FOTO   KALENDÁR 

2015
()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()()
 
štvrtok, 31 december
streda, 30 december
utorok, 29 december
nácvik kultúrneho programu
répétition
pondelok, 28 december
nedeľa, 27 december
sobota, 26 december
piatok, 25 december
štvrtok, 24 december

Lačhi raťi, santňi raťi  (Tichá noc, svatá noc)

 

Raťori sentňori, 
sa sovel lošanel, 
paše leste duj džene bešen, 
le sentne čhavore ikeren, 
o gulo Jezusko sovel, 
nebiko čhavo sovel.

Ráťori sentňori, 
ma nasťom korkori, 
meľarenge dine nevipen, 
so pe luma nipi vakeren, 
o Kristus adaj hi ma, 
lošanel celi luma!

Raťori sentňori, 
šukar muj, sentno muj, 
ma oj lačhipen čhitkerel, 
devliko čhavo adaj, 
kamipen anďa adaj.

streda, 23 december
utorok, 22 december
pondelok, 21 december
nácvik kultúrneho programu
répétition
nedeľa, 20 december
sobota, 19 december
piatok, 18 december
*Exupéryho modlitba*

Neprosím o zázrak, Pane, ale o silu pre všedný život.

Nauč ma umeniu malých krokov.

Sprav ma vynaliezavým a vynachádzavým, sprav ma sebaistým v správny čas.

Obdar ma jemnocitom, aby som dokázal odlíšiť prvoradé od druhoradého.

Prosím o silu disciplíny a miery, aby som len tak neprekĺzol životom a
svoje dni si rozumne rozdelil.

Aby som neprespal záblesky svetla života, a aby som si aspoň tu a tam
našiel čas na umelecký zážitok.

Umožni mi utvrdiť sa v tom, že snívať o minulosti či budúcnosti mi
neprospieva.

Pomôž mi čo najlepšie zvládnuť to, čo je najbližšie, pomôž mi pokladať
práve prežívanú hodinu za najdôležitejšiu.

Ochráň ma pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko.

Daruj mi triezve poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania
sú súčasťou života, že vďaka nim rastieme a dozrievame.

Pripomínaj mi, že rozum sa často stavia proti srdcu. Pošli mi v pravej
chvíli niekoho, kto má odvahu povedať mi pravdu s láskou.

Chlieb náš každodenný daj mi pre telo i dušu.

Prosím Ťa o prejav Tvojej lásky, priateľské echo a aspoň tu a tam
náznak, že som užitočný.

Viem, že veľa problémov sa rieši nekonaním; daj, aby som dokázal čakať.
Nech vždy nechám Teba i ostatných dohovoriť.

To najdôležitejšie si človek nehovorí sám; býva mu povedané.

Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo.

Daj, aby som dorástol na túto najkrajšiu, najťažšiu, najriskantnejšiu a
najnežnejšiu vec života.

Vnukni mi pravú chvíľu a pravé miesto, kde môžem zanechať balíček dobra
- slovami, či bez slov.

Chráň ma pred strachom, že by som mohol premárniť svoj život.

Nedaj mi to, čo si želám, ale to, čo potrebujem.

Nauč ma umeniu malých krokov!


Antoine De Saint-Exupéry

Zdroj: http://www.poznanie.sk/
 
štvrtok, 17 december
Ivana Ratkovska
reportáž RTVS Ivana Ratkovská 
streda, 16 december
utorok, 15 december
pondelok, 14 december
nedeľa, 13 december
sobota, 12 december
piatok, 11 december
Vernisáž Výstavy Johanna Le Berra a Clauda a Marie-Jo Carretovcov vo Francúzskom Inštitúte v Bratislave
Vernissage de l´Expo de Johann le Berre et de Claude et Marie-Jo Carret a l´Institut Francais de Bratislava
Vrelá vďaka Francúzskemu inštitútu a Francúzskej ambasáde za skvelé prijatie
Grand merci a l´Institut francais et a l´Ambassade de France a Bratislava pour leur sympatique et généreux accueil
https://institutfrancais.sk/fr/actualites/345/exposition-kesaj-tchave/
Do 30. 1. – Výstava s názvom 
„KESAJ ČHAVÉ – príbeh detí víly Kesaj“ – v Bratislave

Viac tu: http://www.literarny-tyzdennik.sk/products/do-30-1-vystava-kesaj-chave-v-bratislave/
Do 30. 1. – Výstava s názvom „KESAJ ČHAVÉ  – príbeh detí víly Kesaj“ – v Bratislave
Francúzsky inštitút na Slovensku a združenie YEPCE z mesta Rennes vás srdečne pozývajú na jedinečnú výstavu francúzskych autorov o hudobnom súbore Kesaj Čhavé v Galérii Francúzskeho inštitútu na Sedlárskej 7 v Bratislave, ktorá trvá od 11. decembra 2015 dp 30. januára 2016.
Súbor, ktorý združuje deti z rómskych osád okolo Kežmarku, pod vedením hudobníka Ivana Akimova už vyše 10 rokov prezentuje prostredníctvom svojich turné kultúru slovenských Rómov v zahraničí, najmä vo Francúzsku. Výstava s názvom KESAJ ČHAVÉ - príbeh detí víly Kesaj prerozpráva príbeh súboru prostredníctvom komiksu od ilustrátora Johanna Le Berre (Tygibus.fr) a sprievodných fotografií a videí od viacerých autorov. Život slovenských Rómov priblíži paralelná výstava Naše putovania Cigániou od francúzskych fotografov Marie-José a Claude Carret.

Výstava „Kesaj Čhavé“ (11. december 2015 ‑ 30. január 2016)

Francúzsky inštitút na Slovensku a združenie YEPCE z francúzskeho mesta Rennes vás srdečne pozývajú na jedinečnú výstavu francúzskych autorov o hudobnom súbore Kesaj Čhavé.

Tento súbor združuje deti z rómskych osád na periférii mesta Kežmarok na severe Slovenska. Skupina pod vedením hudobníkaIvana Akimova a jeho manželky a učiteľkyHeleny Akimovovej už vyše 10 rokov prezentuje kultúru slovenských Rómov prostredníctvom svojich turné v zahraničí, často vo Francúzsku.

 

Výstava s názvom KESAJ ČHAVÉ - príbeh detí víly Kesaj“ rozpráva príbeh súboru prostredníctvom komiksu od ilustrátora Johanna Le Berre (Tygibus.fr) spoločne s fotografiami a videami od viacerých autorov.

 

 

Paralelne k výstave Kesaj Čhavé francúzski fotografi Marie-José a Claude Carret-ovci predstavia výstavu „Naše putovania Cigániou“ - intímne pohľady na život Rómov na Slovensku.

 

 

 

Galéria Francúzskeho inštitútu, Sedlárska 7, Bratislava, 11. december 2015 - 30. január 2016

Vernisáž v piatok 11. decembra 2015 o 16.30 za účasti umelcov a súboru Kesaj Čhavé!

 

Stiahnite si plagát k výstave

Blog o Kesaj Čhavé po francúzskyhttp://kesaj.blogspot.fr/
Stránka televízie Arte venovaná súboru: http://info.arte.tv/fr/roms-en-slovaquie

 

O výstave

Johann Le Berre

Výstava komiksových ilustrácií výtvarníkaJohanna Le Berre s pôvodným názvom „Cigáni, raj pre oči“ znovu vykresľuje každodenný život detí zo skupiny Kesaj Čhavév priebehu posledného desaťročia.

Táto výstava umožňuje objavovať proces tvorby komiksu a zároveň sa ponoriť do dobrodružstva súboru Kesaj Čhavé.

Autor ponúka muzeálnu scénografiu. Prehliadka začína v umelcovom ateliéri. Ďalej Johann Le Berre predstavuje komiksové pasáže spoločne s originálnymi kresbami a farebnými zväčšeninami v rytme kľúčových epizód jeho komiksu. Svoje kresby priamo konfrontuje s originálnymi dokumentami (fotografiami, videami....), ktoré inšpirovali jeho prácu o kultúre Rómov.

Autor sa pri príprave tohto výstavného projektu spojil s viacerými umelcami z francúzskho mesta Rennes, aby spoločne ponúkli rôzne uhly pohľadu na rómsku tématiku. Títo umelci sa spojili okolo súboru Kesaj Čhavé a jeho projektu integrácie rómskej mládeže. Každý z nich prináša svoj vlastný pohľad na tému miesta Rómov v európskej spoločnosti a na kultúrnu a sociálnu problematiku s tým spojenú.

Do prípravy výstavy Johanna Le Berre sa zapojil nasledujúci kolektív umelcov z francúzskeho mesta Rennes:

Marie-José a Claude Carret

Fotografie:

Marie-José a Claude Carret, fotografi z mesta Rennes navštevujú Slovensko a Českú republiku pravidelne od 80. rokov 20. storočia, pričom sa sústreďujú najmä na fotografiu z prostredia Rómov.  

Okrem fotografií prezentovaných v rámci výstavy Johanna Le Berre ponúkajú vo Francúzskom inštitúte aj svoju výstavu Naše putovania Cigániou.

Videá:

Výstava je na viacerých miestach doplnená projekciou dokumentárnych videí:

Simon Coss, režisér z mesta Rennes pre túto výstavu natočil interview s Johannom Le Berreom v jeho ateliéri ako i rozhovor medzi ilustrátorom a Ivanom Akimovom. Video bolo natočené na Slovensku v septembri 2014.

