svete, má však mnoho dialektov. Väčšina Rómov na Slovensku a v Čechách rozpráva severocentrálnym dialektom. Pravopis severocentrálneho dialektu rómčiny (tzv. slovenská rómčina)  bol na Slovensku štandardizovaný v roku 2008. Nadviazalo sa na pravopisnú normu Jazykovednej komisie Zväzu Cigánov - Rómov z roku 1971.

Rómčina používa hláskové písmo latinského pôvodu, tzv. latinku.  Abeceda pozostáva z tridsiatich šiestich hlások. Niektoré hlásky vznikli spojením dvoch písmen,  sú to tzv. zložky: čh (č+h), dz (d+z), (d+ž), ch (c+h), kh (k+h), ph (p+h), th (t+h). Niektoré písmená sú doplnené o diakritické znamienko - mäkčeň: č, čh, ď, dž, ľ, ň, š, ť

Oproti slovenčine má rómčina niektoré hlásky navyše a iné zasa nemá. V slovenčine nenájdeme  tzv. prídychové (aspirované) hlásky:  čh, kh, ph, th. Tieto hlásky poukazujú na indický pôvod rómčiny. Rómčina nerozlišuje y/i, všade sa píše i. V prípade mäkkej výslovnosti je potrebné zmäkčovať predchádzajúcu spoluhlásku mäkčeňom. Príklady: o ďives ( deň), o taťipen (teplo), o ňilaj (leto), o ľil (list).  Slabiky,  v ktorých sa vyskytujú tvrdé spoluhlásky d, t, n, l pred i vyslovujeme tvrdo. Príklady: te dikhel (vidieť), o dilos (obed), te del (dať), o Del (Boh), tiro (tvoj), dilino (hlupák). Hláska ch sa vyslovuje ako čapíkové ch nie ako zadopodnebné ch v slovenčine. Čapíkové ch sa artikuluje rozochvením čapíka (výbežok mäkkého podnebia, tzv. uvula). Do rómskej abecedy neboli prijaté písmená: Q q, W w, X x. V prevzatých slovách sa tieto písmená prepisujú:  q ako kv (kvazi), x ako ks/gz (taksikos, egzistnel), w ako v. Do rómčiny sa dostali zo slovenčiny termíny s dvojhláskou ia, ie, iu, ktoré sa v rómčine zapisujú ako: ija, ije, iju, napr. populacija, tendencija, geografija, gimnazijum.

A, a

o agor (koniec)

te arakhel (nájsť)

L, l

o lav (slovo)

B, b

bacht (šťastie)

e baba (babka)

Ľ, ľ

o ľil (list)

C, c

cikno (malý)

M, m

e men (krk)

Č, č

o čaro (misa)

N, n

o nakh (nos)

Čh, čh

e čhaj (dievča)

te čhorel (nalievať)

* te čorel (kradnúť)

Ň, ň

ňiko (nikto)

D, d

o dand (zub)

O, o

oda (to)

Ď, ď

e sikhľarďi (učiteľka)

P, p

o per (brucho)

Dz, dz

e dzeveľi (praženica)

e grundza (hľuza)

Ph, ph

te pherel (naberať)

*te perel (padať)

Dž, dž

e ajstra (dedičstvo)

R, r

e rat (noc)

*o rat (krv)

E, e

efta (sedem)

te cinel (kupovať)

S, s

o sap (had)

F, f

e fala (stena)

feder (lepší)

Š, š

o šach (kapusta)

G, g

o gabonos (jačmeň)

mange (mne)

T, t

o trast (železo)

H, h

ha (áno)

e cerha (stan)

Ť, ť

e buťi (práca)

Ch, ch

o chas (kašel)

te chal (jesť)

Th, th

o thav (niť)

*tav! (uvar!)

I, i

imar (už)

U, u

učo (vysoký)

J, j

e jag (oheň)

e daj (matka)

V, v

o vušt (pera

K, k

o kak (strýko)

Z, z

e zor (sila)

Kh, kh

o khoro (džbán)

*koro (slepý)

Ž, ž

e žeba (vrecko)

 

STRATA ZNELOSTI A ASPIRÁCIE NA KONCI SLOV

Pravopis rómčiny je prevažne fonologicko-morfologický. Morfologický pravopis rešpektuje tú hlásku, ktorá sa vyskytuje vo väčšine gramatických tvaroch slova alebo vo výrazoch od neho odvodených. V hovorenom prejave spravidla dochádza na konci slov ku strate znelosti a aspirácie. V písanom prejave sa však znelé i aspirované hlásky zachovávajú, napr.:

sg. gad [gat] - pl. gada           sg. drab [drap] - pl. draba     sg. sig [sik] - sig sigate

sg. ladž [lač] - ladžal              sg. jakh [jak] - pl.  jakha         sg. dikh [dyk] - dikhel

PRÍZVUK

V severocentrálnom dialekte rómčiny je prízvuk obvykle na predposlednej slabike fonetického celku. Fonetický celok môže byť jedno slovo alebo aj podstatné meno po predložke, napr. pal o dad [palodat] (o otcovi) U troj a viac slabičných mien je prízvuk na tretej slabike od konca, napr. dadeskero (otcov).

VIAZANIE SLOV

Dve slová sa vyslovia ako jeden celok, ak za slovom končiacim na vokál, nasleduje slovo začínajúce tiež na vokál. Toto viazanie sa zapisuje apostrofom, ktorý nahrádza koncovkový vokál, napr. K´oda hin?  = Ko oda hin? (Kto to je?)

 

CVIČENIA

1. Koľko písmen má rómska abeceda? (36)

2. Aké písmená  a diakritické znamienka chýbajú v rómskej abecede v porovnaní so slovenskou abecedou? ( písmená: y, x, q, ä, ô, ia, ie, iu + rómčina neoznačuje slabičnú dĺžku až na výnimku - skrátené slovesné tvary)

3. Aké písmená má rómska abeceda oproti slovenskej navyše? (neznelé aspiranty indického pôvodu: čh, kh, ph, th)

4. Aké zložky ( ligatúry) obsahuje rómska abeceda? (dz, dž, ch, čh, kh, ph, th)

5. Vyhľadajte v texte – Roden andro tekstos:

a. slová obsahujúce hlásky, ktoré slovenčina nemá

b. slová obsahujúce zložky

c. slová, prevzaté zo slovenčiny

O kham perel pal o heďos. O čhave čhoren avri e čik cirachendar. Khosen pengere melale muja. Lengero maj koro dad del lenge khoro paňeha u phenel: „Thoven tumenge o muja u paľis aven te chal.“ O čhave jekh pal aver džan andro kher. Bešen paš o skamind, chuden roja, bolen len andre zumin, ňič na phenen. Andre hin keraďipen. O phuro phundravel e blaka. O phrala chan. Phuro phivlo cirdel pharo voďi. Hin les pharo dživipen. Bachťate o čhave hine bare, hine lendar zorale murša. Keren buťi andre šachta. Na džal leske koda pe dzeka, kamelas perdal o čhave feder dživipen. Terneske the jov kerelas pe  šachta dži paš koja eksplozija. Akorestar na dikhel lačhes.

*Riešenie - dromikliben:

a. čhave, lačhes, kham, khosen, khoro, phenen, phuro, phundravel, phrala,  phivlo, pharo, thoven

b. všetky slová z časti a. + dzeka, ivipen, i, šachta, chan, cirachendar, chal, chuden, bachťate,

c. šachta, ekspozija

6. Ako by ste prepísali tieto slovenské slová pravopisom severocentrálnej rómčiny?

mágia, televízia, Mária, korupcia, anexia, epizeuxa, existencia, exkomunikácia, exil, exaltácia

*Riešenie - dromikliben: magija, televizija, Marija, korupcija, aneksija, epizeuksa, egzistencija, ekskomunikacija, egzil, eksaltacija

7. Prečítajte nahlas – genen zorale hangoha:

- o ďives, te dikhel, o dilino, ďinďardo, o dilos, te denašel, e diz, o dikhlo

- o tiviškos, e buťi, našťi, e tinta, charťiko, o tifusis, taťi, te tirinel, raťi

- o ňiľaj, o anonimos, ňisoske, cikňi, o anizos, ňič, e romňi, elektronicko

- o nasvaľipen, inteligentno, o ľil, o fiškaľis, e fameľija, dilino, o pelistro

- te čhorel, te čorel, čori, o čhon, te čarel, te čhandel, te čhinel, čines, e čik

- khoro, koro, o kham, kam nakam, e khak, o kak, o kher, ker!, o khas, kas?

- perel, pherel, o phal, pal, phirel, o phiko, pherdo, perdal, o per, o pheras

- the, te, o thav, tav!, o them, tel, thulo, tuňo, tranda, e tharďi, thovel, o tover

- o chaben, o čorachano, chevalo, te chochavel, o ternochar, o chumer, o chulaj

 

DRUHÁ LEKCIA - DUJTO SIKH

Sloveso byť

Ko som?

Šunen, me som o Jano. Me som romano čhavo pal e Slovensko. Amen sam khere ochto džene: me, e daj-dad, o phral o Paľo, o pheňa e Marika th´e Ivanka, e baba-papus. O dad hino lavutaris. Jov nane khere, akana hino Angľijate. E daj hiňi khere, tavel u pratinel. E baba-papus imar nane terne, hine nabuťakere phure manuša. U ko sal tu?

SLOVÍČKA - LAVORA

Ko som? Kto som?

šunen (imperatív) počujte

me som o Jano ja som Jano

romano čhavo rómsky chlapec

pal e Slovensko/e Slovačiko zo Slovenska

amen sam my sme

khere doma

ochto osem

džene osoby/ľudia

me ja

e daj-dad rodičia

o phral brat

o pheňa sestry

e baba-papus starí rodičia

o dad otec

hino (on) je

lavutaris hudobník

jov on

nane nie je

akana teraz

Angľijate v Anglicku

e daj matka

hiňi (ona) je

te tavel variť

u a

te pratinel upratovať

imar

terne mladí

hine

nabuťakere phure manuša dôchodcovia

Ko sal tu? Kto si ty? 

 

Nevo somsikhľuvno    

Fero: Džanes, kaj hin e učebňa o gin dešuštar?

Jano: Sar te na? Sem oda hin e učebňa, kaj the me džav. Ta av manca!

Fero: Mištes, me som o Fero. Som adaj nevo.

Jano: Aha, me som o Jano.

Fero: Andre savo ročňikos sal?

Jano: Dujto. Tu sal andro angluno?

Fero: Ha, keci džene san andro ročňikos?

Jano: Amen sam deš džene.

Fero: Ajci čepo? Amen sam tranda džene.

Jano: Ta džanes sar oda, o sikhľuviben hin pharo. Buter sar jepaš somsikhľuvnendar imar odoj nane.

SLOVÍČKA - LAVORA

nevo nový

o somsikhľuvno spolužiak 

džanes, kaj hin vieš, kde je

e učebňa učebňa

o gin dešuštar číslo štrnásť

Sar te na? Akoby nie?       

sem predsa

oda hin to je

kaj kde/kam

the a/aj

me ja

džav idem

ta tak

Av manca! Poď so mnou!

mištes dobre

Me som o Fero. Ja som Fero.

Som adaj nevo. Som tu nový.

Me som o Jano. Ja som Jano.

