Ivan Akimov

Umelecký vedúci súboru Kesaj Tchave

KESAJ TCHAVE v Kamenici nad Cirochou

V Dome kultúry v Kamenici nad Cirochou sa v utorok 3. Decembra o 11.30 hodine uskutoční koncert rómskeho súboru KESAJ TCHAVE. Tento už renomovaný súbor sa venuje kultúre rómskej komunity v Kežmarku a v okolí a úzko spolupracuje aj s rómskymi migrantmi z Balkánu. Účinkoval na viac ako 60 zahraničných festivaloch, kde prezentoval kultúru slovenských Rómov, ale ťažisko ich činnosti spočíva v kultúrno-osvetovej práci v rómskych podtatranských osadách.

Repertoár súboru pozostáva z rómskych piesní a tancov, ale spracúva i kultúru okolitých národov s osobitným espritom, pod ktorý sa podpísal jeho umelecký šéf i manažér Ivan Akimov, ktorý je zároveň i vedúci kapely a jej sólista-hráč na balalajku. Balalajka síce nie je typickým rómskym nástrojom, ale úzko súvisí s minulosťou šéfa súboru. Jeho starí rodičia, pôvodom ruskí šľachtici, emigrovali zo strachu pred boľševikmi do Československa, rodičia pred Rusmi do Francúzska, kde v Paríži v ruskej diaspore sa Ivan naučil hrať na balalajku. Srdce ho ale pritiahlo opäť na Slovensko. Zaľúbil sa do rómskej dievčiny a stal sa sólistom v PUĽS-e v Prešove. Po nežnej revolúcii sa vrátil opäť do Paríža, kde hrával v renomovaných ruských kabaretných podnikoch. V súčasnosti sa venuje kultúrno-osvetovej činnosti v rómskych komunitách pod Tatrami, v kraji ktorý si zamiloval.

Koncert sa uskutoční v rámci rómsko-rusínskeho projektu Pod jednou strechou a je financovaný s pomocou grantového systému  Úradu vlády SR – Kultúra národnostných menšín. Realizuje sa v spolupráci s Obecným úradom v Kamenici nad Cirochou, Vihorlatským osvetovým strediskom v Humennom a Súkromným centrom voľného času Ptičie. Všetkých záujemcov srdečne pozývame.

Miroslav Kerekanič

Podvihorlatské noviny, 2.12.2013

Módna prehliadka Yoshi Yamamoto, Palais de Berci, Paríž

IVAN AKIMOV

- Narodený 22 decembra 1955 v Bratislave

- Október 1968 – emigrácia do Paríža

- Internat Saint Georges, Lycée de Meudon – 1968 – 1972, popri povinnej školskej dochádzke sa venuje hudbe, hre na balalajku

- 1972 – 1979 – Puerto Banus - Španielsko, Rasputin, Šeherazád – Paríž, atď. Klasická hudobnícka kariéra s účinkovaním v rôznych podnikoch, divadlách a festivaloch. Vystúpenie s Yehuddi Menhuinom, účinkovanie na dvore marockého kráľa Hassana II. Štúdiové nahrávania s Mireille Mathieu, Gilbert Bécauld, Dalida, atď. Pôsobenie v Théâtre du Châtelet v Paríži.

- V Československu najprv nosičom na Zbojnickej a Téryho chate v r. 1981 až 1985, potom sólistom Podduklianského umeleckého ľudového súboru v r. 1985 až 1989. Úzka spolupráca so súborom Prešovčatá. V 1988 laureátom Festivalu Struny Rossiji v Moskve.

- Od r. 1989  do 2007 umeleckým vedúcim kabaretu Douchka v Paríži. Spolupráca s módnym návrhárom Yoshi Yamamotom. Účinkovanie v opere Nos od D. Šostakoviča v Opera de Lausane, de Nantes a Angers. Spolupráca s Júliusom Selčanom na hudobných podkladoch pre muzikály Jozefa Bednárika (Grék Zorba, Fidlikant na streche, Mrázik).