Sébastien Fraboulet

Sébastien Fraboulet, videoumelec združenia Yepce, navrhol audiovizuálnu inštaláciu pripomínajúcu umelcov ateliér.

Každá kapitola komiksu je ozvučená jednou piesňou,Sébastien Fraboulet ponúka jej videoklipovú verziu.

Ako ozvena k témam výstavy sú prezentované i úryvky z televíznych reportáží o súbore Kesaj Tchavé : reportáž TV Arte o rómskej škole ktorú deti zo súboru navštevujú, reportáž TV France 3 Bretagne Ouest o turné súboru v Rennes v roku 2008, ...

 

Viac tu: http://www.literarny-tyzdennik.sk/products/do-30-1-vystava-kesaj-chave-v-bratislave/
vernisáž Výstavy vo Francúzskom Inštitúte v Bratislave
vernissage de l´Expo dans les locaux de l Institut Francais de Bratislava
výlet do Bratislavy
excursion a Bratislava
štvrtok, 10 december
premietanie filmu "Jenica a Perla" v kine Iskra
projection du film "Jenica et Perla" au cinéma Iskra
streda, 9 december
utorok, 8 december
pondelok, 7 december
nácvik kultúrneho programu
répétition
nedeľa, 6 december
nácvik kultúrneho programu
répétition
sobota, 5 december
piatok, 4 december
návšteva , visite de Johann, Seb, Claude et Marie-Jo Carret
nácvik kultúrneho programu
répétition
štvrtok, 3 december
reportáž TV Markíza, Ján Tribula
reportage TV Markíza, Ján Tribula
nácvik kultúrneho programu
répetition
streda, 2 december
oslava Štefanových narodenín
utorok, 1 december

Pozvánka: Kesaj Tchave sa predstavia na plátne i na javisku.

Dokument uvedie režisérka osobne

Filmový klub Iskra pripravil pre divákov do konca roka ešte dve premietania s osobnou účasťou tvorcov. Prvé z nich sa uskutoční vo štvrtok 10. decembra o 19.00 h. V kežmarskom kine Iskra dokument Jenica & Perla predstaví česká režisérka Rozálie Kohoutová spolu s ďalšími členmi filmového štábu.

Sprievodnou akciou premietania bude vystúpenie tanečného súboru Kesaj Tchave pod vedením Ivana Akimova,keďže jedna z predstaviteliek filmu je zároveň aj členkou Detí Kesaj, ktoré majú v dokumente tiež svoje nezastupiteľné miesto.

Jenica & Perla je dokumentárny film o dvoch dospievajúcich dievčatách z vylúčených rómskych komunít – osady vo Veľkej Lomnici a predmestia Paríža. Dievčatá snívajú o budúcnosti a hľadajú cestu, ako svoje sny realizovať.

Film rozpráva príbeh o dvoch dospievajúcich kamarátkach Jenice a Perle, ktoré žijú 1 500 km ďaleko od seba. Stretli sa vďaka súboru Kesaj Tchave, v ktorom vystupujú deti z osád v okolí Kežmarku a ktoré často účinkujú na zájazdových turné vo Francúzsku. Jenica a Perla sa skamarátili počas jedného takého zájazdu.

Perla má 15 rokov, vyrástla vchudobnej osade s čisto rómskou populáciou, vo Veľkej Lomnici. Chodí do školy vo vedľajšej obci, kde majú rómske deti oddelené triedy od ostatných. Jej brat Duško sa prednedávnom odsťahoval do Paríža hľadať lepší život a Perla sníva o tom, že tam pôjde za ním.

Jenica má 17 rokov, narodila sa v Rumunsku. Jej rodičia ju do Paríža odviezli, keď mala sedem rokov. Prvé tri roky žila jej rodina na ulici a živila sa žobraním. Jenica dlho nechodila do školy vôbec, čo zapríčinilo nedostatky v znalostiach francúzštiny a obmedzuje to možnosti ďalšieho štúdia. Jenica dochádza do učilišťa pre opatrovateľky seniorov, sníva o tom, že sa stane kaderníčkou.

Film zachytáva dve rómske dievčatá z rómskych komunít z opačného konca Európy v kľúčovom životnom momente dospievania a ich pohľad na budúcnosť Rómov v Európe. Viac o snímke sa dozviete na stránke www.jenicaperla.cz.

Vstupné na premietanie s účasťou režiséra je pre všetkých 2 eurá. Lístky si môžete kúpiť v predpredaji online na www.kino.kezmarok.sk alebo pred premietaním v pokladni kina. Film je mládeži prístupný od 12 rokov.

ROZÁLIE KOHOUTOVÁ

Narodila sa 3. 5. 1985 v Prahe. Má za sebou niekoľko úspešných krátkych filmov, v ktorých sa venuje rómskej problematike. Okrem štúdia na FAMU absolvovala i štúdium romistiky na FF UK v Prahe. V roku 2012 vznikol jej celovečerný debut Kytlice Zimmer Frei v koprodukcii s Českou televíziou a v roku 2014 mal premiéru film Gottland, v ktorom spracovala jednu z jeho častí.

pondelok, 30 november
nácvik kultúrneho programu
répetition
nedeľa, 29 november
sobota, 28 november
piatok, 27 november
STUŽKOVÁ
štvrtok, 26 november
zajtra, stužková
demain, le gala des bacheliers
streda, 25 november
utorok, 24 november
nácvik kultúrneho programu
répetition
pondelok, 23 november
spomienka na leto
souvenir d´été
nedeľa, 22 november
sobota, 21 november
piatok, 20 november
školský stolnotenisový turnaj
tournoi scolaire de tenis de table
štvrtok, 19 november
nácvik kultúrneho programu
répetition
streda, 18 november
utorok, 17 november
Medzinárodný deň študentstva
Emil Ščuka a Jan Rusenko promluvili 25. listopadu 1989 ke statisícovému zástupu v Praze na Letné. Prostřednictvím televizních kamer také oslovili většinu domácností. Na letenské pláni současně romská skupina rozvinula romskou vlajku a mohutný dav skandoval „Ať žijí Romové“. (FOTO: Archiv Romea.cz)
Emil Ščuka et Jan Rusenko ont parlé le 25 novembre 1989 a la centaine de milliers de manifestants sur l´esplanade Letná a Prague. Grace aux caméres de télévision ils ont iterpellés aussi la plupart des foyers. En mme temps ils ont déployé le drapeau rom et la masse a scandé "Vive les Roms". 
pondelok, 16 november
nácvik kultúrneho programu
répetition
nedeľa, 15 november
sobota, 14 november
piatok, 13 november
nácvik kultúrneho programu
répétition
štvrtok, 12 november
návšteva Kristíny Raševovej pre Reflex
visite de Kristína Raševová de Reflex
streda, 11 november
  
 
utorok, 10 november
pondelok, 9 november
stužková klope na dvere...
le gala des bacheliers frappe a la porte...
nácvik kultúrneho programu
répétition
nedeľa, 8 november
sobota, 7 november
piatok, 6 november
nácvik kultúrneho programu
répétition

FK Jeden svět

Autor: Šnokhousová Václava , Téma: Aktuality, Vydáno dne: 05. 11. 2015

Filmový klub Jeden svět vás zve v úterý 10. 11. v 19:00 do Boudy na promítání filmu Jenica & Perla // Rozálie Kohoutová / Česká republika, Francie / 2014 / 60 min. / 14+.

Jenica & Perla // Rozálie Kohoutová / Česká republika, Francie / 2014 / 60 min. / 14+

Jenica a Perla jsou kamarádky, které spojuje záliba v tanci. S jejich taneční skupinou Kesaj Tchave se probojovaly až do soutěže Slovensko má talent. Pak se ale obě romské dívky vrátily domů. Od sebe je dělí 1500 km. Jenica, původem z Rumunska, žije v Paříži, kde se chce začlenit do většinové společnosti. Perla vyrostla v osadě na východním Slovensku. Obě právě vstupují do světa dospělých, který v jejich případě odráží problémy romské komunity v dnešní Evropě. Nacházejí se v životním období, kdy se utváří jejich budoucnost. Do jaké míry bude ovlivněna ztíženými životními podmínkami, ve kterých obě dívky vyrostly?

štvrtok, 5 november 
 
MEDZINÁRODNÝ DEŇ RÓMSKEHO JAZYKA
JOURNÉE INTERNATIONALE DE LA LANGUE ROM
Deklarácia z Medzinárodného dňa rómskeho jazyka - 5.11.2009

Slávnostný akt vyhlásenia 5. novembra za Medzinárodný deň rómskeho jazyka bol súčasťou medzinárodnej konferencie lingvistov, pedagógov, žurnalistov a lídrov rómskych organizácií z 15 štátov Európy v Záhrebe 3.- 5. novembra 2009. Jej iniciátorom bolo združenie KALI SARA a jej predseda Veljko Kajtazi, autor prvého rómsko-chorvátskeho a chorvátsko-rómskeho slovníka. Zo Slovenska deklaráciu podpísala Anna Koptová.

My, účastníci, lingvisti, pedagógovia, žurnalisti, lídri rómskych organizácií z 15 štátov, ktorí sme boli v Záhrebe na konferencii o jazyku v dňoch 3. až 5. novembra, sme prijali deklaráciu: 5. november nech je Medzinárodným dňom rómskeho jazyka.