Andre savo ročňikos sal? V ktorom ročníku si?

dujto druhý

Tu sal andro angluno? Ty si v prvom?

ha áno

keci koľko

o džene ľudia/osoby

san ste

andro ročňikos v ročníku

amen sam my sme

deš desať

Ajci čepo? Tak málo?

tranda tridsať

džanes sar oda vieš, ako to (je)

o sikhľuviben štúdium

hin je

pharo náročný/náročné

buter viac

sar ako

jepaš polovica

imar

odoj tam

nane nie je/nie sú

 

GRAMATIKA

Sponové sloveso te avel/jel ( byť) v prítomnom čase

me som (ja som)

amen sam (my sme)

tu sal (ty si)

tumen san (vy ste)

jov hino/hin (on je)

joj hiňi/hin (ona je)

jon hine/hin (oni/ony sú)

* tvary hino, hiňi, hine sa používajú pri životných menách

*rómčina nemá stredný rod

Zápor slovesa te avel/jel

me na som

amen na sam

tu na sal

tumen na san

jov nane

joj nane

jon nane

 

CVIČENIA

1. Preložte – Thoven:

Ja som Jano. Som rómsky chlapec. My sme piati. Otec je hudobník. Mama je doma. Babka s dedkom sú už starí.

* Riešenie – o dromikliben:

Me som o Jano. Me som romano čhavo. Amen sam pandž džene. O dad hino lavutaris. E daj hiňi khere. E baba-papus hine imar phure.

2. Doplňte – Pherďan:

O dad.................lavutaris. (Otec je hudobník.)

E Marika.................. leskeri phen. (Marika je jeho sestra.)

E daj .............. khere. (Mama je doma.)

Tu .................. miri phen. (Ty si moja sestra.)

Me .................. romano čhavo. (Ja som rómsky chlapec.)

O Feris ..................... nevo somsikhľuvno. (Fero je nový spolužiak.)

Joj..............................amari baba. (Ona je naša babka.)

Jov ..................... amaro papus. (On je náš dedko.)

Amen ..................bari fameľija. (My sme veľká rodina.)

Tumen na..............bari fameľija. (Vy nie ste veľká rodina.)

Jon................ imar phure manuša. (Oni sú už starí ľudia.)

* Riešenie – o dromikliben:

O dad hino lavutaris.

E Marika hiňi leskeri phen.

E daj hiňi khere.

Tu sal miri phen.

Me som romano čhavo.

O Feris hino nevo somsikhľuvno.

Joj hiňi amari baba.

Jov hino amaro papus.

Amen sam bari fameľija.

Tumen na san bari fameľija.

Jon hine imar phure manuša.

TRETIA LEKCIA – TRITO SIKH

E BUŤI

Silvia: Phen mange, ko odoj kerel buťi?

Andrea: But džene, o džuvľija, o murša, o Roma, o Slovaka, o Ukrajinci.

Silvia: U save profesiji keren?

Andrea: Ta hin odoj baro šero, o manažeri, o sekretarki, jekh učtovňikos, but stazijera, o džuvľija so pratinen, o udarne...

Silvia: Tu sal e sekretarka?

Andrea: Ha.

Silvia: So tuke ures andre buťi?

Andrea: Ta butvar gadoro the rokľa vaj cholov.

 

OTÁZKY – PHUČIPENA

1.Savi buťi kerel e Andrea?

2. So joj peske urel andre buťi?

3. Save manuša odoj keren?

4. Save buťa odoj o manuša keren?

 

ODPOVEDE - PALEPHEŇIBENA

1. Joj hiňi e sekretarka.

2. O gadoro, e rokľa, e cholov.

3. O džuvľija, o murša, o Roma, o Slovaka, o Ukrajinci.

4. Baro šero, manažeri, sekretarki, učtovňikos, stazijera, udarne, žužipnengere.

 

SLOVÍČKA - LAVORA

e buťi práca

phen mange povedz mi

   te phenel hovoriť         

   phen (imperatív) povedz

   mange (D) mne

ko kto

odoj tam

kerel buťi pracuje

   te kerel buťi pracovať

but veľa

o džene ľudia

o džuvľija ženy

o murša muži

o Roma Rómovia

o Slovaka Slováci

o Ukrajinci Ukrajinci

u a

save aké

   savo aký

o profesiji profesie

keren robia

ta tak

hin (3.os.sg. od te avel/jel) je

baro šero šéf

o manažeri manažéri

o sekretarki sekretárky

jekh učtovňikos účtovník

but stazijera veľa stážistov

o džuvľija so pratinen/o žužipnengere upratovačky

   so čo, ktor/á/ý/é/í

   te pratinel upratovať

o udarne vrátnici

Tu sal e sekretarka? Ty si sekretárka?

   tu ty

   sal si

ha áno

So tuke ures andre buťi? Čo si obliekaš do práce?

butvar väčšinou

o gadoro blúzka

the a

e rokľa sukňa

vaj alebo

e cholov nohavice

 

GRAMATIKA

MENNÉ SLOVNÉ DRUHY

Medzi menné slovné druhy v rómčine patria podstatné mená, prídavné mená, zámená, slovesá a číslovky. Rómčina má dva rody (maskulína a feminína) a dve čísla (singulár a plurál). Mená môžeme rozdeliť podľa spôsobu skloňovania na oikoklitické (väčšinou pôvodná slovná zásoba a staré výpožičky) a xenoklitické (nové výpožičky).

SUBSTANTÍVA – ŠERUTNE NAVA

Rómčina rozlišuje pravopisom substantíva vlastné všeobecné – vlastné sa píšu veľkým začiatočným písmenom, všeobecné malým.

Podstatné mená môžeme tiež rozdeliť na životné (osoby a zvieratá) a neživotné (veci a abstraktné substantíva). 

Podstatné mená oikoklitické sa môžu končiť v singulári na vokál (samohláska) i konsonant (spoluhláska). Xenoklitické maskulína sa v singulári končia vždy na konsonant. Xenoklitické feminína v singulári končia na vokál a.

Samostatnú skupinu tvoria oikoklitické abstraktné substantíva, ktoré majú v singulári  koncovky -ipen/-iben/-pen/-ben. Niektoré xenoklitické abstraktné substantíva spoznáme podľa singulárnej prípony -šagos. V rómčine existujú mnohé ďalšie abstraktné substantíva, ktoré majú prípony ako neabstraktné substantíva , napr. e ruš (zlosť), o šmikos (šmyk) atď.

Rómčina nemá pomnožné substantíva, tento fenomén vyjadruje množným číslom, napr. o prajtin (list) – o prajta (listy/lístie)

 SUBSTANTÍVA

nominatívne tvary

m.sg.

m.pl.

f.sg.

f.pl.

1. oikoklitické

a. končiace sa v sg. na vokál

-o

o dženo

-e

o džene

-i

e džuvľi

 

*výnimky: o paňi (voda), o voďi (duša) sú maskulína

-a/-ija

o džuvľa

o džuvľija

 

*koncovka

 -ija platí iba pre životné

b. končiace sa v sg. na  konsonant

-spoluhláska

o dad

-a

o dada

-spouhláska

e daj

-a

o daja

c. abstraktné

 

-ipen/-iben/

-pen/-ben

o kamiben

-a

o kamibena

 

 

 

 

2.xenoklitické

 

-os

o šustros

-is

o kraľis

-us

o papus

-as

o charťas

-i

o šustri

-a

o kraľa

-i

o papi

-i

o charťi

-a

e princezna

-iň-a

e baletkiňa

-i

o princezni

-i

o baletkiňi

abstraktné

-šagos

o bavišagos

-šagi/

-šaga

o bavišagi

-a

e luma

-i

o lumi

 

ČLEN – O ARTIKLOS

V rómčine vždy stojí pred substantívom bližšie určeným člen. Ak je substantívum bližšie neurčené, stojí pred ním zväčša neurčité zámeno alebo číslovka jekh.  Člen sa nepoužíva v prísloviach.

ČLEN

nominatívne tvary

sg.

pl.

m.

o

o

f.

e

o

 

CVIČENIA - BUŤA

 

1. Nájdite všetky:

a. oikoklitické podstatné mená mužského rodu končiace na vokál,

b. oikoklitické podstatné mená ženského rodu končiace na vokál,

c. oikoklitické mená mužského rodu končiace na konsonant,

d. oikoklitické pôvodné mená ženského rodu končiace na konsonant,

e. xenoklitické mená mužského rodu,

f. xenoklitické mená ženského rodu,

g. abstraktné substantíva,

h. vlastné substantíva.

o harangos (zvonec), e rakľi (nie rómske dievča), o pherne (plienky), o gono (vrece), e phen (sestra), o averipena (rozdiely), o manuš (človek), e Vlachiňa (olašská Rómka), o angrusťa (prstene), o por (pero), o borija (nevesty), o denašiben (útek), o kamibena (lásky), o jakha (oči), o sastro (svokor), o Rom (Róm), o momeľa (sviečky), o Vlachos (olašský Róm), o barvaľipen (bohatstvo), e baba (babka), o bačis (strýko), o danda (zuby), o muj (ústa, tvár), e romňi (manželka), o parušagi (pohreby), o phrala (bratia), o majstros (majster), e šogorkiňa (švagriná), o fali (steny), o radišagos (radosť), o andrephandle (väzni), o Del (Boh), o gadžija (ženy – nie Rómky), o buklomatos (vred), o raj (pán), o charťi (kováči), o vikresa (výkresy), e Romňi (Rómka), o rašaja (kňazi), o bašaviben (hudba, hranie), o papus (dedo), o gad (košeľa), o dad (otec), o pincľiki (štetce), o asaben (smiech), o sasuja (svokry), o biba/bibija/neni (tety), e raňi (pani), o šustri (obuvníci), o chulaj (gazda/sedliak), o beng (čert), o bengipena (huncútstva), o megľišagos (bezvedomie), o čora (zlodeji), o kan (ucho), o giľutňara (básnici), o sasťipen (zdravie), e čhaj (rómske dievča/dcéra), e cholov (nohavice), o bagristas (bagrista), o jilo (srdce), e topanka (topánka), o dženo (osoba/človek), o baripen (hrdosť, pýcha), o džuvľija (ženy), o džamutro (zať), o Perješis (Prešov), o šogoris (švagor), o rom (manžel), o gadžo (muž – nie Róm), o nasvaľipena (choroby), e učiteľka (učiteľka), o ľil (list), o predsedas (predseda), o sikhľipen (zvyk), o čhavo (rómsky chlapec, syn/dieťa), o daja (matky), o pipi (fajky), e Serviňa (Slovenka), o čoripen (bieda, núdza), o šero (hlava), o primašis (primáš, kapelník), o džanle (vedci), e sikhľarďi (učiteľka), o lavutara (hudobníci), e Čechiňa (Češka), o rakle (nie rómski chlapci), o čhibalo (starosta), e rokľa (sukňa), o vitejzis (hrdina, rytier), o murša (chlapi), e goj (črevo), o Čechos (Čech), e baletkiňa (baletka), o lancos (reťaz), o poštaris (poštár), o paramisaris (rozprávač), e žeba (vrecko), o špecijalistas (odborník)

 

*Riešenie – o dromalipen:

a.

o dženo (človek), o čhavo (rómsky chlapec, syn/dieťa), o rakle (nie rómski chlapci), o gadžo (nie Róm), o džamutro (zať), o sastro (svokor), o džanle (vedci), o čhibalo (starosta),  o andrephandle (väzni), o šero (hlava), o jilo (srdce), o pherne (plienky), o gono (vrece),

b.

o džuvľija (ženy), e raňi (pani), e rakľi (nie rómske dievča), o gadžija (ženy – nie Rómky), e romňi (manželka), o borija (nevesty), e Romňi (Rómka), e sikhľarďi (učiteľka), e chulaňi (gazdinná), o angrusťa (prstene), e dori (povrázok, šnúrka), o momeľa (sviečky), o biba/bibija,

c.

o manuš (človek), o murša (chlapi), o raj (pán), o rom (manžel), o dad (otec), o phrala (bratia), o Rom (Róm), o rašaja (kňazi), o chulaj (gazda/sedliak), o Del (Boh), o beng (čert), o čora (zlodeji), o muj (ústa, tvár), o danda (zuby), o kan (ucho), o gad (košeľa), o ľil (list),

d.

e čhaj (rómske dievča), o daja (matky), e phen (sestra), o sasuja (svokry), o jakha (oči), e goj (črevo), o por (pero), e cholov (nohavice),

e.