- Od r. 2003 umeleckým vedúcim rómskeho mládežníckeho súboru Deti Kesaj – Kesaj Tchave v Kežmarku. V r. 2014 súbor koncertuje v parížskej Olympii.

- v r. 2015 mu odovzdáva JE francúzsky veľvyslanec na Slovensku, Didier Lopinot, Rád Rytiera za Zásluhy, udelený prezidentom Francúzskej Rrepubliky.

 

 

 

Hudobník motivuje Rómov k vzdelaniu

Umelecký vedúci súboru Kesaj čhave Ivan Akimov

(Zdroj: INGRID ĎURINOVÁ)

KEŽMAROK, BRATISLAVA. Ako umelecký vedúci súboru Kesaj čhave si Ivan Akimov 
prevzal štátne vyznamenanie Rytier Národného rádu za zásluhy z rúk francúzskeho 
veľvyslanca Didiera Lopinota.

„Rozmýšľal som, čo poviem. A viete, čo som im povedal? Ja som rytierom, ale vy ste tiež rytieri, lebo ste tu,“ využil Akimov ocenenie ako motiváciu budúcich maturantov Súkromného gymnázia v Kežmarku.

Kežmarská škola má iba štyri triedy a všetci študenti sú Rómovia. Budúci rok budú mať prvých maturantov. Drvivá väčšina z nich pochádza zo spišských osád v okolitých obciach. Niektorí bývajú na internáte, iní dochádzajú.

"Treba povedať, že Ivan by sa rytierom nestal, keby ste vy nepôsobili na tejto škole,“ vysvetlila Helena Akimová, ktorá tu učí slovenský jazyk a rómčinu.

„Bol som prekvapený, že ste boli na tom hrade, keď som dostal ocenenie. Pre tých, ktorí tam neboli, vysvetlím, čo sa stalo. Francúzska vláda dáva ocenenia tak, ako každá vláda. Mne sa dostalo tej pocty, že som dostal vyznamenanie za zásluhy za to, že robíme s Rómami,“ povedal Akimov.

v.sme.sk/datamm/1/31/31951/askimov-finasl-cut.mp4.71009.mp4

Malé lokálne pokusy

„Je to taká utópia. My si nemôžeme nárokovať, aby sme dávali rozumy na celoštátnej úrovni. Kdeže. Pokúšame sa o nejaké malé lokálne pokusy. Jediné, čo nás môže troška rehabilitovať je, že do toho ideme naplno,“ povedal o svojej práci Akimov.

Tanečný súbor vystupuje pätnásť rokov po celom svete. Manželia Akimoví organizujú niekoľkokrát do roka zahraničné cesty s desiatkami rómskych detí.

„Máme to šťastie, že chodíme na zájazdy štyri až päťkrát do roka. Pred mesiacom sme boli v Belgicku, teraz pripravujeme na leto šesťtýždňový zájazd. Je to fantastická výmena, tie festivaly. Máme tam Tibet, Borneo, Austráliu, ľudí z pralesa. Tam všetky zábrany padnú,“ uviedol vedúci súboru.

Akimov má multikultúrne rodinné zázemie. Jeho starí rodičia emigrovali z cárskeho Ruska a usadili sa na Slovensku. On vyrastal v Bratislave, od štrnástich žil v Paríži.

„Emigroval som pred ruskými tankami priamo do náručia moje ruskej rodiny, takže som vyrastal vo Francúzsku paralelne v ruskom a vo francúzskom prostredí,“ vysvetľuje svoje zázemie v tejto krajine.

 

 

Moja manželka má všetky univerzitné oprávnenia učiť. Klobúk dole, že to dokázala. Helena aj veľmi dobre spieva a tancuje, povedal Akimov.

Deti dobrej víly Kesaj

„Oni sú úžasne chameleónski, vedia sa prispôsobiť. Dilema je v tom, do akej miery to prispôsobenie dokážu preniesť do svojho ďalšieho života. Treba si uvedomiť, že osada je osada, to je entita, čo sa nedá zmeniť. Je to niečo absolútne, nepochopiteľné,“ opisuje Akimov.