Táto deklarácia je vyjadrením nezlomnej vôle Rómov. 
V Európe žije viac ako 12 miliónov Rómov a ich situácia je veľmi ťažká. Sledujeme šírenie fašizmu a nacionalizmu, ktoré je v rozpore s našou kultúrou a jazykom. Preto, my, Rómovia, sa obávame, že náš jazyk, pre náš život veľmi dôležitý a posilňujúci našu etnickú identitu, bude zabudnutý medzi Rómami a inými ľuďmi.

Chceme:
1. Nech je rómsky jazyk oficiálne uznaný ako jeden z európskych jazykov.
2. V súlade s Chartou regionálnych a menšinových jazykov – nech je aj rómsky jazyk akceptovaný v exekutívnej administratíve národných štátov a v ich ďalších inštitúciách.
3. Nech jednotlivé štáty vyčleňujú finančné prostriedky určené na ochranu a rozvoj rómskeho jazyka a všetkého, čo s jeho ochranou a rozvojom súvisí. 
4. Nech kompetentné európske inštitúcie vykonávajú v národných štátoch monitoring a podrobujú kontrole priebeh, realizáciu a výstupy z programov zameraných na ochranu a rozvoj rómskej kultúry a jazyka.
5. Žiadame, aby všetky štáty akceptovali 5. november ako Medzinárodný deň rómskeho jazyka a jeho vyhlásením mu priznali dôležitosť a úctu. 

V mene účastníkov konferencie: 
Stanislav Stankiewicz - Stahiro, prezident medzinárodnej únie Rómov (International Romani Union- IRU)
Veljko Kajtazi, prezident organizácie „Kali Sara“
 
 
" APPEL A SOUSCRIPTION "
"VÝZVA NA ZBIERKU"
 

Au profit du lycée créé pour les enfants roms à Kezmarok, en Slovaquie, par Elena AKIMOV (matériel et fournitures scolaires...)
et des Kesaj Tchavé, "les enfants de la fée", lien:

Pre gymnázium pre rómskych študentov v Kežmarku, otvorenom helenou Akimovou (materiál a školské pomôcky...)

a Kesaj Tchave, "deti víly", linka:

http://info.arte.tv/fr/roms-en-slovaquie 

groupe d'Yvan AKIMOV, pour leurs spectacles (costumes de scène, instruments de musique).

súbor Ivana Akimova, pre ich vystúpenia (kroje, hudobné nástroje).

        

                

L'association chartraine, Des Mots Pour Le Dire, vous propose cette souscription :

Chartrovské združenie, Des Mots Pour Le Dire (Slová Na Vyslovenie), vám ponúka zbierku:

Un recueil de photos/poèmes « Chemins de vent » ainsi qu'un DVD  « Résonances » contenant d'autres photos/autres textes, en partenariat avec Claude et Marie-José Carret, photographes. Ils seront édités prochainement.
Zbierku fotiek/básní "Chemins de vent" (Veterné cesty) ako aj DVD "Résonances" (Odzvuky) spolu s ďalšími fotkami a textami, v partnerstve s Claude et Marie-José Carret, fotografmi. V dohľadnej dobe budú publikované.
Le DVD sera diffusé publiquement le 28 janvier 2016 au cinéma de Chartres de Bretagne dans le cadre du festival rennais 
« Images de justice  »
DVD budé ponúknuté širokej verejnosti 28 januára v kine Chartres de Bretagne v rámci renanského Festivalu "Images de justice"

Plus d'informations, bulletin de souscription : 
Viac informácií, zápisný buletín:
 
http://www.tygibus.fr/Carret/chemins-de-vent.html



l’aube d’une ère nouvelle
Ils marchent
Dans leurs voix
Vibrent des accents de mémoire
Ils chantent
Le fol espoir de leurs cœurs d’enfants
Dans leur sang
Monte la couleur de l’espérance

Z rána nových čias
Kráčajú
V ich hlasoch
Znejú prízvuky pamäti
Spievajú
Bláznivú nádej svojich detských sŕdc
V ich krvi
Stúpa farba nádeje

Marie Harel - Annick Carré

Des Mots Pour Le Dire

streda, 4 november
schôdza maturantov ohľadne stužkovej
réunion des bacheliers a propos de leur soirée de gala 
objednaný termín 27 november Belianské kúpele
reservation pour le 27 novembre a Belianské kúpele
utorok, 3 november
nácvik kultúrneho programu
répétition
pondelok, 2 november
nedeľa, 1 november
Issaj na kamošovej svadbe
Issai au mariage d´un pote
rumunské táboriská...
les terrains roumains...
sobota, 31 október
Sobotní Ji.hlava patří nejen Ukrajině a Sýrii

Českou tvorbu zastoupí od 17 hodin v Horáckém divadle film Jenica a Perla

Dílo Rozálie Kohoutové vypráví o dvou dospívajících dívkách, které žijí ve vyloučených romských komunitách 1500 km daleko od sebe. Skamarádily se na jednom ze zájezdů souboru Kesaj Tchave, v němž vystupují děti z romských osad z východního Slovenska a děti z rodin rumunských Romů žijící na předměstí Paříže. Obě dívky mají své sny a hledají cestu, jak je v budoucnu realizovat.

MOVE IT!

Filmfestival Romamor Festival

Jenica & Perla

Regie: Rozálie Kohoutová

(Tschechische Republik/Frankreich), 2014

Die Teenager Jenica und Perla haben sich über die Tanzorganisation Kesaj Tchave kenngelernt, die Romakinder aus Frankreich und der Ostslowakei zusammenbringt. Die Gruppe hat es sogar in eine bekannte slowakische Talenteshow geschafft.

Die 18-jährige Jenica kommt aus Rumänien und lebt seit ihrem 7. Lebensjahr mit ihrer Familie in Paris. Sie träumt davon, Haarstylistin zu werden. Sie schafft ihren Schulabschluss und versucht nun ihren Traum zu verwirklichen. Perla ist 15 und wächst in einer Musikerfamilie in einem Roma-Ghetto in der Ostslowakai auf. Sie besucht eine Schule, die ihre Schüler in Roma- und Nichtromaklassen aufteilt. Perla träumt davon, ihrem Bruder nach Paris zu folgen.

Der Film zeigt die verschiedenen Lebenswege der Freundinnen mit ihren eigenen Vorstellungen und eigenen Chancen.

Filmgespräch im Anschluss: Else Engel, Amnesty International, Leiterin Kampagnenschwerpunkt zu Roma-Kinder in Osteuropa. In Kooperation mit Amnesty International, Stadtgruppe Dresden.

 

piatok, 30 október
štvrtok, 29 október
streda, 28 október
nácvik kultúrneho programu
répétition
utorok, 27 október
pondelok, 26 október
 
Rómovia u svätého otca v Ríme (Peťo z Krížovej Vsi)
 article_photo
nedeľa, 25 október
Martina a Tomáš
nedeľná chvíľka poézie a modelingu v okolí Rakús
un peu de poésie et de modeling du dimanche du côté de Rakúsy
sobota, 24 október
rozlúčka
départ
piatok, 23 október
Moje slovo, môj hlas, ZŠ Huncovce
Spectacle scolaire a Huncovce
Akana me, Huncovce
štvrtok, 22 október
streda, 21 október
nácvik kultúrneho programu
répétition
utorok, 20 október
príchod skupiny Ogres de Barback
arrivée des Ogres
pondelok, 19 október
nedeľa, 18 október
nácvik kultúrneho programu
répétition
sobota, 17 október
piatok, 16 október
štvrtok, 15 október

premietanie filmu Ivana Ostrochovského "Koza" vo filmovom klube kina Iskra v Kežmarku

projection du film d´Ivan Ostrochovský "Koza", a la cinemathéque de Kežmarok

Cesta bývalého olympijskeho boxera za jeho poslednou prehrou.

Bývalý olympionik, boxer Peter Baláž, prezývaný Koza, býva so svojou družkou Mišou v gete pre sociálne prípady. Žijú zo dňa na deň a stále sú bez peňazí. Miša nečakane otehotnie a je rozhodnutá nechať si dieťa vziať. Núti Kozu, aby zohnal peniaze na potrat. Koza, ktorý už dlhšie netrénuje, sa rozhodne opäť vstúpiť do ringu, aby zarobil a zmenil Mišine rozhodnutie. So svojim manažérom Zvonkom sa vydávajú na “turné”, v ktorom nejde o víťazstvá, ale o to, koľko úderov dokáže Koza zvládnúť. Vo filme vystupuje Peter Balaž účastník OH v Atlante a v úlohe trénera Ján Franek účastník OH v Moskve.

streda, 14 október
nácvik kultúrneho programu
répétition
utorok, 13 október
Tuesday, 13.10.15

logo

Understanding Luxembourg:
current affairs, business, lifestyle

CINEAST: JENICA & PERLA

OV (ST EN)

Drama, CZ, 72 min

The documentary film shows the life of two Roma teenage friends: Perla, who lives in Slovakia, and Jenica, a Romanian Roma living in Paris, brought together by the Kesaj Tchave music and dance group. The testimonies of the two girls about their lives and their dreams are precious sources of reflection about Roma people in Eastern and Western Europe, questioning clichés about the poorest European Union citizens.

pondelok, 12 október

Aktuality TASR
SR Francúzsko veľvyslanec Cuny
Vydané: 13.10.2015 16:07 
________________________________________


krst knihy bývalého francúzskeho veľvyslanca v SR Henry Cunyho
baptême du livre de l´ancien ambassadeur de France en Slovaquie, Henry Cuny