- o Vlachos (olašský Róm), o Čechos (Čech), o majstros (majster), o šustri (obuvníci), o buklomatos (vred), o pincľiki (štetce), o harangos (zvonec), o lancos (reťaz),

- o šougoris (švagor), o bačis (strýko), o poštaris (poštár), o giľutňara (básnici), o paramisaris (rozprávač), o lavutara (hudobníci), o primašis (primáš, kapelník), o vitejzis (hrdina, rytier), o vikresa (výkresy), o Perješis (Prešov),

-o špecijalistas (odborník), o predsedas (predseda), o charťi (kováči), o bagristas (bagrista),

-o papus (dedo),

f.

- e baba (babka), o neni (tety), e učiteľka (učiteľka), o fali (steny),  e rokľa (sukňa), e žeba (vrecko), e topanka (topánka), o pipi (fajky)

e šogorkiňa (švagriná), e Vlachiňa (olašská Rómka), e Serviňa (Slovenka), e Čechiňa (Češka), e baletkiňa (baletka),

g.

- o averipena (rozdiely), o baripen (hrdosť, pýcha), o barvaľipen (bohatstvo), o bengipena (huncútstva), o čoripen (bieda, núdza), o sasťipen (zdravie), o nasvaľipena (choroby), o sikhľipen (zvyk),

- o asaben (smiech), o bašaviben (hudba, hranie), o denašiben (útek), o kamibena (lásky),

- o parušagi (pohreby), o radišagos (radosť), o megľišagos (bezvedomie),

h.

o Perješis, e Romňi (Rómka), o Rom (Róm), o Del (Boh), o Vlachos (olašský Róm), o Slovakos (Slovák), o Čechos (Čech), ), e Vlachiňa (olaská Rómka), e Serviňa (Slovenka), e Čechiňa (Češka).

2.Dajte do plurálu – Den andro pluralis:

e čhaj, o gadžo, o mulo, o frajeris, e piraňi, e romňi, e fajta, e famiľija, o parušagos, o dad, e daj, o čhavo, e rakľi, o sastro, e šogorkiňa, e Vlachiňa, o Čechos, o špecijalistas, o džanlo, e sikhľarďi, o poštaris, o radišagos, o phandlo, o rašaj, e baletkiňa, o paramisaris, o charťas, o chulaj,  e princezna, o vitejzis, o beng, o čor, o bivastengero.

* Riešenie – o dromalipen:

o čhaja, o gadže, o mule, o frajera, o piraňa/piraňija, o romňa/romňija, o fajti,  o famiľiji, o parušagi, o dada, o daja, o čhave, o rakľa/rakľija, o sastre, o šougorkiňi, o Vlachiňi, o Čechi, o špecijalisti, o džanle, o sikhľarďa/sikhľarďija, o poštara, o radišaga, o phandle, o rašaja, o baletkiňi, o paramisara, o charťi, o chulaja, o princezni, o vitejza, o čora, o bivastengere.

3. Dajte do singuláru – Den andro singularis:

o nasvaľipena, o rakľija, o rikone, o khera, o benga, o denašibena, o džanle, o sikhľarďija, o fali, o raňija, o čhibale, o vitejza, o manuša, o Romňija, o rašaja, o averipena, o primaša, o papi, o špecijalisti, o bavišagi, o jakha, o giľutňara, o goja, o cholova, o lanci, o šustri, o poštara, o džuvľija, o Roma, o sikhľipena, o muja, o pora.

4.Doplňte – Pherďaren:

duj čhav___, duj dad___, trin raj___, duj sikhľarď___, duj phivl___, trin rikon___, jekh piran__, jekh  pap___, duj džamutr___, duj rakl___, duj kirv___, trin phral___, trin Čech___, duj chulaj___, jekh princ___, jekh Vlach___, duj phandl___, trin murš___, jekh rom___.

* Riešenie – o dromalipen:

duj čhave, duj dada, trin raja, duj sikhľarďija/sikhľarďa, duj phivle, trin rikone, jekh pirano, jekh papus, duj džamutre, duj rakle, duj kirve/kirvija/kirva, trin phrala, trin Čechi, duj chulaja, jekh princos, jekh Vlachos, duj phandle, trin murša, jekh rom.

 

ŠTVRTÁ LEKCIA – ŠTARTO SIKH

O phandle roden le manušen, so čoren avri o banki

O phandle mangen le manušen, kaj lenge te ažutinen paš lengero rodľipen. Jon roden duj bankakere čorachanen. Angluno hino murš vaj trandaberšengero. Jov hino učo šel the eftavardeš centimetri, o bala lole, o jakha belave, o nakh baro prečhindo. Po balogno vast hino tetimen. Urdo andre kaľi cholov the chevalo gad. Dujto pachaťeľis hiňi khabňi džuvľi vaj bišberšengeri, šarge bala, kale jakha, uči vaj šel the šovardeš centimetri, urďi andro kalo viganos. Sar o čorachana denašenas, pe lengero lolo športoskero motoris phagerďas pes angluňi blaka u sas mardo tele o avriphurdlo. Te džanen vareso pal o čorachana, vičinen bipoťindo gin šel pendatheochto.

SLOVÍČKA – LAVORA

o phandle policajti

   o phandlo policajt

roden hľadajú

   te rodel hľadať

le manušen (A) ľudí

   o manuš človek

so čo/ktorý

te čorel avri vykrádať

o banki banky

   e banka banka

mangen žiadajú

   te mangel prosiť, žiadať

kaj nech, aby

lenge im

ažutinen pomáhajú

   te ažutinel pomôcť

paš pri

lengero ich

o rodľipen hľadanie

jon oni

duj dva/dvaja

bankakere čorachane bankoví lupiči

   bankakero bankový

   o čorachano lupič/zlodej

angluno prvý

hino (3.os. od te avel/jel) je

učo vysoký

šel the eftavardeš sto sedemdesiat

centimetri centimetre

o bala lole vlasy ryšavé

   lolo červený/ryšavý

o jakha belave oči modré

   e jakh oko  

   belavo/kiko modrá

o nakh nos

baro veľký

prečhindo preťatý

po balogno vast na ľavej ruke

   po vast na ruke

   balogno ľavý

   o vast ruka od zápästia nadol

tetimen tetovaný

urdo oblečený

andre do/v

kaľi cholov čierne nohavice

  kalo čierny

  e cholov nohavice

the a

chevalo gad deravá košeľa

   o gad košeľa

dujto druhý

o pachaťeľis páchateľ

hiňi (3.os. od te avel/jel) je

khabňi tehotná

e džuvľi žena

vaj asi/približne

bišberšengeri dvadsaťročná

šarge bala blond vlasy

kale jakha čierne oči

uči vysoká

šel the šovardeš sto šesťdesiat

urďi oblečená

andro kalo viganos do čiernych šiat

   o viganos ženské šaty

sar ako

denašenas utekali

   te denašel utekať

pe motoris autom

lengero ich

lolo červený

športoskero športový

o motoris auto

phagerďas pes rozbilo sa

   te phagerel pes zlomiť sa/rozbiť sa

angluňi blaka predné sklo

   angluno predný/prvý

   o blaka okno

a

sas mardo tele bol odlomený

   te marel tele odlomiť/odbiť

o avriphurdlo výfuk

te ak

džanen viete

   te džanel vedieť

vareso niečo

pal o

vičinen volajte

  te vičinel volať

bipoťindo gin bezplatné číslo

šel pendatheochto sto päťdesiatosem

 

OTÁZKY – PHUČIPENA:

1. O phandle roden (Policajti hľadajú):

a. le čorachanen (zlodejov),

b. le murdaribnaskeren (vrahov),

c. mate šoferis (opitého šoféra) ?

2. Sar dičhol avri angluno pachateľis? (Ako vyzerá prvý páchateľ?)

3. Sar dičhol avri dujto pachateľis? (Ako vyzerá druhý páchateľ?)

4. Sar dičhol avri čorachanengero motoris? (Ako vyzerá auto zlodejov?)

 

PIRANO

A: Ta, vaker Lucko, savo hino tiro nevo pirano?

B: Jov hino igen lačho.

A: Terno vaj phuro? Bičhavengero?

B: Terno, biromňakero, bičhavengero.

A: Sar terno? Imar avrisikhado?

B: Ha, jov hino doktoris. Igen goďaver the buťakero.

A: Lačhes, ta barvalo hino, na?

B: Barvalo, leskero kher baro, butsobakero, luksusno.

A: U šukar murš hino?

B: Joj, ta na? Učo, sano, kalo segno.

A: O jakha, o bala save? Nane bibalengero?

B: Naa, leskere kale bala sar veš u o jakha  želena.

A: Tu sal igen zakamaďi! Ta mi avel tut pašoda but bacht the sasťipen.

B: Jaj, Zuzko, me som ajsi bachtaľi, jekhbachtaleder manušňi pe luma.

 

SLOVÍČKA – LAVORA

ta tak

vaker rozprávaj

   te vakerel rozprávať

Lucko (V) Lucka

savo aký

hino (3.os. od te avel/jel) je

tiro tvoj

nevo nový

o pirano priateľ/frajer/milenec

jov on

igen veľmi

lačho dobrý/pekný/milý

terno mladý

abo alebo

phuro starý

bičhavengero bezdetný

biromňakero neženatý/slobodný muž

sar ako

imar

avrisikhado vyučený/vyštudovaný

ha áno

o doktoris doktor

goďaver múdry

the a

buťakero pracovitý

lačhes dobre

barvalo bohatý

na nie

leskero jeho

o kher dom/byt

baro veľký

butsobakero viacizbový

luksusno luxusný

u a

šukar pekný

o murš muž

Ta na? No a nie?

učo vysoký

sano štíhly

kalo segno tmavý

o jakha oči

o bala vlasy

nane nie je/ni sú

bibalengero plešatý

leskere kale bala sar veš jeho čierne vlasy sú husté

   leskero jeho

   kalo čierny

   o bala sar veš husté vlasy (dosl. vlasy ako les)

želena zelené

tu ty

sal si

zakamaďi zamilovaná

mi avel tut nech máš

pašoda popritom

but veľa

e bacht šťastie

o sasťipen zdravie

Zuzko (V) Zuzka

me som ja som

ajsi bachtaľi tak šťastná

jekhbachtaleder najšťastnejšia

e manušňi žena/človek

pe luma na svete

 

OTÁZKY – PHUČIPENA:

1. La Lucka hin nevo (Lucka má nové/nový/nového):

a. motoris (auto),

b. kher (dom),

c. pirano (priateľa/frajera) ?