Súbor má teraz asi 50 detí. Niektoré si musí umelecký vedúci voziť na nácviky do Kežmarku autom z okolitých dedín. Súbor je aj motivačným prostriedkom ku vzdelávaniu. Cieľom pedagógov je priviesť čo najviac detí k maturitným skúškam.

„Ja som teraz na učňovskej škole a budúci rok budem študovať na gymnáziu. Chcem mať maturitu a aj vysokú školu,“ povedal Dominik Mižikár.

Dvadsaťpäťročný Štefan Džunka o rok maturuje. Spev a tanec chápe ako súčasť svojej identity, baví ho a chce sa ním prezentovať. Plánuje vysokokoškolské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

„Súbor Kesaj čhave nie je len o tanci, ale je aj o škole. To je dva v jednom,“ hovorí Štefan Džunka presvedčivo.

Verí, že sa mu podarí zmaturovať a uspieť na prijímačkách na univerzitu.

Štefan Džunka ukazuje kroje, v ktorých tancujú dievčatá zo súboru Kesaj čhave. Foto Ingrid Ďurinová

Talent aj vzdelanie

„Kesaj čhave motivuje tieto deti, aby chodili do školy a vzdelávali sa. Prostredníctvom súboru dostávajú dosť veľa, cestujú do zahraničia a majú možnosť spoznať inú kultúru,“ uviedol učiteľ rómskeho jazyka Dušan Klempár.

Podľa učiteľa prírodovedných predmetov Stanislava Eleniuka u týchto detí je šanca ku zmene. On za zásadnú chybu v komunikácii medzi majoritou a Rómami považuje to, že ich chceme zmeniť na svoj obraz.

„My ich nesmieme, nemáme právo ani dôvod dávať na svoj obraz. Inklúzia musí nastať z obidvoch strán. Musíme sa navzájom naučiť žiť a rešpektovať v jednej komunite,“ povedal Eleniuk.

Na gymnáziu učí druhý rok aj vyštudovaný novinár a pedagóg Pavol Ičo z Košíc. Myslí si, že na niektorých žiakov pôsobí súbor viac pozitívne, na iných menej.

„Pre mnohých z nich nie je možné sa z dlhodobého hľadiska uživiť iba umeleckou činnosťou. Podľa môjho názoru má preto táto škola veľký význam, lebo im dáva vzdelanie ako základ prežitia v tomto ťažkom svete,“ uviedol Pavol Ičo.

Rómsky jazyk vyučuje Dušan Klempár. Kodifikovanú rómčinu vyštudoval v Prahe. Foto Ingrid Ďurinová

Pedagógovia Súkromného gymnázia v Kežmarku spolu so súborom Kesaj čhave chcú zmeniť nepriaznivú situáciu v prístupe ku vzdelávaniu u rómskych mladých ľudí.

Na Slovensku je viac ako 85 percent rómskych žiakov v špeciálnych školách a zo zvyšných 15 percent je možno 13 percent na priemyslovkách. Počet úplne stredoškolsky vzdelaných Rómov je veľmi nízky.

„Keď sa budú snažiť a spoja svoje vedomosti so svojím talentom, tak z tejto kombinácie môže vzniknúť bohatstvo, úspech a pohodlný život,“ uviedol Ičo.

Podľa Akimova sú tieto deti schopné neskôr pomôcť svojej komunite.

„Vidím, že reagujú maximálne racionálne. Oni si to budú riešiť účinnejšie, ako my. Sú dobrí a sú realisti.“

Učiteľ a novinár Pavol Ičo: Túto prácu vykonávam aj preto, lebo napriek tomu, že počty maturantov nie sú vysoké, má zmysel. Foto id

 



Čítajte viac: http://romovia.sme.sk/c/7852662/hudobnik-motivuje-romov-k-vzdelaniu.html#ixzz4WUD6IhTa