Na snímke uprostred bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku Henry Cuny, vľavo vedúci rómskeho folklórneho súboru Kesaj Tchave Ivan Akimov a predseda Asociácie pre rozvoj francúzsko-slovenských vzťahov Christian Laur počas krstu knihy H. Cunyho s názvom L'hiver nous demandera ce qu'on a fait l'été (Zima sa opýta, čo sme robili v lete) vo Francúzskom inštitúte v Bratislave 12. októbra 2015. FOTO TASR - Igor Calpaš

Sur la photo, au milieu, l´ancien ambassadeur plénipotentiaire de la République Francaise en Slovaquie, Henry Cuny, a gauche le responsable du groupe folklorique Kesaj Tchave, Ivan Akimov et le président de l´Association pour le développement des relations franco-slovaques Christian Laur, durant le baptême du livre de H. Cuny, „L´hiver nous demandera ce qu´on a fait l´été“, a l´Institut Francais de Bratislava, le 12 octobre 2015. photo TASR – Igor Calpaš

nedeľa, 11 október
sobota, 10 október
prezentácia súboru pred p. veľvyslancom
prijatie bývalého mimoriadneho splnomocneného veľvyslanca Francúzskej Republiky na Slovensku, Henryho Cuny, pri príležitosti prezentácie jeho knihy "L´hiver nous demandera ce qu´on a fait l´été"
reception de l´ancien ambassadeur plénipotentiaire de la République Francaise en Slovaquie, Henry Cuny, a l´occasion de la présentation de son livre "Zima sa nás spýta čo sme robili v lete"
piatok, 9 október
štvrtok, 8 október
filmový projekt našich priateľov z Brna
projet cinematographique de nos amis de Brno
streda, 7 október
návšteva STV1
nácvik kultúrneho programu
répétition
utorok, 6 október

Zima sa nás spýta čo sme robili v lete

Henry Cuny

Editions du Rocher

Vracajúc sa po štyridsiatich rokoch na Slovensko, po stopách jednej lásky mladosti, keď bol stážistom na ambasáde, v časoch Pražskej Jari a Mája 68, rozprávač sa ponára do fantasmagórií rómskeho sveta, v srdci idylických panorám „slovenského raja“ a objavuje, skrz prekvapivú sondu do archívov Štátnej Bezpečnosti, hrôzostrašnú ŠtB, vtedajšiu československú obdobu KGB,  tajomstvá jedného vzťahu, ktorý neprestal lomcovať jeho životom. Podmanivý príbeh, ktorého poézia, hudba slov a hlboká humanita evokujú luminóznu a tragickú symfóniu. 

Román, písaný bývalým francúzskym veľvyslancom v Bratislave, Henry Cunym, sa voľne inšpiruje udalosťami spred vyše 40 rokov, keď bol stážistom na francúzskej ambasáde v Československu. Ale aj jeho nedávnou návštevou u nás, v Kežmarku. Pútavý príbeh, nazierajúci do našej minulosti, ale aj prítomnosti, ponúka vzácne postrehy nestranného pozorovateľa, s odstupom, ktorý my, tu žijúci Slováci, Rómovia, Maďari... atď., neraz postrádame. Autor bude prezentovať svoju knihu v sobotu, 10 októbra, v lyceálnej knižnici kežmarského gymnázia v Kežmarku. Oficiálny  krst knihy bude v pondelok, 12 októbra, vo Francúzskom Inštitúte, v Bratislave.  

pondelok, 5 október
nedeľa, 4 október
sobota, 3 október
ukážka z kolekcie šperkov Kesaj Tchave z dielne Andrea Zanconato
démo de la collection de bijoux Kesaj Tchave de l´atelier Andrea Zanconato
piatok, 2 október
nácvik kultúrneho programu
répétition
štvrtok, 1 október
streda, 30 september
návšteva Kristíny Raševovej z Markízy za účelom reportáže do Reflexu
visite de Kristína Raševová de TV Markíza pour un reportage dans l´émission  Reflex
utorok, 29 september
pondelok, 28 september
príprava stužkovej
préparation de la soirée des bacheliers
nedeľa, 27 september
  1.  Uživatel retweetnul.

    Celebrating 100.anniv.of agreement on the spot w/US Slovaks went long successful way since 1915

     
  2.  Uživatel retweetnul.

    Just arrived in NYC for . On its 70th anniversary, many important global issues to tackle.

     
  3.  

    Romska skupina Kesaj Tchave na Duhove Kosice nas vsetkych roztancovala! Famozne vystupenie!

     
Cp1fzsfweaaw9ax
US Embassy Slovakia 26. 9.
Romska skupina Kesaj Tchave na  Duhove Kosice nas vsetkych roztancovala! Famozne vystupenie!  
LE GROUPE KESAJ TCHAVE NOUS A FAIT TOUS DANSER. FAMEUX SPECTACLE!

Spoločné vyhlásenie na podporu práv LGBTI ľudí.

Spoločné vyhlásenie na podporu práv LGBTI ľudí

Bratislava, 23. septembra 2015

Ako členovia medzinárodného spoločenstva vnímame obhajobu dodržiavania všeobecných ľudských práv ako základný aspekt našej práce, nášho poslania a nášho sveta. Potvrdzujeme zásady Charty základných práv Európskej únie, ktoré zahŕňajú zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, a naďalej sme odhodlaní usilovať sa o posilňovanie ľudských práv pre každého.

Kľúčovú úlohu medzi základnými právami každého občana EÚ, vrátane LGBTI ľudí, má sloboda slova a sloboda zhromažďovania, ku ktorej patrí aj právo zhromažďovať sa v snahe o spoločnú vec. Preto podporujeme právo LGBTI a ostatných ľudí zúčastniť sa bez zasahovania na pochode Pride dňa 26. septembra v Košiciach, ktorého hlavným cieľom je demonštrovať, že spoločnosť si cení a rešpektuje všetkých svojich členov – vrátane LGBTI ľudí. Rovnako podporujeme právo slovenských občanov zorganizovať kdekoľvek v krajine pokojné zhromaždenie k otázkam, ktoré považujú za dôležité.

Berúc na vedomie ťažkosti, s ktorými sa LGBTI komunita ešte stále stretáva, uznávame snahu slovenských orgánov zabezpečiť ochranu základných práv pre každého, vrátane LGBTI komunity, v súlade s nedávno prijatou Stratégiou pre ľudské práva.

Sme presvedčení, že práva a slobody zakotvené nielen v zárukách EÚ, ale aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, by mali požívať všetci, vrátane LGBTI ľudí. Apelujeme na všetkých, aby rešpektovali tieto zásady a zabezpečili plnú a rovnocennú ochranu ľudských práv LGBTI ľudí.

Signatári:

Veľvyslanectvo Austrálie
Veľvyslanectvo Belgického kráľovstva
Veľvyslanectvo Dánskeho kráľovstva
Veľvyslanectvo Fínska
Veľvyslanectvo Francúzska
Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva
Veľvyslanectvo Chorvátska
Veľvyslanectvo Írska
Veľvyslanectvo Luxemburského veľkovojvodstva
Veľvyslanectvo Maltskej republiky
Veľvyslanectvo Nemecka
Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva
Veľvyslanectvo Rakúska
Veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva
Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických
Veľvyslanectvo Španielska
Veľvyslanectvo Švédskeho kráľovstva
Veľvyslanectvo Švajčiarska
Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

sobota, 26 september
vystúpenie v Kultúrparku v Košiciach
spectacle a Kulturpark de Košice
piatok, 25 september

Jenica & Perla, fransk dokumentar fra 2015 Dokumentar Spilletid: 72 minutter

Premieredatoer i Norge 25.09.2015 Festival: BIFF

Dokumentarfilmen JENICA & PERLA er en fortelling om vennskapet mellom to jenter fra romfolket, som nå lever vidt forskjellige liv på hver sin kant av Europa. Jentene som en gang konkurrerte sammen i tv-programmet «Slovakia's Got Talent» har siden den gang fulgt familiene sine til to forskjellige verdener. Jenica er opprinnelig fra Romania men bor nå med sammen med sin utvidede familie i Paris, hvor hun lever et moderne vestlig liv. Hun tjener riktignok ikke de store pengene på fabrikken hun jobber på, men hun drømmer om å en dag bli frisør. Perla lever et helt annet liv på landsbygden i Slovakia, hvor hun sliter på skolen og har store vansker med å stole på andre mennesker.

Klikněte pro větší obrázekKlikněte pro větší obrázekJenica & PerlaJenica & PerlaJenica & PerlaJenica & Perla

Avec le groupe Kesaj Tchave, elles ont réussi à se frayer le chemin jusqu´au concours du Talent Slovaque. Mais après, les deux jeunes filles roms sont revenues à la maison. Jenica, 17 ans, originaire de Roumanie, s´accroche à Paris à son rêve de devenir coiffeuse et intégrer ainsi la société majoritaire. Sa copine, Perla, qui vit dans un bidonville de la région des Tatras, redouble en classe et est méfiante envers les "gadjés". Chacune voit son avenir d´une façon différente, mais lors des spectacles de danse, elles retrouvent toujours ce qui les uni. Quelles chances leurs donnera leur entourage?