2. Sar pes vičinel Luckakeri amalin? (Ako sa volá Luckina kamarátka?)

a. Eva,

b. Zuzana,

c. Elena ?

3. Luckakero pirano hino (Luckin priateľ je):   

a. phuro (starý),

b. terno (mladý),

c. aňi phuro aňi terno (tak akurát) ?

4. Luckakero pirano hino the (Luckin priateľ je tiež):

a. bibuťakero (nezamestnaný),

b. bičhavengero (bezdetný),

c. bibalengero (plešatý) ?

5. Luckakero pirano hino the (Luckin priateľ je tiež):

a. kikajakhengero (modrooký),

b. kalejakhengero (čiernooký),

c. želenajakhengero (zelenooký) ?

 

Manušano dičhiben (ľudský výzor):

o bala (vlasy): lole (ryšavé), šarga (blond), melale šarga (špinavo blond), kale (čierne/tmavé), parne (sivé), charne/cikne (krátke), bare (dlhé), kandrale (kučeravé), strechava/burimen (rozstrapatené), khuvde (zapletené), telemukhle (rozpustené),

o jakha (oči): bilava/kika (modré), želena/čarune (zelené), melachna/hneda (hnedé), kale (čierne), siva (sivé), buchle (široké), avriporade (vypúlené), midalakere (mandľové),  visarde (škúliace),

o štaltos (postava): cikno (malý), sano (chudý), thulo (tučný), charno (krátky), churdo (drobný), učo (vysoký), bango (krivý, ohnutý, hrbatý),

o manuš šaj jel (človek môže byť): lolebalengero (červenovlasý), parnebalengero (sivovlasý), charnebalengero (krátkovlasý), bibalengero (plešatý), kikajakhengero (modrooký), kalo segno (tmavý), parno (svetlý), kalo (čierny).

Manušane ajsipena (ľudské vlastnosti):

lačho (dobrý), nalačho (zlý), šukar (pekný), džungalo (škaredý/hrubý/zlý), erďavo (hnevlivý/škaredý), barikano (hrdý, pyšný, namyslený), budžando (šikovný, prefíkaný), buťakero (pracovitý/pracovný), goďaver (múdry, rozumný, šikovný), dilino (hlúpy), izdrano (lakomý, splašený, nedočkavý, unáhlený), lačhejileskero (dobrosrdečný), chochado (falošný), čačo (skutočný, spravodlivý) paťivalo (poctivý, verný) phučkerdo (zvedavý) cicho (tichý), pherasu(t)no (žartovný, vtipný, veselý) phuj (zlý, škaredý) rendešno (riadny, poriadny, slušný, dôkladný) jagalo (ohnivý/prudký, prchký), phundrado (uvoľnený, otvorený), phandlo (zaviazaný, zatvorený), nudný (zuňalo).

Manušano statusa (ľudské statusy):

biboldo (nepokrstený), boldo (pokrstený, ponorený), barvalo (bohatý), čorikano (chudobný, biedny, úbohý), čoro (chudobný, úbohý), bičhavengero (bezdetný), khabňi/phari (tehotná), mato (opitý), koro mato (opitý do nemoty), nasvalo (chorý), sasto (zdravý), pindrango (bosý), pokerdo (počarovaný), phuro (starý), terno (mladý), bachtalo (šťastný), bibachtalo (nešťastný), bizorakero (slabý, vysilený), bokhalo (hladný, nenásytný, chamtivý), čalo (sýty),  džido (živý), mulo (mŕtvy).

Šejakere ajsipena (vlastnosti vecí):

baro (veľký), cikno (malý), pharo (ťažký), loko (ľahký), pherdo (plný), čučo (prázdny), kerado (vriaci, horúci), šilalo (studený), biľardo (rozpustený/roztavený), calo (celý), čačikano (pravdivý, skutočný), čaralo (trávnatý), devleskero (božský, boží), forut(u)no (mestský), gavutno (dedinský), garudo (schovaný/ukrytý), chevalo (deravý) karačoňakero (vianočný) kaštuno (drevený) kovlo (mäkký, súcitný, zhovievavý) kurkeskero (nedeľný, sviatočný, týždenný), londuno (soľný/solený), mačhengero (rybí), maškarutno (prostredný, stredný, priemerný), moderno (moderný), nevo (nový), purano (starý, len o veciach), phurikano (starodávny, starobylý), okruhlo (okrúhly), interesantno (zaujímavý), zuňindo (nudný).

O berš (rok): angluno (prvý, minulý, predchádzajúci), aver (iný), bijaveskero (svadobný).

O šmaki (chute): bilondo (neslaný), londo (slaný), gulo (sladký), kirko (horký), šutlo (kyslý).

 

GRAMATIKA

ADJEKTÍVA - PRÍDAVNÉ MENÁ - KIJATHODE NAVA

ADJEKTÍVA

m.sg.

m.pl.

f.sg.

f.pl.

1. oikoklitické

 

 

 

 

a. končiace na vokál

-o

baro

-e

bare

-i

bari

-e

bare

b. končiace na konsonant

šukar

šukar

šukar

šukar

2. xenoklitické

-o

šargo

-a

šarga

-o

šargo

-a

šarga

 

PRAVIDELNÉ STUPŇOVANIE ADJEKTÍV

1.stupeň

POZITÍV

baro

(veľký)

šukar

(pekný)

2.stupeň

KOMPARATÍV

(kmeň + -eder)

bareder

(väčší)

šukareder

(krajší)

3.stupeň

SUPERLATÍV

(jekh-/nek-/lekh- + komparatív)

 

jekhbareder

nekbareder

lekhbareder

(najväčší)

jekhšukareder

nekšukareder

lekhšukareder

(najkrajší)

 

NEPRAVIDELNÉ STUPŇOVANIE ADJEKTÍV

1.stupeň

POZITÍV

lačho/mišto

(dobrý)

nalačho/phuj

(zlý)

2.stupeň

KOMPARATÍV

feder

(lepší)

goreder

(horší)

3.stupeň

SUPERLATÍV

jekhfeder

(najlepší)

jekhgoreder

(najhorší)

 

CVIČENIA

1.Opravte slová v zátvorke. – Lačharen o andrephandle lava:

a. Me som (baro) sar miro phral. (Som starší/väčší ako môj brat.)

b. Eliška hiňi (cikno) andre trijeda. (Eliška je najmenšia/najmladšia v triede.)

c. Kada gono hino (pharo) sar koda. (Toto vrece je ťažšie ako tamto.)

d. E čhaj hiňi (lolebalengero) the (kale jakha). (Dievča je ryšavé a čiernooké.)

e. Oda hin (chochaďi) manuš. (To je falošný človek.)

f. Lolo gad hin (lačho) sar šargo. (Červená košeľa je lepšia ako žltá.)

g. Oda hin (nalačho) ďives andro miro dživipen. (To je najhorší deň v mojom živote.)

*Riešenie – o dromikliben:

a. bareder

b. jekhcikneder

c. phareder

d. lolebalengeri, kalejakhengeri

e. chochado

f. feder

g. jekhgoreder

2.Preložte - thoven:

chabnaskero ľil, buťakero thovibnaris, chevalo gad, čuči žeba, barikano princos, barvalo chulaj, baro phral, bibachtaľi phivľi, čišlo rikono, čale čhavore, čoro giľutňaris, garude love, chochaďi džuvľi, goďaver sikhľarďi, forutno parkos, diliňi bakri, grisoskeri zamiška.

*Riešenie - dromikliben:

jedálny lístok, pracovitý prekladateľ, deravá košeľa, prázdne vrecko, namyslený princ, bohatý sedliak, starší brat, nešťastná vdova, chudý pes, sýte deti, chudobný básnik, schované peniaze, falošná žena, múdra učiteľka, mestský park, hlúpa ovca, krupicová kaša. 

3. Odpovedzte - phenen pale:

Savi hiňi e romňi, te nane saňi? (thuľi)

Savi hiňi e armin, te nane guľi? (šutľi)

Savo hino o suno, te nane čačo? (načačo)

Savo hino o čaro, te nane pherdo? (čučo)

Savo hino o gad, te nane chevalo? (calo)

Savo hino o chaben, te nane smačno? (nadzekošno-nechutný)

Savi hiňi e buťi, te nane phari? (loki)

Savo hino o manuš, te nane phuro? (terno)

Savo hino o motoris, te nano nevo? (purano)

Savo hino o čhavoro, te nane žužo? (melalo)

Savo hino o rikono, te na dikhel? (koro)

Savo hino o papus, te imar na šunel? (kašuko)

4. Napíšte inzerát do novín. - Irinen o inzeratos andro nevipena.:

a. Predávam dom. - Bikenav o kher.

b. Predávam auto. - Bikenav o motoris.

c. Hľadám/ponúkam prácu. - Rodav/dav buťi.

d. Hľadám muža/ženu. - Rodav muršes/džuvľa.

e. Hľadáme pestúnku pre naše deti. – Rodas džuvľa, savi bajinela pal amare čhave.

* Riešenie – o dromikliben:

Napríklad –misalake:

a. Bikenav o kher: gavutno, nevo, ochtosobakero, duještokengero. Andro kher hine duj nanďarďa, o pados the e pinca. Paš o kher hin bari bar the o garažis. O kher mol ochtovardeš ezera euri.

d. Rodav džuvľa: šukar, uči, saňi, terňi. Savi hiňi goďaver, paťivaľi the rendešno. Me som terno murš 175 cm učo, kalebalengero, sikhado. Irin mange, na aveha imar korkori.

e. Rodas  paťivaľa džuvľa, savi rado dikhel le čhaven. Kampel lake te džanel, sar pes kerel pašal o cikne čhave, te tavel, te rajbinel, te pratinel u te tradel motoriha. Vičinen amenge pe 777 456 258.

 

 

PIATA LEKCIA - PANDŽTO SIKH

Pe mašina

Ľubica: Kaj džan?

Žaneta: Džav te dikhel mire čhaskere čhaven Prahate. Tumen kaj džan?

Ľubica: Kolinoste. Miro rom odoj kerel buťi. Keci berš tumare vnukenge?

Žaneta: Le Vladkoske hin štar u la Peťkake deš berš. Dikhen, hin man e fotka. Akor jon sas terneder. Oda ciknoro andre kočija hino amaro Vladko u kodi šukar čhajori pantľikenca andro bala hiňi amari Peťka. No u šaj dikhen odoj the lengere da-dades. Oda hino miro čhavo. Leskero nav hin Jožkus. No u kaja hiňi leskeri romňi. Lakero nav Iveta.

Ľubica: Savi šukar fameľijica.

SLOVÍČKA

pe mašina vo vlaku

Kaj džan? Kam idete/cestujete?

džav idem

te dikhel pozrieť

mire čhaskere čhave deti môjho syna/moje vnúčatá

Prahate do Prahy

Tumen kaj džan?

Kolinoste do Kolína

miro môj

rom muž

odoj tam

kerel buťi pracuje

Keci berš tumare vnukenge? Koľko rokov majú vaše vnúčatá?

le Vladkoske hin štar Vladko má štyri (roky)

la Peťkake deš berš Peťka má desať rokov

dikhen pozrite

hin man e fotka mám fotografiu

akor vtedy

jon sas terneder oni boli mladší

oda ciknoro to maličké/ten maličký

andre kočija v kočíku

hino (3.os.sg.) je

amaro náš

u a

kodi

šukar čhajori pekná dievčinka/pekné dievčatko

pantľikenca andro bala s mašľami vo vlasoch

hiňi amari Peťka je naša Peťka

no u šaj dikhen odoj no a môžete tam vidieť

the aj

lengere da-dades ich rodičov

Oda hino miro čhavo. To je môj syn.

Leskero nav hin Jožkus. Jeho meno je Jozef.

No u kaja hiňi leskeri romňi. No a toto je jeho žena.

Lakero nav Iveta. Jej meno je Iveta.

savi aká

šukar pekná

e fameľijica rodinka

OTÁZKY-PHUČIPENA

1. Kaj džal e Žaneta?

a. Prahate

b. Kašate

c. Kolinoste

2. Ko kerel buťi Kolinoste?

a. Žanetakero čhavo

b. Ľubicakero rom

c. Ľubicakero vnukos

3. Ko hin Vladkoskeri baba?

a.Iveta

b.Ľubica

c.Žaneta

4.Sar pes vičinel Vladkoskeri phen?

a.Lucka

b.Zuzka

c.Peťka

5.Phenen ko savoro perel andre Žanetakeri fameľija.

*Riešenie – o dromikliben: 1a,2b,3c,4c

5. o vnukos Vladko, e vnučka Peťka, o čhavo Jožkus, e bori Iveta

 

Miri romňi

Adam: Ko hiňi kodi romňi?

Bruno: Koda miri romňi.

Adam: Joj hiňi igen šukar.

Bruno: Ňisavi romňi nane avka šukar.

Adam: Sako šaj ča te zavidzinel.

Bruno: Nane ča šukar aľe the goďaver.

Adam: Savi buťi kerel?

Bruno: Kerel buťi andre jekh firma, kaj keren o motora.

Adam: U joj so odoj kerel?

Bruno: Ňisar našťi lepererav, vareso po kompjuteris.

SLOVÍČKA 

ko kto

hiňi je

kodi tamtá

romňi žena

koda to

miri moja

romňi žena/manželka

joj ona

igen veľmi

šukar pekná

ňisavi žiadna

nane nie je

avka tak

sako každý

šaj môže

ča len/iba

te zavidzinel závidieť

aľe ale

the aj

goďaver múdra

savi aká

e buťi práca

te kerel robiť

andre v

jekh jeden/jedna

e firma firma

kaj kde

kerde o motora vyrábajú autá

u a

so čo

odoj tam

ňisar nijako

našťi lepererav nemôžem si spomenúť

te leperel spomenúť si

vareso niečo

po kompjuteris na počítači

OTÁZKY - PHUČIPENA

1. Savi hiňi Brunoskeri romňi?

a. šukar aľe diliňi

b. šukar the goďaver

c. goďaver aľe džungaľi

2. Kaj kerel Brunoskeri romňi buťi?

a. andre jekh firma

b. andro motoris

c. andre modelingovo agentura

3. Ko šaj le Brunoske te zavidzinel?

a. ňiko

b. chocko

c. sako

*Riešenie – o dromikliben: 1b,2a,3b,c,

 

GRAMATIKA

PRONOMINÁ - ZÁMENÁ - VAŠONAVA

V rómčine rozlišujeme zámená: osobné, privlastňovacie, zvratné, ukazovacie, opytovacie, vzťažné, neurčité, záporné 

1.OSOBNÉ ZÁMENÁ

me (ja)

Me som terno čhavo.

amen (my)

Amen sam lačhe čhave.

tu (ty)

Tu sal miro phral.

tumen (vy)

Tumen san bari fameľija.

jov (on)

Jov hino avrisikhado.

jon (oni)

Jon hine terne.

joj (ona)

Joj hiňi šukar čhaj.

jon (ony)

Jon hine terne.

 

2. PRIVLASTŇOVACIE ZÁMENÁ

sg. m                    sg. f                 pl. m+f

1. miro môj           miri moja         mire  moje               

2. tiro   tvoj           tiri    tvoja        tire    tvoje

3. lesk(e)ro  jeho  lesk(e)ri jeho  lesk(e)re jeho

3. lak(e)ro    jej     lak(e)ri   jej     lak(e)re    jej

                                

1. amaro    náš     amari    naša   amare naše       

2. tumaro   váš     tumari  vaša    tumare vaše

3. leng(e)ro ich    leng(e)ri  ich    leng(e)re ich

 

Príklady:

1. Miro kher hin the tiro kher.

Môj dom je aj tvojím domom.

2. Leskoro dad hino the lakero dad.

Jeho otec je aj jej otcom.

3. Amaro them hin e Slovačiko.

Našou vlasťou je Slovensko.

4. Tumari nacija hin romaňi.

Vaša národnosť je rómska.

5. Lengero vakeriben hin charno.

Ich rozhovor je krátky.

 

3. ZVRATNÉ ZÁMENÁ

Zvratné zámená pes a pen sa používajú v 3. osobe sg. a v 3. osobe pl.

3.os.sg.

3.os.pl.

pes (seba, sa)

Jov pes vičinel Jano. (On sa volá Jano)

pen (seba, sa)

Jon pen maren. (Oni sa bijú)

 

Privlastňovacie zámená zvratné

Privlastňovacie zámená zvratné sa v rómčine používajú iba pre 3. os. sg. a 3.os. pl., v ostatných osobách sa používajú príslušné privlastňovacie zámená.

3.os.sg.                          3.os.pl.

peskero m svoj        pengero m svoji

peskeri  f   svoja      pengeri f svoje

peskere pl. svoje     pengere pl. svoje

 

Príklady:

1. Peskero them prindžarel sar peskere duj jakha.

Svoju vlasť pozná ako svoje oči.

2. Bikenel peskeri rokľi.

Predáva svoju sukňu.

3. Pengere love thoven ande pengeri banka.

Svoje peniaze dávajú do svojej banky.

4. Chan pengero maro.

Jedia svoj chlieb.

 

4. UKAZOVACIE ZÁMENÁ

(k)ada (tento)

(k)adi/(k)aja (táto)

(k)ala/(k)ale (títo/tieto)

(k)oda (tamten)

(k)odi/(k)oja (tamtá)

(k)ola/(k)ole (tamtí/tamtie)

oka (tamten, onen)

oki (tamtá, oná)

okla/okle (tamtí/tamtie/oní/oné)

 

Príklady:

1. (K)ada kher hino baro. Tento dom je veľký.

2. (K)oda čhavo hino šukar. Tamten chlapec je pekný

3. (K)adi čhaj hiňi miri phen. Táto dievčina je moja sestra.

4. (K)odi džuvľi džal khere. Tamtá žena ide domov.

5. (K)aja rovľi hin kaštuňi. palica je drevená.

6. (K)oja khelavňi hiňi lačhi. Tamtá tanečnica je dobrá.

7. Oka phral bešel Angľijate.  Tamten brat býva v Anglicku.

8. Oki phen phirel ande buťi. Tamtá sestra pracuje.

9. Kala manuša hine lačhe. Títo ľudia sú dobrí.

10. Kola manuša hine goďaver. Tamtí ľudia sú múdri.

 

5. OPYTOVACIE ZÁMENÁ

ko? (kto?)

so? (čo?)

savo? (aký?)

 

Príklady:

Ko hin odoj? Kto je tam?

So tut hin? Čo máš?

Savo maro chas? Aký chlieb ješ?

 

6. VZŤAŽNÉ ZÁMENÁ

so (čo)

kaj (kde).

savo (ktorý)

 

Príklady:

1. Oda hin phuj, so leha kerel. To je zlé, čo s ním robí.

2. Phen, kaj phirel. Povedz, kde chodí.  

3. Ker buťi, savi tuke džal. Rob robotu, ktorá ťa teší.

 

7. NEURČITÉ ZÁMENÁ

vareko/dareko (niekto)

vareso/dareso (niečo)

varesavo/daresavo (nejaký)

chocko/chočko (hocikto)

chocsavo/chočsavo (hocijaký)

chocso/chočso (hocičo)

sako (každý)

makarko (hocikto)

makarso (hocičo)

makarsavo (hocijaký)

 

Príklady:

1.Vareko avel k´amende.

Niekto ide k nám.

 2. Kames vareso?

Chceš niečo?

 3. De man varesave love.

Daj mi nejaké peniaze.

 4. Odi blaka šaj phagľa chocko/makarko.

To okno mohol rozbiť hocikto.

 5. Jov na chal chocsavo/makarsavo chaben.

On nejedáva hocijaké jedlo.

 6. Chocso/makarso šaj pes ačhel.

Môže sa stať hocičo.

 7. Sako ďives phirav ande škola.

Každý deň chodím di školy.

 

8. ZÁPORNÉ ZÁMENÁ

ňiko (nikto)

ňič (nič)

ňisavo (nijaký)

ňik(h)aj (nikde)

ňisar (nijako)

 

Príklady:

1. Ňiko les na kamel.

Nikto ho nechce.

2. Ňič ma ker! 

Nič nerob!

3. Khere nane ňisavo manuš.

Doma nie je nijaký človek.

4. Ňikhaj nane ňič.

Nikde nie je nič.

5. Na džal mange ňisar.

Nijako sa mi nedarí.

 

CVIČENIA – BUŤA

1.Doplňte - pherďan:

__ som goďaver čhavo. (Ja som múdry chlapec.) __ sal miro amal. (Ty si môj priateľ.) ___ kerel buťi khere. (Ona pracuje doma.) ___ hino baro lavutaris. (On je veľký hudobník.)  ____ sam barvale. (My sme bohatý.) _____ san čore manuša. (Vy ste chudobní ľudia) ____ san izdrano manuš. (Vy ste skúpy človek.) ___ hine bibachtale. (Oni sú neposlušní.) ___ hine šukar džuvľija. (Ony sú pekné ženy.)

*Riešenie – o dromikliben:

 Me som goďaver čhavo. Tu sal miro amal. Joj kerel buťi khere. Jov hino baro lavutaris. Amen sam barvale. Tumen san čore manuša. Tumen sal izdrano manuš. Jon hine bibachtale. Jon hine šukar džuvľija.

2. Doplňte – pherďan:

Koda hin ____ staďi. (To je môj klobúk.) Koda našťi jel ____ staďi. (To nemôže byť váš klobúk.) Koda čačes hin ____ staďi. (To je naozaj je jeho klobúk.) Koda hin _____ kher.(To je náš dom.) Kaj hin _______ kher? (Kde je ich dom?) _____ romňi tavel zumin. (Jeho žena varí polievku.) _____ romňi bešel andre karčma. (Moja žena sedí v krčme.) _____ somnakaj našľiľas. (Naše zlato zmizlo.) _____ phral hino zoralo. (Tvoj brat je silný.)

*Riešenie – o dromikliben:

Koda hin miri staďi. Koda našťi jel tumari staďi. Koda čačes hin leskeri staďi. Koda hin amaro kher. Kaj hin lengero kher? Leskeri romňi tavel zumin. Miri romňi bešel andre karčma. Amaro somnakaj našľiľas. Tiro phral hino zoralo.

3. Doplňte – pherďan:

_____ balo thulo, _____ žuže kokala. (Toto prasa je tučné, tamto je kosť a koža.) ____ gurumňi del but thud, ____del ňisavo. (Táto krava dáva veľa mlieka, tamtá žiadne.) _____ čave goďaver, _____ čave diline. (Títo chlapci sú bystrí, tamtí chlapci sú hlúpi.) _____čhaja hine buťakere, _____ čhaja nabuťakere. (Tieto dievčatá sú pracovité, tamtie dievčatá nie sú pracovité. ____kurko delas jiv. (Minulý týždeň snežilo.) _____berš amen mek dživelas. (Minulý rok ešte žil.)