štvrtok, 24 september
nácvik kultúrneho programu
répétition
streda, 23 september
Dokumentární film o dvou dospívajících dívkách z vyloučených romských komunit – osadě na východním Slovensku a předměstí Paříže. Dívky sní o budoucnosti a hledají cestu jak své sny realizovat.
Film vypráví příběh o dvou dospívajících kamarádkách Jenice a Perle, které žijí 1500 km daleko od sebe. Potkaly se díky souboru Kesaj Tchave, ve kterém vystupují děti z osad na východním Slovensku a děti z rodin rumunských Romů žijící v Paříži. Jenica a Perla se skamarádily během jednoho takového zájezdu.
Jenica a Perla je v programácii Medzinárodného filmového festivalu BIFF v Nórsku
Jenica et Perla est programmé au Festival international du film BIFF en Norvége
 

Separated by circumstance, reunited by dance

JENICA & PERLA is a documentary about the friendship between two Romani girls who are living in very different lives in modern-day Europe. In their youth, Jenica and Perla competed together as dancers in the TV show "Slovakia's Got Talent", but their lives has since pulled them in different directions. Today Jenica lives a conventional Western life with her family in Paris, while Perla struggles with school and trust issues in rural Slovakia. But when the two girls meet again, they are reunited by their shared love of dancing.

utorok, 22 september
nácvik kultúrneho programu
répétition
pondelok, 21 september
návšteva kina
cinéma
AFERIM, rumunský film od Radu Jude
filmový klub Kino Iskra, Kežmarok 
Film sa odohráva v 19. storočí vo Valašsku, kde je miestny policajt Constandin najatý Iordachom, miestnym šľachticom, aby našiel Garfina – cigánskeho otroka, ktorý utiekol z Iordachovho statku po tom, čo mal milostnú aféru s jeho manželkou, Sultanou.


Príbeh filmu sa odohráva v čase, keď sa Rumunské kniežatstvo vydalo na cestu pomalej modernizácie, ale ešte stále existovali sociálne javy súvisiace so starými časmi a zastaranou mentalitou. Jedným z nich bolo rómske otroctvo, ktoré pretrvávalo od 13. až do konca 19. storočia. Dnes sa o tomto fenoméne vie veľmi málo a vo verejnom diskurze takmer neexistuje, hoci jeho vplyv na sociálny život Rumunska stále pretrváva.
1835. Un policier et son fils parcourent la campagne roumaine à la recherche d’un esclave gitan accusé d’avoir séduit la femme du seigneur local. Tel un shérif d'opérette chevauchant dans les Balkans sauvages, le fonctionnaire zélé ne perd pas une occasion d’apprendre à son rejeton le sens de la vie. A grands coups d’insultes grivoises, proverbes ridicules, morale bigote, humiliations gratuites, menaces et autres noms d’oiseaux, Costandin affiche son mépris des femmes, enfants, vieillards, paysans, juifs, turcs, russes et surtout, surtout, des gitans. Se jouant des clichés du western d’antan, AFERIM! se moque avec cynisme et mordant de l’intolérance des hommes, d’hier comme d’aujourdhui !

Réžia: Radu Jude. Námet a scenár: Radu Jude, Florin Lăzărescu. Produkcia: Ada Solomon. Koprodukcia: Jiří Konečný, Rossitsa Valkanova. Kamera: Marius Panduru. Strih: Cătălin Cristuţiu. Hrajú: Teodor Corban, Mihai Comănoiu, Cuzin Toma, Alexandru Dabija a ďalší.
nedeľa, 20 september
"JE LEPŠIE CIELIŤ PERFEKCIU, A MINÚŤ JU,
AKO CIELIŤ PODPRIEMER, A DOSIAHNÚŤ HO"
Francis Blanche, francúzsky herec a komik
 
sobota, 19 september
nácvik kultúrneho programu
répétition
piatok, 18 september
nácvik kultúrneho programu
répétition
štvrtok, 17 september
nácvik kultúrneho programu
répétition
streda, 16 september
utorok, 15 september
Rodiny u ktorých sme boli ubytovaní v Pujols, počas 3 dní, sa stretli a spomínali na stretnutie s nami. Majú z tejto skúsenosti krásnu spomienku a všetkých pozdravujú. My im ďakujeme za ich ústretovosť a dobrotu, a tiež, len v najlepšiom spomíname na chvíle strávené u nich, a dúfame, že sa ešte niekedy stretneme.
les familles, qui nous ont hébérgé a Pujols, durant 3 jours, se sont rencontrés et se sont rappelé les bons moments passés avec nous. Ils en gardent un tres bon souvenir et envoyent le bonjour a tout le monde. Nous les remercions pour leur bonne volonté et pour leur bonté. De meme, nous gardons un excellent souvenir de cette expérience et espérons les revoir un jour.
pondelok, 14 september
nácvik kultúrneho programu
répétition
nedeľa, 13 september
repka, večer.  foto Ján Kučkovský
sobota, 12 september
piatok, 11 september
stánok s občerstvením na festivale Accroches-coeur v Angers, v réžii Yepce, 
na podporu Kesaj Tchave
 
dievčatá z Huncoviec na skúške v krojoch
les filles de Huncovce, en répéte en costumes
nácvik kultúrneho programu
répétition
štvrtok, 10 september
školenie Digi tablety
formation Digi tablettes
streda, 9 september
nácvik kultúrneho programu
répétition

Slovenské združenie Svatobor si v Paríži prevzalo cenu UNESCO

Za program Romano Barado, do ktorého združenie Svatobor zapája slovenských Rómov, získalo Konfuciovu cenu za gramotnosť.

L´association slovaque Svatobor a recu a Paris le prix d´UNESCO, le prix Confucius pour l´alphabétisation, pour le programme Romano Barado, au quel Svatobor fait participer les Roms slovaques. 

PARÍŽ/HANUŠOVCE NAD TOPĽOU. Združeniu Svatobor dnes Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO, udelila medzinárodnú cenu gramotnosti. V pätici laureátov bolo toto občianske združenie jediným európskym zástupcom.

"Sme nadšení, potešení a je to pre nás veľké povzbudenie do našej ďalšej práce. Tá každodenná robota niekedy zoberie dosť síl," uviedol po prevzatí ceny v parížskom sídle UNESCO Štefan Straka.

L´ONU a descerné le prix international de l´alphabétisation, la science et culture UNESCO a l´ association Svatobor. Parmi les cinq lauréats, cette association était la seule d´origine européenne. "Nous sommes enthousiastes, heureux, et  c´est un grand encouragement pour nous pour le travail futur. Ce travail de tous les jours prend parfois pas mal de forces," a remarqué apres avoir recu le prix a Paris, Stefan Straka.

utorok, 8 september

Koza je udalosťou slovenského filmu

Le film Koza est un évenement de la cinématographie slovaque

Ivan Ostrochovský zaznamenal život malého človeka, ktorý bojuje proti veľkému svetu. Jeho film o bývalom boxerovi Petrovi Balážovi, ktorý sa snaží uživiť zbieraním železa, sa dostal až na Berlinale. A to sa jeho spanilá jazda len začala.

Ivan Ostrochovský retrace la vie d´un jeune homme, qui se bat contre le grand monde. Son film sur l´ancien boxeur Peter Baláž, qui essaie de survivre en ramassant de la feraille, est parvenu jusqu´au Berlinales. Et ce n´est qu´un début.

Film Ivana Ostrochovského je ďalším príkladom prelínania sa drsnej reality s fikciou, spájania autentického so štylizovaným, strojeného s bezprostredným. V Berlíne začal oslnivú púť svetovými festivalmi a do našich kín sa dostáva približne v rovnakom čase, ako ho premietnu v prestížnom Toronte.

Le film d´Ivan Ostrochovský est un nouvel exemple de coupage de la dure réalité avec la fiction, du mélange de l´authentique avec du stylisé, du artificiel avec du naturel. Il a commencé a Berlin le chemin doré des festivals mondiaux a pretiquement en meme temps il arrive dans nos cinémas et dans le prestigieux Toronto.

Film o niekdajšom rómskom olympionikovi Petrovi Balážovi mal byť podľa plánov Ostrochovského pôvodne dokumentom, no postupne sa premiešal a preľnul s inscenovanými obrazmi a fiktívnym príbehom tak, že nezasvätený divák ani nemôže odlíšiť jedno od druhého.

Le film sur l´ancien champion olympique Peter Baláž devrait etre a l´origine un documentaire, mais au fur et a mesure il s´est fondu avec les images fictives et mises en scene, tant est que le spectateur non averti n´arrive meme pas a faire la difference etre les deux.

pondelok, 7 september
nedeľa, 6 september
sobota, 5 september

piatok, 4 september

Perska a Mária: konečne skúška!!!
nácvik kultúrneho programu
Perska et Maria: enfin une répéte!!!
 

DRESDEN: JENICA & PERLA

Frederick Kapp | 4. September 2015 | 

NOVEMBER 03, 2015 @ THALIA DRESDEN IN DRESDEN.