*Riešenie – o dromikliben:

Kada balo thulo, koda žuže kokala. Kaja gurumňi del but thud, koja del ňisavo.  Kala čave goďaver, kola čave diline. Kala čhaja hine buťakere, kola čhaja nabuťakere. Oka kurko delas jiv. Oka berš mek dživelas.

4. Doplňte – pherďan:

Joj ___ vičinel Klára. (Ona sa volá Klára.) Jon ___ uchanen. (Ony sa češú.) O Viktor ___ zuňinel. (Viktor sa nudí.) Rodel ____drom. (Hľadá si svoju cestu.) Arakhen ___ love. (Strážia si svoje peniaze. Ašarel ____ čhaj. (Chváli svoju dcéru.)

*Riešenie – o dromikliben:

Joj pes vičinel Klára. Jon pen uchanen. O Viktoris pes zuňinel. Rodel peskero drom.  Arakhen pengere love. Ašarel peskeri čhaj.

5. Odpovedzte – phenen pale:

a. Savo manuš šaj urel? (ňisavo)

b. Ko džanel te genel? (vareko džanel, vareko na)

c. Ko merel? (sako)

d. Ko šaj phirel? (maj chocko) 

e. Savo ľuftos hino po čhon? (ňisavo)

f. Dikhav jekhe manušes pe fotografia. Kas dikhav te man nane ňisave phrala-pheňa u te kole manušeskero dad so hin pe fotka hino mire dadeskero čhavo.

(Dikhav mire čhas.)

Sloveso mať

Rómčina nemá sloveso mať. Pojem vlastníctva vyjadruje podmetom v akuzatíve a sponovým slovesom byť - hin v 3. osobe

Positive

sg.                               pl.

1. ja         mám           my máme

1. man     hin             amen hin

2. ty        máš            vy máte

2. tut       hin            tumen hin

3. on       má            oni majú

3. les      hin            len hin

3. ona     má            ony majú

3. la        hin            len hin

 

Negativ

sg.                                 pl.

1. man nane                   amen nane

2. tut nane                     tumen nane

3. les/la  nane               len/len nane


1. Akuzatívna väzba: vo vete je vyjadrená podmetom v akuzatíve + sponovým slovesom byť - hin v 3. osobe + predmetom v nominatíve.

Príklad/misal:

Akuzatív          spona         nominatív

Man                hin            love.      Ja mám peniaze.

Man                     nane             love.        Ja nemá peniaze.

La čha             hin            daj.      Dcéra má matku.

La čha                 nane             daj.          Dcéra nemá matku.

Kale manušes   hin            paťiv.     Tento človek má úctu.

Kale manušes       nane             paťiv.      Tento človek nemá úctu.

Okole romes     hin            romňi.    Tamten muž má ženu.

Okole romes        nane             romňi.       Tamten človek nemá ženu.

Amen              hin            maro.     My máme chlieb.

Amen                  nane             maro.        My nemáme chlieb.

Tumen            hin            čhave.      Vy máte deti.

Tumen                nane             čhave.        Vy nemáte deti.

Len                hin            kher.       Oni majú dom.

Len                    nane              kher.          Oni nemajú dom.

 

2. Keď súčasťou vety je príčastie: väzba tvorená datívom podmetu + sponovým slovesom v 3. osobe + nominatívom predmetu:

Príklad/misal:

Nominatív        spona     datív           príčastie

E čang         hin       tuke         phagi.          Máš zlomenú nohu.

(Noha              je           tebe           zlomená.)

O bala         hin       lake        uchande.      Má učesané vlasy. 

(Vlasy             sú           jej             učesané.)

E cholov      hin       mange     charňi.          Mám krátke nohavice.

(Nohavice       sú          mne           krátke.)

 

3. Lokatívna väzba: tvorená lokatívom + sponovým slovesom v 3.osobe + nominatívom vyjadruje momentálny stav vlastníka-držiteľa predmetu.

Príklad/misal:

Spona      lokatív podmetu      nominatív predmetu

Hin      tute                   leskere gada?       Máš pri sebe jeho šaty?

(Sú        pri tebe                   jeho šaty?)

Nane    mande               čhuri.                    Nemám pri sebe nôž.

(Nie je   pri mne                   nôž.)

Hin      amende             tiro mobilo.           Máme pri sebe tvoj mobil.

(Je         pri nás                   tvoj mobil.)    

 

Používanie slovesa mať

1. vlastniť: vzťah vlastníctva sa vyjadruje sponou hin  v príslušnom čase:

mám ešte matku, ale nemám už otca - daj man mek hin, ča dad man imar nane

sestra nemala prsteň - la pheňa na sas angrusťi

budeš - večer čas? - avela tut kijaraťi vacht?

koľko rokov má tvoj syn? - keci berš (hin) tire čhaske?

mám peniaze - hin man love

má dom - hin les kher

2. po časticiach šaj, našťi, mi, te sa používa spona jel/avel v tvare prítomného času - uľa(s),  minulého času - uľahas/avľahas:  

v prípade neuskutočnenej podmienky s A:

                                         častica      osob. zám.   spona v prít. čase

možno, že máš pravdu - šaj         tut                   jel/avel           čačo

kiež máš veľa šťastia -   mi         tut                   jel/avel           bari bacht

                                                                    spona v min. čase

nemohol mať pravdu -   našti      les                  uľas                 čačo

mohli ste mať rozum -    šaj       tumen      uľahas/avľahas        goďi

3. mňa, teba, nás, vás/tvary slovesa avel/jel s A:

mám  len teba jedinú - na sal man ča tu korkori

matka mala nás tri deti - amen samas trin čhave la da

4. na sebe/spona hin v  príslušnom čase, v prítomnom ju možno vypustiť,

s predl. pre:

má na  sebe košeľu - pre leste (hin) gad

mali svrab - pre lende sas gera

5. pri sebe, alebo ak  sa hovorí o častiach ľudského tela/spona hin (v príslušnom čase, v prítomnom ju možno vypustiť) s L.:

tvoj chlieb mám ja - tiro maro mande

nemáš moju lyžicu - nane tute miri roj

mám zlomený prst - mande (hin) phaglo angušt

6. v sebe/spona hin (v príslušnom čase, v prít. ju možno vypustiť) s predl. andre: lopta má dve diery - andre bola (hin) duj cheva

má veľkú zlosť - bari choľi andre leste

7. fyzické alebo psychické stavy, vlastnosti:

a) tvary slovesa jel s príd. menami odvodenými príponou -alo, - aľi, - ale alebo

s Abl.:

mať hlad - avel/jel bokhatar

vedro má diery - e braďi chevaľi

dom má  štyri steny - o kher (hin) štarefalengero

b) neosobné väzby

mám smäd - šuťarel man

mám horúčku - marel man o horučki

mám zimnicu - lel man izdraňi

c) tvary slovesa chal:

mám strach - chav dar

má hanbu - chal ladž

má zlosť - chal choľi

8. frazeologizmy:  

máme rovnaké názory - amen sam jekha goďaha/jekh pre goďi

máme  rovnakú reč - jekha dumaha džas/amen sam jekha dumate

jedno rómske slovo má viac významov - jekh romano lav perel pre buter dumi mám ťa rád - rado tut dikhav/kamav tut

9. spona hin s L:

mal nohu dvakrát prestrelenú - leste sas e čang duvar andre viľinďi

mať: nútiť koho k čomu...aby - kerel ke/kije, kerel, kaj...te:

mal ho na prácu - kerlas les ke buťi

mať: pokladať koho za koho, čo/ľikerel s D:

majú ho za blázna - ľikeren les dilineske

mať s inf. 1. spona/hin (v  príslušnom čase) s A a inf.: nemám, čo robiť/nane man so te kerel, nemám prečo klamať/te chochavel nane so

2. (rozvažovanie) tvary slovesa avel/jel s inf.: čo mám variť?/so som te tavel? ako ti to mám povedať?/sar som tuke te phenel?

3. vo význame moci tvary slovesa džanel s neurč.: čo mám robiť?/so džanav te kerel, so te kerav? čo som mal robiť, keď som nemal šťastie?/kerďomas, te man na sas bacht?

4. vo význame treba/ kampel s D, tvary slovesa kamel s inf.: nemáš sa toľko namáhať/na  kampel tuke ajci buťi te kerel, to si mal vidieť!/oda kamehas te dikhel! dávno si mal prísť domov!/čirla kamľal te avel khere! nevedia, ako majú žiť/na džanen sar kampel/ kamen te dživel

5. vo význame je zbytočné/tvary slovesa džanel s inf.: mám sa s ním hádať?/džav man leha te vesekedinel?

6. vo význame musieť, smieť/tvary slovesa jel s  neurč.: spona hin

(v príslušnom čase) s A a D. a inf., reg. tvary slovesa tromal s neurč.: zajtra tam mám ísť/tajsa som odoj te džal, hin mande/man odoj te džal, včera si mal prísť/idž salas te avel, niečo také nemá byť/kajso na tromal te avel

7. vo význame len tak tak/ča s príslušnými tvarmi významového slovesa: mali

ho čo ratovať/ča les ratinenas, mal som čo robiť, aby som stihol vlak/ča ajci so chudňom e mašina

mať sa: ako sa máš?/sar sal? máme sa dobre/mištes amenge, nemá sa k práci/nane andre buťi,  maj sa pred ním na pozore!/arakh tut lestar! maj sa dobre/av bachtalo, t´aves bachtalo

Buťa – opakovanie a cvičenia

Zámená + spona hin (vo význame mať)

Pozitívna forma

Man hin kale bala.                                         Ja mám čierne vlasy.

Tut hin parne bala.                                      Ty máš biele (sivé) vlasy.

Les hin šarge bala.                                      On má blond vlasy.

La hin kandrate bala.                                   Ona má kučeravé vlasy.

Amen hin charne bala.                                 My máme krátke vlasy.

Tumen hin džindžarde bala.                       Vy máte dlhé vlasy.

Len hin bala sar phus.                                 Majú vlasy ako slama.

Negatívna forma

Man nane kale bala.                                 Ja nemám čienne vlasy.

Tut nane parne bala.                               Ty nemáš biele (sivé) vlasy.

Les nane šarge bala.                                On nemá blond vlasy.

La nane kandrate bala.                            Ona nemá kučeravé vlasy.

Amen nane charne bala.                           My nemáme krátke vlasy.

Tumen nane džindžarde bala.                 Vy nemáte dlhé vlasy.

Len nane bala sar phus.                           Nemajú vlasy ako slama.

 

Man hin  tiro por.                           Mám tvoje pero.

Man nane tiro por.                         Nemám tvoje pero.

Man hin miro por.                          Ja mám svoje (moje) pero.

Man nane miro por.                       Je nemám svoje pero.

 

Slovesá: te kamel – chcieť, mať rád, milovať

Me kamav leskere love.                                Ja chcem jeho peniaze.

Leskere love nane tire.                                 Jeho peniaze nie sú tvoje.

Čačes, leskere love nane mire, ča me len kamav.  Pravda, jeho peniaze nie sú moje, ale ja ich chcem.

Me la kamav.                                               Ja ju chcem. (Mám ju rád, milujem ju.)

Joj tut na kamel.                                          Ona ťa neche. (Nemá ťa rada, nemiluje ťa.)