Jenica & Perla
programácia filmu Jenica a Perla v Nemecku, Programmation de Jenica et Perla en Allemagne

Regie: Rozálie Kohoutová
Tschechische Republik / Frankreich 2014

Der Film erzählt die Geschichte von zwei Teenagern, Jenica und Perla, die Freundinnen sind, aber 1.500 Kilometer weit auseinander leben. Die beiden haben sich dank der Kesaj Tchave Tanzorganisation kennengelernt, die Romakinder aus der Ostslowakei und aus Frankreich zusammenbringt. 
štvrtok, 3 september
španielska édícia komixu Les Nouvelles d´Alain od Emmanuela guiberta, Alaina Kelera Frederiqua Lemerciera, s kapitolou o aktivitách Kesaj Tchave
la version espagnole des Nouvelles d´Alain
streda, 2 september
začiatok školského roku
la rentrée
utorok, 1 september
štátny sviatok
pondelok, 24 august
návrat domov (photo J.Kučkovský) 
retour a la maison
nedeľa, 23 august
prijatie na radnici, réception a la Mairie
sprievod, défilé
vystúpenie a odchod domov na noc, spectacle et départ au pays dans la nuit
sobota, 22 august
vystúpenie orchestra, la musique
vystúpenie súborov, les groupes
večerná megadiskotéka, la mega-discothéque du soir
piatok, 21 august
vystúpenie pre deti a dielne, spectacle pour les enfants et les ateliers
večerné vystúpenie, spectacle du soir
Festival du Houblon, Haguenau
štvrtok, 20 august
    
  
srtetnutie s Diegom a jeho rodinou, španielsko-rumunskí Rómovia, klienti Disneylandu
rencontre avec Diego et sa famille, des Roms espagno-roumains, clients au Disney
návšteva Disneylandu
nočný presun do Paríža, route de nuit sur Paris
streda, 19 august
úvodné slovo s Pierrotom Bosserom, riaditeľom Mondial´Folku a organizátorom zájazdu
qques mots avec Pierrot Bosser, directeur du Mondial´Folk et organisateur de la tournée
 
reportáž pre regionálnu televíziu, reportage pour la télé régionale
rozlúčka s Atlantikom, les adieux a l´Atlantique
prechádzka po útesoch Atlantického oceánu, balade sur les récifs de l´Atlantique
Vztýčenie vlajky pri príležitosti osláv štátneho sviatku Indonézie - Dňa nezávislosti
Levée du drapeau lors de la Fete nationale de l´Indonézie - le Jour de l´Indépendance
 
vzájomná výmena tancov s Indonéziou, échanges de danses avec l´Indonésie
utorok, 18 august
Majstri bubnov - Burundi                                        Tanečné zoskupenie Pom´Kanel z Martiniky
pondelok, 17 august
Indiáni Kečua z Ekuádoru               Tibet                                               Péru
nedeľa, 16 august
eukumenická omšaza účasti Peru, Martiniky, Slovenska, Francúzska a moslimskej Indonézie
messe avec la participation des différents groupes
sobota, 15 august
Burundi                                                                                          Kenya
piatok, 14 august
štvrtok, 13 august
Pred pevnosťou Uzavretého mesta v Concarneau
Devant la fortresse de la Ville Close a Concarneau
 v pevnosti, dans la forteresse
pred vystúpením, avant le spectacle
sardinky Filets Bleu podľa ktorých je pomenovaný Festival,                Kráľovné festivalu
les Filets Bleus qui ont donné leur nom au Festival                           les Reines du Festival
v hľadisku - 12 000 divákov, 12 000 spectateurs
 
Festival des Filets Bleus, Concarneau, 110-é vydanie, 110-éme édition
streda, 12 august
dom dôchodcov Plenmerc´h, maison de retraite a Permanec´h
    
    
Douarnenez
skupina Amlima z Toga, jedna z veľkých nádejí festivalu, na príchode ktorej sa pracovalo takmer celý rok, na poslednú chvíľu nemohla prísť, kvôli byrokratickým prekážkam pri udeľovaní víza. Podobný osud postihol aj skupinu z Egypta. 
le groupe Amlima, du Togo, un des grands espoirs du festival, qui a travaillé sur sa venue pratiquement toute l´année, n´a pas pu, a la derniere minute, venir, a cause des obstructions burocratiques avec les visas. Le meme sort a touché le groupe d´Egypte 
utorok, 11 august
príchod do Plozevetu, arrivée a Plozevét
pondelok, 10 august
  
púť v Lourdoch, stretnutie s partnermi Ccfd, premietanie filmu o Bernadete, olovrant, malé vystúpenie
pélérinage a Lourdes, rencontre avec les partenaires CCFD, film sur Bernadette, gouter, chansons
a zastávka v MacDonalde
et arret au MacDo (qui tend a devenir un pélérinage a sa facon aussi...)
nedeľa, 9 august
    
kúpanie, omša, šitie, vystúpenie
baignade, messe, couture, spectacle
sobota, 8 august
    
posedenie so skupinami, Ekuádor, Peru, échanges avec le Pérou et l´Equateur
piatok, 7 august
vystúpenie v Le Boulou, spectacle au Boulou
štvrtok, 6 august
sprievod,prijatie so starostom, diskotéka, réception avec le Maire, discothéque
streda, 5 august
Festival  Amélie-les-Bains
utorok, 4 august
Azúrové pobrežie Stredozemného mora pri Perpignan, cestou do Amélie
Côte d´Azur pres de Perpignan, sur la route d´Amélie
pondelok, 3 august
    
vystúpenie v Castres,  poobede počas zvukovej skúšky pekelná horúčava , náhla búrka večer o 23h,
nútená evakuácia 2000-ého publika, odohrali sme aspoň prvú časť nášho programu
spectacle a Castres, canicule l´aprés-midi durant la balance son, orage subit le soir a 23h, évacuation express 
des 2 000 spectateurs, on a pu jouer au moins la premiere partie du programme
nedeľa, 2 august
voľno, program po rodinách, libre programme dans le familles
sobota, 1 august
vystúpenie doobeda v exteriéri a večer v sále
spectacle en extérieur dans la journée et en salle le soir
piatok, 31 júl
presun do Pujols na festival des Couleurs du Monde
ubytovanie po rodinách
hébergement dans les familles
štvrtok, 30 júl
vystúpenie v Guinguette de l´Héron Carré v Angers
spectacle a la Guinguette de l´Héron Carré a Angers
streda, 29 júl
utorok, 28 júl
výlet na pláž ku Atlantiku v oblasti La Rochelle
excursion sur les palges de l´Atlantique pres de la Rochelle
 
nácvik Soske mange o dživipen a l´Hymne a l´amour s Fredom
pondelok, 27 júl
nedeľa, 26 júl
domáci večierok s Fredom a s dychovkou Eyo´nlé z Béninu
fiesta maison avec la fanfare Eyo´nlé et Fredo
sobota, 25 júl
presun do la Morliere, ku Fredovi z Ogres de Barback
rezidencia u Freda
résidence chez Fredo des Ogres
piatok, 24 júl
presun do Le Pouzin
vystúpenie CCFD
spectacle CCFD
ubytovanie po rodinách
hébergement dans les familles
štvrtok, 23 júl
streda, 22 júl
turistika Paríž, Eiffelova Veža
Mac Donald
 
článok v Pravde:

Z osady do Olympie

Verona Šikulová, spisovateľka | 22.07.2015 13:00

Grenoble, Francúzsko. Príšerná horúčava. Prepínam televíziu. Odrazu začujem slovenčinu. Na francúzsko-nemeckom kanáli Arte dávajú krátky dokument o rómskom súbore Kesaj Tchave z Kežmarku, ktorý vystúpil na sklonku minulého roka v parížskej Olympii.

Ten, kto sa len priemerne orientuje vo svete hudby, vie, čo to znamená, aj to, že každému sa tento sen nesplnil. Súboru pod vedením Ivana Akimova tlieskal Paríž! Vystúpili tu ako predskokani skupiny Les Ogres de Barback, no Francúzi ich prijali s nadšením.

Arte pripravil o súbore krátku reportáž plnú rozhovorov s účinkujúcimi aj s ich umeleckým šéfom. Tancujúce decká zo slovenských rómskych osád na pódiu Olympie. „Bojíte sa?“ pýta sa ich šéf. „Nie, nebojíme.“ „Musíte sa báť. Ukáž, ako sa ti trasú kolená!“ Jeden z chlapcov zatrasie nohami. „Všetci sa trochu traste,“ pokračuje vedúci, „sme v Olympii!“

Aj Edith Piaf prišla do Olympie „z ulice“. A teraz tam boli naši Rómovia. Môžeme byť na nich pyšní. I na to, že máme ľudí, ako je Ivan Akimov. Mimochodom, Francúzi ho za zásluhy patrične ocenili rytierskym rádom. Doma očividne nik nie je prorokom.

Dojalo ma, keď som videla, ako sa s deckami rozpráva, ako chodí po osadách a hľadá členov súboru, aj ako kamarátsky vie so „svojimi“ deťmi vyjsť. Až som im zazávidela takého sympatického kamaráta, ktorý namiesto mudrovania o tzv. rómskej otázke niečo konkrétne robí. A na rozdiel od väčšiny, ktorá viac hovorí, ako koná, je za ním čosi aj vidieť. A najmä počuť!

Nechcem povedať, že nie sú problémy, no hlboko sa klaniam pred ľuďmi, ktorí sú v teréne, učitelia, sociálni pracovníci, ktorí robia krásnu prácu, nemajú za to ani slovíčko uznania, a predsa to robia. S Rómami sa dá pracovať, len doma ide vždy reč iba o negatívnych príkladoch.

Na Slovensku žijú aj úspešní Rómovia, vysokoškolsky vzdelaní. A tých je strašne veľa, len sú akoby neviditeľní. O úspechoch treba hovoriť! Treba si ich všímať viac ako nezdary a nedorozumenia.