Jon kamen lengero čaro.                               Oni chcú ich misu.

Soske kamen amaro čaro, sem oda nane tumaro.  Prečo chcete našu misu, veď tá nie je vaša.

Soske lenge oda keres?                                Prečo im to robíš?

Bo len nane paťiv.                                       Lebo nemajú úctu. (Nepožívajú úctu, nie sú rešpektovaní.)

U tut paťiv hin?                                            A ty máš úctu?                        -„-

Tumari paťiv - miro baripen.                       Vaša úcta, moja pýcha.

Dav tumenge miro kher, akana hin tumaro.   Dávam vám môj dom, teraz je váš.

Pijav mange lovina.                        Pijem (popíjam) si pivo.

La hin baro šero.                           Ona má veľkú hlavu.

Na, tut hin baro šero.                     Nie, ty máš veľkú hlavu.

Dikh, cinel lenge mol.                    Hľa, kupuje im víno.

Na lenge, cinel amenge.                 Nie im, kupuje nám.

Džan lenca, khelen lenca.              Choďte s nimi, tancujte s nimi.

Tumaro kheľiben nane sar amaro.  Váš tanec nie je (taký) ako náš.

An lake maro.                               Prines jej chlieb.

Lake maro, lenge thud.                  Jej chlieb, im mlieko.

Lenca oda našťi!                           S nimi sa to nedá!

Tumenca šaj vakerav, leha na.       S vami viem rozprávať, s ním nie.

Bi lengero oda na džala.                Bez nich to nepôjde.

Me phirav laha andre škola.          Chodím s ňou do školy.

Leha phirav andre karčma.            S ním chodím do krčmy.

Le dadeha, la daha phirav andre khangeri.  S otcom, s mamou chodím do kostola.

Kaj sal?  Kaj užares lenca?             Kde si? Kde čakáš s nimi.

Kaj sal. Kaj len užares?                  Kde si? Kde ich čakáš?

Me som Kašate. Užarav pre tute.   Som v Košiciach.  Čakám na teba? 

Tire jakha (hine) sar duj  puruma.   Tvoje oči sú ako dve cibule.

Tut hin jakha sar duj puruma.          Ty máš oči ako dve cibule.

Leskere jakha hine sar luluďa.         Jeho oči sú ako kvety.

Les hin jakha sar luluďa.                  On má oči ako kvety.

Amen cinas amenge ciral.                My si kupujeme syr. (tvaroh)

Len hin ciral.                                   Oni majú syr.

Amen chas tumenca.                        Jeme s vami.

Tumenge hin lačhes.                       Vám je dobre.

Tumenca hin amenge lačhes.           S vami je nám dobre.

Leske o kana labon.                        Jemu horia uši.

Joj džal pal leste.                           Ona ide za ním.

Joj terďol paš leste.                        Ona stojí pri ňom.

Chude la vastestar!                         Chyť ju za ruku!

Beš paš amende.                           Seď pri nás!

Beš paš mande!                             Seď pri mne!

Mor leske leskere jakha!                 Umy mu jeho oči!

Mukh man!                                     Nechaj ma! Pusť ma!

Mukh la!                                         Nechaj ju! Pusť ju!

Mukh les!                                       Nechaj ho. Pusť ho!

Mukhen amen!                                Nechajte nás! Pustite nás!

Chuden tumen amendar.                 Držte sa nás.

Kerav mange miri buťi.                   Robím si svoju robotu.

Džan mandar.                                Odchádzajú odo mňa.

Ma dža mandar!                             Nechoď odo mňa!   

Užarav len.                                     Čakám na nich.

Lakero baripen hin lake ča pre bida.   Jej pýcha jej len ubližuje. 

Šun lakere giľa.                                    Počúvaj jej piesne.

 

Me, tu, tiri daj the lengero papus džas k´amende.

Manca, tuha, tira daha the lengere papuha amenge pijas mol, giľavas u khelas.

Mange, tuke, tira dake the tire papuske amare čhave taven goja.

Pal mande, pal tute, pal late, pal tumende vakeren savore manuša.

Tiri romňi the tire čhave džan tutar u mukhen tut korkores.

Lakero čhavo chal maro maseha.

Man, tut, tumen, len phanden andre arešta (bertena) o phandle.

Jon mangen le manušendar lengere angrusťa.

Amen džas ke lende pal lengero dad the lengeri fameľija.

Užaras len u las len andre banka.

Leskere giľa šunen but manuša.

 

Povedali naši vašim, aby prišli vaši k našim,

ak neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim.

Phenen amare tumenge, kaj t´ aven tumare k´amende,

te n´avena tumare k´amende, ta n´ avena amare ke tumende.

                      

ŠIESTA LEKCIA – ŠOVTO SIKH

ČÍSLOVKY - GINDUNE

E Kaša

O foros Košice hin dujto jekhbareder foros pe Slovačiko. Pašľol pe disutňi sera nadur o Ungriko (biš kilometri), e Ukrajina (ochtovardeš kilometri) the e Poľčiko (eňavardeš kilometri). Kada lačho than nadur o hraňici kerďas la Kašatar baro than perdal o bikinďipen the dromaripen. Kašate šaj arakhen the o than perdal o eroplana.

E Kaša hin angluno europakero foros, so chudňas peske erbovo ľil. O raj Ľudovít Veľký diňas o ľil la Kašake andro berš 1369 (ezeros trin šel šovardeštheeňa). Aver Kašakero angluňipen hin phandlo le športoha. Sako angluno kurko andro oktobros  džal Kašate  jekhpuraneder europakero u dujto jekhpuraneder lumakero maratonsko denašiben – o Maškarthemutno šandipeneskero maratonos, savo sas thodo andro berš 1924 (ezeros eňa šel bišuštar). Sentno Alžbetakeri  khangeri hin jekhdisutno goticko khangeri andre Europa. O purano historicko foroskero maškaripen hin jekhbareder foroskeri leperibnaskeri rezervacija pe Slovačiko republika. Mek the Kašate sas thoďi Maškarutňi prijemiselno škola strojnicko -  jekhpuraneder maškarutňi škola andre maškarutňi Europa . E škola sas thoďi andro berš 1872 (ezeros ochto šel eftavardeštheduj). Pre foroskeri phuv pašľol peskere buchľipnaha jekhbareder zoologicko bar andre maškarutňi Europa (duj šel ochtovardeštheochto hektara) u the jekhbareder botanicko bar, so sas jekhbareder kidipen kaktusenca andro varekanutno Československo. E mašina perdal o čhave andro Čermeľsko than tel o plaja hin jekhpuraneder the jekhori pe Slovačiko.
O foros pes cirdel Kašakera kotlinaha andro buchlo than tel o plaja, kaj čuľol e len Hornad. O foroskero maškaripen pašľol duj šel ochto metri upral o derjav. O ďivesa Kašate nane aňi but tate aňi but šilale, maškarutno keraďipen andro julos hin 19° C (dešeňa grada celzia)  u andro januaris - 3° C (minus trin grada celzia).

Kašakero buchľipen hin 244 km2  (duj šel sarandatheštar štariglova kilometri)  Andro berš 2007 (duj ezera efta) adaj dživenas 234 237 (duj šel trandatheštar ezera duj šel trandatheefta) džene. Peskero bešiben adaj arakhľas the o Sudos pal e konštitucija. O foros hin ulado po 22 (bišuduj) foroskere kotora. Bešutnengero maškarutno beršipen hin 35 (trandathepandž)  berš.  Kašate dživen but terne manuša. Hin adaj buter sar 40 bazutne školi, but maškarutne školi u trin univerziti.

 

Preklad – o thoviben:

Košice

Mesto Košice je druhé najväčšie mesto na Slovensku. Nachádza sa vo východnej časti neďaleko Maďarska (20 km), Ukrajiny (80 km) a Poľska (90 km). Táto výhodná poloha neďaleko hraníc troch štátov urobila z Košíc dôležité miesto pre obchod a cestovanie.

Košice sú prvým európskym mestom, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu. Panovník Ľudovít Veľký udelil listinu Košiciam v roku 1369. Ďalšie prvenstvo je spojené so športom. Každú prvú októbrovú nedeľu sa v Košiciach koná najstarší európsky a druhý najstarší svetový maratónsky beh - Medzinárodný maratón mieru (založený v roku 1924). Dóm sv. Alžbety je najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe. Historické centrum je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Slovenskej republike. Stredná priemyselná škola strojnícka - najstaršia stredná škola v strednej Európe bola založená takisto v Košiciach. Stalo sa tak v roku 1872. Na území mesta je rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe (288 hektárov) a tiež najväčšia slovenská botanická záhrada s najväčšou zbierkou kaktusov v bývalom Československu. Detská železnica v Čermeľskom údolí je najstaršou a jedinou na Slovensku. 

Mesto leží v Košickej kotline v širokom údolí rieky Hornád. Centrum mesta sa nachádza v nadmorskej výške 208 metrov. Podnebie v Košiciach je mierne, priemerná teplota je 19° C v júli a - 3° C v januári. 

Košice majú rozlohu 244 km2. V roku 2007 tu žilo 234 237 obyvateľov. Košice sú tiež sídlom Ústavného súdu. Mesto sa delí na 22 mestských častí. Priemerný vek obyvateľov mesta je 35,13 roka. Preto sú Košice mestom mladých. Je tu viac ako 40 základných škôl, mnoho stredných škôl a tri univerzity.

(spracované podľa:  http://www.kosice.sk/clanok.asp?sekcia=vseobecne_info)

 

SLOVÍČKA - O LAVORA

e Kaša Košice

o foros mesto

e Slovačiko Slovensko

te pašľol ležať

disutno východný

e sera strana

o Ungriko Maďarsko

e Ukrajina Ukrajina

o Poľčiko Poľsko

nadur neďaleko

e hraňica hranica

baro dôležitý/veľký

o bikinďipen obchod

o dromaripen cestovanie

te arakhel nájsť

o than perdal o eroplana letisko

o erbos erb

o ľil listina/list

erbovo ľil erbová listina

te chudel peske získať

o raj panovník/pán

o berš rok

andro berš v roku

o angluňipen prvenstvo

phandlo zviazaný

o športos šport

o kurko týždeň/nedela

europakero európsky

lumakero svetový

o denašiben beh

maškarthemutno medzinárodný

o šandipen mier

o maratonos maratón

te thovel založiť

thodo založený

sentno svätý

e khangeri dóm, chrám, kostol

čirlatuňibnaskero historický

o maškaripen centrum, stred

o leperiben pamiatka (stará budova, socha...)