Hľadala som na slovenskom internete správy o Kesaj Tchave v Paríži, no našla som iba akúsi smiešnu správičku, v ktorej sa písalo, že súbor bude účinkovať v gréckej (!) Olympii. Usmiala som sa.

Z toho vystúpenia som videla na Arte iba úryvok, ale po chrbte mi prechádzali zimomriavky, lebo tam bolo všetko: krása, vášeň, farby, smútok, nostalgia, šibalstvo, hravosť, hrdosť i bieda. Aj to rómske, aj slovenské a vďaka Ivanovi Akimovovi, ktorý má silné väzby na francúzske kultúrne prostredie, aj čosi francúzske. Narobili v tej Olympii riadny štabarc.

Pre kežmarský súbor a vôbec aj pre nás Slovákov to znamenalo skok dopredu, trebárs medzi hudobné zoskupenia, o ktorých sa vie a hovorí. A vďaka reportáži, ktorú som videla, budú aj v zahraničí vedieť, že na Slovensku máme i takých ľudí, čo nechcú stavať múry a oplotenia okolo rómskych obydlí, ktorí ich, naopak, „búrajú“. Dobre vedia, že ruku človek nemá iba na to, aby fackala a hrozila, no trebárs aj na to, aby sme ju podávali inej ruke. Dotyky kultúr a ich prieniky sú najzaujímavejšie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

 

article dans la Pravda slovaque

Du bidonville a l´Olympia

Verona Šikulová, écrivaine | 22.07.2015 13:00

Grenoble, France. Une chaleur horrible. Je zappe la télé. Tout-a-coup j´entends le slovaque. La chaine franco-allemande Arte, passe un court document sur le groupe rom de Kezmarok, qui est passé en fin d´année derniere a l´Olympia.

Celui, qui s´oriente tant soit peu dans le monde de la musique, sait ce que ca veut dire, et aussi, que ce reve n´est pas accessible a tout le monde. Le groupe, sous la direction d´Ivan Akimov, a été applaudi par Paris! Ils ont joué en premiére partie du groupe les Ogres de Barback, et les Francais les ont acceuilli avec enthousiasme.

Arte a préparée un court reportage sur le groupe, plein de discussions avec les interprétes et leur directeur artistique. Les gosses des bidonvilles roms slovaques dansent sur la scene de l´Olympia. „Vous avez peur?“ demande leur chef. „Non, on a pas peur.“ „Vous devez avoir peur. Fais voir comment tremblent tes genoux!“ Un des ados fait trembler ses genoux. „Vous devez tous trembler un peu“ continue le chef, „Nous sommes a l´Olympia!“

Edith Piaf, elle aussi, elle est arrivée a l´Olympia de la „rue“. Et maintenant, il y a eu nos Roms. Nous pouvons etre fiers d´eux. Et aussi, que nous avons des hommes comme Ivan Akimov. D´ailleurs, les Francais l´ont adéquatement récompensé par l´Ordre du Mérite National. Manifestement, personne n´est apôtre en son pays. 

J´ai étée émue de voir comment il parle avec les gosses, comment il fait la tournée des bidonvilles, comment il sait etre copain avec „ses“ enfants. J´en suis arrivée a leur envier un tel camarade sympathique, qui, au lieu de réfléchir étérnéllementt sur la question rom, fait quelque chose de concret. Et, a la difference de beaucoup d´autres, qui parlent plus qu´ils n´agissent, derriere lui, on voit du résultat. Et surtout, on entend!

Je ne veux pas dire qu´il n´y a pas de problemes, mais je m´incline profondément devant les gens qui sont sur les terrains, les enseignants, les travailleurs sociaux, qui font un travail remarquable, sans un mot de reconnaissance, et ils le font quand-meme. On peut travailler avec les Roms, mais chez nous, on ne parle que des exemples négatifs.

Nous avons aussi en Slovaquie des Roms qui ont réussi, qui sont universitaires. Et il y en a beaucoup, sauf qu´ils sont comme invisibles. Et il faut parler des succés! Il faut les metre plus en avant que les ratés et les incompréhensions. 

Je cherchais sur l´internet slovaque des infos sur Kesaj Tchave a Paris, mais je n´ai trouvée qu´une petite info comique, dans la quelle il était écrit que le groupe allait se produire dans l´Olympia greque (!). Cela m´a fait sourire.

De ce documentaire sur Arte, je n´en ai vue qu´un extrait, mais j´ai eue la chair de poule, parcqu´il y avait tout: la beauté, la passion, les couleurs, la tristesse, la nostalgie, la débrouille, du jeu, de la fiérté et de la misére. Il y avait du rom, du slovaque, et grace a Ivan Akimov, qui a de forts liens avec le milieu culturel francais, il y avait aussi quelque chose de francais.

Pour le groupe de Kezmarok, mais aussi pour nous, les Slovaques en général, cela voulait dire un saut en avant, par exemple parmi les groupes musicaux dont on parle. Et grace au reportage que j´ai vu, on saura a l´étranger, que nous avons en Slovaquie aussi des gens qui ne veulent pas construire des murs et des murailles autour des localités roms, mais qui, au contraire, les „démolissent“. Ils savent bien, que l´homme n´utilise pas ses mains uniquement pour donner des claques et pour menacer, mais aussi, pourquoi pas, pour tendre la main a l´autre. Les contacts et les interférences des cultures, c´est ce qu´il y a de plus intéréssent.

 

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

 

 

utorok, 21 júl
rezidencia a odpočinok na zámku u Vincenta - "Lire c´est partir" a s "Intermédes"
résidence et repos au chateau chez Vincent- "Lire c´est partir" et Intermédes
pondelok, 20 júl
presun do Zámku v Buno
Chateau de Buno
nedeľa, 19 júl
 

záverečný sprievod a Finál

défilé et Final

repríza reportáže "Slovaquie - les enfants de la fée" o 20h na Arte

rediffusion du reportge "Slovaquie - les enfants de la fée" sur Arte a  20h

sobota, 18 júl

vystúpenie v Ambert, foto so skupinou lovcov hláv z Bornéa

spectacle a Ambert, photo avec des chasseurs de tetes de Bornéo

piatok, 17 júl

 

  

dielne latino tancov s Jean-Lucom

ateliers de danses latino avec Jean-Luc

vystúpenie v Issoire

spectacle a Issoire

štvrtok, 16 júl

vystúpenie a posedenie s deťmi v družine, jediné riešenie tropickej horúčavy - kúpanie v rieke Issoire

spectacle et ateliers avec les enfants du Centre aéré, la seule solution a la canicule - baignade dans l´Issoire

vystúpenie v Meilhaud

spectacle a Meilhaud

streda, 15 júl

Zahájenie festivalu

Ouverture du festival

utorok, 14 júl

Slávnostný sprievod pri príležitosti Francúzskeho štátneho sviatku výročia dobytia Bastilly

Hneď pri prvom sprievode je jasné že chceme a vieme dokázať čo je v nás! 

Défilé solonnel a l´occasion du 14 juillet. Des les premiers pas nous sommes détérminés a prouver a tout le monde que l´on est capables de relever tous les défis!

On y va a fond jusq´a minuit. 

Ide sa na plno až do neskorého večera.

 

príchod na Festival d´Issoire. Návrat po 7 rokoch, stretnutie so starými priateľmi, 

napätie aby sme nesklamali nádeje ktoré do nás všetci vkladajú.

arrivée au Festival d´Issoire. Retour apres 7 ans, retrouvailles avec de vieux amis,

stress de ne pas décevoire les espoirs placé en nous 

pondelok, 13 júl

odchod na 6 týždňový umelecký zájazd do Francúzska

trasa Čechy, Nemecko, Francúzsko

trajet par la Tchéquie, Allemagne, France

zastávka na občerstvenie na dialničnom odpočívadle 

arret repas sur une aire d´autorute

nedeľa, 12 júl

 

Príprava na cestu, balenie, varenie, dokupovanie... (normálne...)

Préparatifs au voyage, les bagages, le casse-croute, derniers achats... (normal...)

 

N e r v y  ! ! ! 

N e r f s ! ! !

 

Kto pôjde a kto nie na zájazd?!...  (nenormálne...)

Qui viendra et qui ne viendra pas?!...   (anormal...)

 

sobota, 11 júl

účinkovanie na Festivale Európskeho ľudového remesla EĽRO  v Kežmarku, posledné vystúpenie na domácej pôde pred odchodom na 6 týždňový zájazd do Francúzska

Festival de l´artisanat traditionnel de Kežmarok, dernier spectacle a la maison avant de partir en tournée de 6 semaines en France

 

 

piatok, 10 júl

návšteva prezidenta SR, Andreja Kisku

visite du président de la République Slovaque, Andrej Kiska

štvrtok, 9 júl

návšteva vedúceho finančného oddelenia francúzskej ambasády, Patrica Dautela

visite du directeur du Service financier de l´ambassade francaise de bratislava, Pareice Dautel

streda, 8 júl

nácvik kultúrneho programu

répetition

utorok, 7 júl

pondelok, 6 júl

nácvik kultúrneho programu

répetition

nedeľa, 5 júl

sobota, 4 júl

piatok, 3 júl

štvrtok, 2 júl

streda, 1 júl

nácvik kultúrneho programu

répetition

utorok, 30 jún

pondelok, 29 jún

nedeľa, 28 jún

sobota, 27 jún

piatok, 26 jún

nácvik kultúrneho programu

répetition

štvrtok, 25 jún

streda, 24 jún

prezentácia projektu na ZŠ Galakltická 9 v Košiciach

futbalový zápas

vystúpenie školského súboru

présentation du projet a l´école Galaktická 9 a Košice

match de foot

spectacle

utorok, 23 jún

pondelok, 22 jún

nácvik kultúrneho programu

répetition

nedeľa, 21 jún

sobota, 20 jún

piatok, 19 jún

spoločenská akcia v Tatrách

štvrtok, 18 jún

nácvik kultúrneho programu

streda, 17 jún

utorok, 16 jún

pondelok, 15 jún

 

Ruský hudobný súbor Ilo:

Nezabudnime, že sme Rómovia!