maškarutňi škola stredná škola

maškarutňi Europa stredná Európa

e phuv územie

o buchľipen rozloha

zoologicko bar zoologická záhrada

o hektaris hektár

botanicko bar botanická záhrada

o kidipen zbierka

o kaktusis kaktus

varekanutno bývalý

o vonatos/ e mašina vlak

e mašina perdal o čhave detská železnica

jekhori jediná

te cirdel pes tiahnuť sa/ťahať sa

buchlo široký

than tel o plaja údolie

jekhoro jediný

te pašľol ležať

e kotlina kotlina

te čuľol tiecť

e len rieka

upral nad

o derjav more

o ďivesa počasie/dni

maškarutno priemerný

o keraďipen teplota

o grados stupeň

o bešiben sídlo/bydlisko

o sudos/ e krisin súd

o Sudos pal e konštitucija Ústavný súd

ulado rozdelený

foroskero kotor mestská časť

o beršipen  vek

maškarutno beršipen priemerný vek

o bešado obyvateľ

terne manuša mladí ľudia

bazutňi škola základná škola

OTÁZKY - O PHUČIPENA

1. Hin e Kaša jekhbareder foros pe Slovačiko?

2. Sar dur la Kašatar hin ungrike hraňici?

3. Sar dur la Kašatar hin ukrajinakere hraňici?

4. Sar dur la Kašatar hin poľčike hraňici?

5. Kana e Kaša chudňas peske o erbovo ľil?

6. Kana pes denašel o Maškarthemutno šandipeneskero maratonos Kašate?

7. Kana sas thoďi e Maškarutňi prijemiselno škola strojnicko?

8. Keci hektara hin e zoologicko bar Kašate?

9. Keci metri upral o derjav pašľol e Kaša?

10. Save hine maškarutne keraďipena Kašate?

11. Sar baro hin Kašakero buchľipen?

12. Keci bešade bešen andre Kaša?

13. Po keci kotora hino o foros ulado?

14. Savo hin bešadengero maškarutno beršipen?

15. Keci univerziti hin Kašate?

* odpovede –palepheňibena:

1. Na, e Kaša hin dujto jekhbareder foros pe Slovačiko. Jekhbareder hin e Požoma (Bratislava).

2. Vaj biš kilometri.

3. Vaj ochtovardeš kilometri.

4. Vaj eňavardeš kilometri.

5. Sas oda andro berš 1369 (ezeros trin šel šovvardeštheeňa)

6. Sako angluno kurko andro oktobros.

7. . E škola sas thoďi andro berš 1872 (ezeros ochto šel eftavardeštheduj)

8. Kašakeri zoologicko bar hin bari duj šel ochtovardeštheochto hektara.

9. Vaj duj šel ochto metri.

10. Maškarutno keraďipen andro julos hin 19° C (dešeňa grada celzia) u andro januaris - 3° C (minus trin grada celzia).

11. Kašakero buchľipen hin duj šel sarandatheštar štariglova kilometri.

12. E Kaša hin vaj 250 000 (duj šel penda ezera bešade).

13. O foros hin ulado po bišuduj foroskere kotora.

14. O bešadengero maškarutno beršipen hin trandathepandž berš.

15. Kašate hin trin univerziti.

Vakeriben pal e Kaša

A: Kaj e Kaša pes arakhel?

B: E Kaša pašľol pre Slovensko pre disutno sera andre Kašakeri kotlina andro buchlo than tel o plaja, kaj čuľol e len Hornad.  Hin oda nadur ungrike, ukrajinakere the poľčike hraňici.

A: S´oda hin e kotlina?

B: E kotľina hin teluno than, savo hin phandlo savore serendar plajenca.

A:Savi hraňica Kašake hin jekhpašeder ?

B:Jekhpašeder hin e ungriko hraňica, oda hin ča 20 kilometri.

A:Keci kilometri oda hin Kašatar andro šerutno foros - andre Požoma?

B:Oda hin vaj 400 kilometri. Kašatar džan odoj sako ďives o autobusa, o mašini mek the o eroplanos.

A:Kana sas e Kaša ačhaďi?

B:E Kaša hin but čirlatuno purano foros. Sas thoďi andro 13-to šelberš.

A: Keci kilometri hin le maratonskeredenašibnaske?

B: Oda hin 42,2 kilometri.

Preklad – o thoviben:

A:Kde sa Košice nachádzajú?

B:Košice ležia na východe Slovenska v Košickej kotline v širokom údolí rieky Hornád. Je to neďaleko maďarských, ukrajinských aj poľských hraníc.

A:Čo to je kotlina?

B:Kotlina je dolina obkľúčená zo všetkých strán vrchmi.

A:Ktorá hranica je najbližšie?

B:Najbližšie je maďarská hranica, je to len 20 kilometrov.

A:Koľko kilometrov je z Košíc do hlavného mesta - do Bratislavy?

B:Je to približne 400 kilometrov. Idú tam z Košíc každý deň autobusy, vlaky a dokonca aj lietadlo.

A:Keby boli Košice založené?

B: Košice sú starobylé mesto. Založené boli v trinástom storočí.

A: Koľko kilometrov má maratónsky beh?

B: Je to 42,2 kilometra.

GRAMATIKA

NUMERÁLIÁ – ČÍSLOVKY - GINUTNE

Základné číslovky

1

jekh

11

dešujekh

21

bišujekh

31

trandathejekh

200

duj šel

2

duj

12

dešuduj

22

bišuduj

40

saranda

1000

ezeros

3

trin

13

dešutrin

23

bišutrin

50

penda

1001

ezeros the jekh

4

štar

14

dešuštar

24

bišuštar

60

šov(v)ardeš

1100

ezeros the šel

5

pandž

15

dešupandž

25

 bišupandž

70

eftavardeš

2000

duj ezera

6

šov

16

dešušov

26

bišušov

80

ochtovardeš

100000

deš ezera

7

efta

17

dešefta

27

bišefta

90

eňavardeš

100000

šel ezera

8

ochto

18

dešochto

28

bišochto

100

šel

milión

milijonos

9

eňa

19

dešeňa

29

bišeňa

101

šel the jekh

dva milióny

duj milijoni

10

deš

20

biš

30

tr(i)anda

200

duj šel

0 nula

nula/šojna

 

Číslovky 21 – 29 sa tvoria ako číslovky 11 – 19, napr. bišujekh (21), bišuduj

(22), ... bišeňa (29).

K ostatným desiatkam sa jednotky pripájajú spojkou the: trandathejekh (31),

sarandatheochto (48), eňavardešthepandž (95), pendatheefta (57).

Základné číslovky sa skloňujú ako prídavné mená typu šukar okrem efta,

ochto, eňa a ich zloženín, ktoré majú nepriamy pád zhodný s nominatívom.

Ak hovoríme o osobách, v rómčine nemôžeme použiť iba číslovky alebo výrazy

množstva, ale túto skutočnosť musíme vyjadriť slovom dženo (m), džeňi (f)

– bytosť, osoba, napr.:

Keci džene san tumen khere? (Koľko je vás doma?)

Amen sam khere pandž džene. (Nás je doma päť.)

Keci džeňa avile? (Koľko ich prišlo/žien/?)

Avile savore džeňa. (Prišli všetky.)

Radové číslovky

Radové číslovky, okrem prvý, druhý, sa v rómčine tvoria príponou -to, ktorá

sa pripája k základnej číslovke a je spoločná pre oba rody: trito (tretí/tretia), štarto

(štvrtý/štvrtá), pandžto (piaty/piata).

Na vyjadrenie radovej číslovky prvý sa používajú okrem pôvodného výrazu jekhto prevzaté tvary:  peršo, prvo, elšino alebo ešebno. V zložených radových číslovkách sa však používa tvar –jekhto, napr. deš-u-jekhto (jedenásty), biš-u-jekhto (dvadsiaty prvý).

Radová číslovka druhý sa vyjadruje dvoma spôsobmi:

1. Ak ide iba o dva predmety alebo dve osoby používame slovo aver, napr.

Hin man duj phrala. Jekh bešel mek khere, aver hin imar romňaha. (Mám

Dvoch bratov. Jeden býva ešte doma, druhý je už ženatý.)

2. Ak ide o určenie poradia, používame slovo dujto, napr. Hin man trin pheňa.

Jekh bešel mek khere, dujto hin romeha u trito bešel manca andro

foros. (Mám tri sestry. Jedna býva ešte doma, druhá je vydatá a tretia býva

so mnou v meste.)

Radové číslovky sa skloňujú ako cudzie prídavné meno. Medzi kmeň a pádovú

koncovkou sa vkladá -on-, napr. dujto, dujtone, dujtoneske atď.

Nepravidelné tvary:

angluno/peršo/elšino/ešebno (prvý), aver/dujto (druhý), trito (tretí), ezerošno/

ezerutno (tisíci).

Neurčité číslovky

Výrazy pre neurčité číslovky (but, ajci, frima/čino/čulo/čuno/čepo/saľig/

sikra/biľa/jekhnaj, keci, pherdo, savore) plnia funkciu:

a) číslovky – vyjadrujú počet kusov,

b) príslovky – označujú časový úsek (okrem pherdo a savore).

Nominatív, nepriamy pád, akuzatív čísloviek but (veľa/mnoho), ajci (toľko):

nom. but, ajci

nepr. pád bute, ajci

ak. (osoby) buten, ajcen

(veci) but, ajci

Po určitých a neurčitých číslovkách a po výrazoch označujúcich množstvo

stojí počítané podstatné meno v nominatíve singuláru zakaždým, keď pred ním

stojí číslovka jekh, prípadne plurálu v prípade ostatných čísloviek, napr. jekh čhaj

(jedno dievča), bišupandž phaba (dvadsaťpäť jabĺk), ajci manuša (toľko ľudí),

but love (veľa peňazí), kotor maro (kúsok chleba).

Výnimky:

Podstatné mená ďives (deň), čhon (mesiac) a berš (rok) stoja po číslovke alebo

výraze množstva v nominatíve sg.: trin ďives (tri dni), šov čhon (šesť mesiacov),

but berš (veľa rokov).

Ak sú tieto tri podstatné mená zdrobnené alebo v spojení s prívlastkom, stoja

po číslovke v nominatíve pl.: trin beršora (tri rôčky), štar šukar ďivesa (štyri

pekné dni), šov bachtale čhona (šesť šťastných mesiacov).

V ostatných pádoch je počítané podstatné meno v príslušnom páde, ale číslovka alebo výraz množstva je v nepriamom páde, napr. jekha čhake (dat.) – jednému dievčaťu, trine phralenca (inštr.) – s tromi bratmi, štare beršengero (gen.) – štvorročný, kotore mareha –  s kúskom chleba.

Násobné číslovky

Násobné číslovky sa tvoria príponou -var, ktorá sa pripája k základným, radovým,

neurčitým číslovkám – dešvar (desaťkrát), deštovar (desiatykrát), kecivar

(koľkokrát) alebo od trin, štar a buter príponou -val, napr. trival (trikrát), štarval

(štyrikrát), buterval (viackrát).

V spojení so zámenom vyjadrujú číslovky definitívny počet:

so duj – obidva, obidvaja, obidve, obe

so štar – všetci štyria, všetky štyri

so biš – všetkých dvadsať

CVIČENIA

1.Vypočítajte. - Ginen avri.

a. penda the jekh the ochto = ?

b. duj the deš the efta = ?

c. trandatheštar the trin the duj = ?

d. sarandatheeňa bijo šov bijo dešupandž = ?

e. duj šel bijo šovardešthetrin = ?

2. Napíšte číslom. - Lekhaven le gindenca.

a. šov trin duj pandž efta jekh eňa

b. ochto eňa šov duvar duj duvar jekh trin

c. nula eňa nula trin eňa pandž trin efta šov trin

d. nula eňa nula duj šov efta štar trin ochto eňa

e. nula eňa jekh jekh trin štar šov efta štar

f. deš dešuštar ochto efta trin jekh duj jekh nula

3. Vypočítajte a zapíšte slovne. - Ginen avri u lekhaven lavenca.

100 - 40 =                20 + 10 =                 77 - 38 =

  25 + 5 =                  90 x 50 =                 55 -14 =

 43 x 13 =               132 :  44 =                 16  : 16 =

 34  : 17 =                 67 - 27 =                  71 + 19 =

 89  - 29 =                 58 x 13 =                 15 x 15 =