Illo na Khamoru 2015 (FOTO: festival KHAMORO) 12.6.2015

Na letošním mezinárodním romském festivalu Khamoro vystoupil, kromě jiných, i soubor Ilo z Moskvy. 

Toto folklórní těleso je pozoruhodné svým lpěním na tradicích, svou prezentací starých táborových písní, 

kdysi kočujících Romů. Soubor je známý i vystupováním jeho členů v několika filmech, z nichž je patrně

 nejznámější a mezi Romy velice populární, romantický film Cikáni jdou do nebe. Hudba k tomuto filmu 

vyšla na stejnojmenném LP kdysi i u nás. Rozhovor s uměleckým vedoucím souboru Ilo – Nikolajem Vasiljevem 

a jeho ženou, sólistkou Natalií Buzylevou – pořídil a zpracoval Zbyněk Andrš. (úryvok)

 

Čo by ste  popriali ostatným Rómom?

 

Nikolaj Vasiljev: Teším sa, že Rómovia žijú v mieri. Nech sú šťastní! A chcem im 

povedať, že Róm bude na veky  umelcom, je to v našich srdciach. Sme rozptýlení 

po celom svete, ale buďme jednotní.

 

Natália Buzyleva: Ja chcem Rómom povedať, nech hraje v každom dome, 

v každej rodine, muzika. Pokiaľ nás bude sprevádzať hudba, to znamená, 

že človek žije, že je zdravý, že žije v harmónii. To sú tie najvzácnejšie veci. 

Keď človek tancuje a spieva, je mu na srdci krásne. Nech je Rómom na srdci len 

krásne! A nezabúdajme, že sme Rómovia! Nech nám dá Boh šťastia 

a zdravia! Bože, ochraňuj nás!

 

nedeľa, 14 jún

návrat z Hradných hier v Starej Ľubovni

sobota, 13 jún

odchod chlapčenskej skupiny do Prahy na konecert s Idou kelarovou a s Českou filharmóniou

piatok, 12 jún

  Študentské hry zámocké v Starej Ľubovni

Vynášali aj vedrá plné vody - ako kedysi Omar


Študenti bojovali o kľúč od pevnosti Stará Ľubovňa

Hrad Ľubovňa nie je len turistickou atrakciou, ale zároveň aj miestom, kde študenti každý rok skúšajú svoje

 sily a vedomosti v známej súťaži Kľúč od pevnosti Stará Ľubovňa. Tradične ju organizuje Centrum voľného

 času v Starej Ľubovni a tohto roku oslávila už svoje 17. narodeniny. Je určená pre študentov stredných škôl

 celého Slovenska a stále sa teší veľkej obľube
Čítajte viac: 

http://lubovna.korzar.sme.sk/c/5945129/studenti-bojovali-o-kluc-od-pevnosti-stara-lubovna

.html#ixzz3d75uDM1q

skupina 4 študentov, Dávid, Miloš, Perska a Denisa, pod vedením prof. Stanislava Eleniuka, sa žúčastnila Celoslovenských hier zámockých na hrade Stará Ľubovňa

štvrtok, 11 jún

streda, 10 jún

utorok, 9 jún

 

pondelok, 8 jún

návšteva redaktorov zo Sme

nácvik kultúrneho programu

nedeľa, 7 jún

sobota, 6 jún

pranie krojov

piatok, 5 jún

štvrtok, 4 jún

návšteva amerických lektorov

nácvik kultúrneho programu

streda, 3 jún

utorok, 2 jún

pondelok, 1 jún

nedeľa, 31 máj

sobota, 30 máj

akcia Moje slovo - môj hlas v Krížovej Vsi

futbal

vystúpenie

piatok, 29 máj

štvrtok, 28 máj

prijatie francúzskeho veľvyslanca, Mr. Didier Lopinot

streda, 27 máj

nácvik kultúrneho programu

utorok, 26 máj

nácvik kultúrneho programu

pondelok, 25 máj

nácvik kultúrneho programu

nedeľa, 24 máj

sobota, 23 máj

nácvik kultúrneho programu

piatok, 22 máj

nácvik kultúrneho programu

štvrtok, 21 máj

streda, 20 máj

utorok, 19 máj

Jenny má zas robotu. Predtým bola tiež na ulici...

pondelok, 18 máj

Skupina Rómov už predtým nezákonne obývala bruselské parky, rôzne opustené domy, ako aj priestory zavretej továrne.

BRUSELBRATISLAVA. Skupina asi 40 ľudí vrátane zástupcov belgickej Ligy pre ľudské práva (LDH) a organizácie Koordinácia a iniciatíva pre utečencov a cudzincov (CIRE) sa v nedeľu poobede zišla v bruselskom parku Maximilian a požadovala zaistenie neodkladnej starostlivosti pre rómske rodiny zo Slovenska, ktoré v tomto parku našli svoj dočasný domov.

Tlačová agentúra Belga upozornila, že ide o štyri rómske rodiny slovenského pôvodu, ktoré boli v stredu minulý týždeň vysťahované zo stredísk, ktoré im poskytovali strechu nad hlavou.

Deti prespávajú na ulici

Podľa slov generálneho splnomocnenca pre práva detí v Belgicku Bernarda De Vosa na bruselských uliciach prespáva 21 rómskych detí vo veku od ôsmich mesiacov do 15 rokov, z ktorých 15 sa utáborilo v stanoch v parku Maximilian v blízkosti železničnej stanice Gare du Nord a šesť v okolí Porte d'Anderlecht, v širšom centre mesta, kde úkryt na noc poskytuje Parc de la Rosée.

Podľa agentúry Belga 15 rómskych detí slovenského pôvodu a ich dospelí príbuzní boli v stredu (13.5) vysťahovaní z domu na ulici Fritz Toussaint vo štvrti Ixelles.

Čítajte viac: http://romovia.sme.sk/c/7810039/v-bruseli-riesia-slovenskych-romov-utaborili-sa-v-parku.html#ixzz3alZqGs00

nedeľa, 17 máj

sobota, 16 máj

Noc múzeí, Múzeum rómskej kultúry, Brno

piatok, 15 máj

 

koncert na počesť Václava Havla, Divadlo na Dobešce

ROMOVÉ, SINTI…Jeden z posledních svobodných národů, který dokáže jít vlastní cestou a drží se svých tradic. 

Zavlečení kdysi Turky a Peršany z Indie do Evropy, poznali tu většinou jen pronásledování a bídu. 

Žít v jejich blízkosti znamená poznat také jejich jazyk a zvyky, které jsou jim vlastní. Kolik je však takových, 

kteří se tohoto kroku odváží? Patří k nejstarším národům obývajícím tuto planetu, a kultura, z které pocházejí, 

byla úzce spojena s životem v přírodě. Nezavinili války, nestavěli koncentrační tábory pro jiné a nepoškodili 

své životní prostředí v takovém rozsahu, jako to umíme my. Nežijí pro sotva dosažitelné cíle, ale svůj život 

prožívají na cestě, která k těmto cílům může vést.

Pět tisíc let psaného jazyka (sanskrt) patří k jejich genetické výbavě stejně tak jako všechny 

jejich dobré nebo špatné vlastnosti.

Pohybové a hudební nadání, manuální zručnost, senzibilita a individualizmus jsou důkazem staré kultury. 

Přesto, že se jejich tradice a životní názory nikdy s naší kulturou plně nespojí, mohou se k sobě přibližovat 

a tím i navzájem obohacovat. Přiblížit se k romské kultuře z naší strany neznamená však umět se nad ní jen sklonit.

Národ, který se Romům vyhýbá, není sám o sobě svobodný.

Roman Erben, designer a malíř

štvrtok, 14 máj

repríza Cigánskej hudobnej epopeji v Arenes de Nanterre

streda, 13 máj

odpoludnie v parku, aktivity s Intermedes

utorok, 12 máj

oddych v areáli Zámku Buno v Gennevilliers

pondelok, 11 máj

photo Christophe Chaumanet, Cigánska hudobná epopeja, Les Arenes de Nanterre

 

nedeľa, 10 máj

relax na Zámku Buno

Akana me v ilegálnom táborisku v Ballainvilliers

relax na Zámku Buno

 

sobota, 9 máj

turistika v Paríži, námestie Bastilly

Cigánska hudobná epopeja, Square Tousseau, Paríž

Festival "Faites l´Europe" je poriadaný Radnicou Mesta Paríž, v rámci ktorého bolo uskutočnené vystúpenie "Une Épopée musicale tsigane", v koprodukcii s divadelným súborom Fantasmagories. Projekt bol laureátom ceny Mesta Paríž, "Label Paris 2015" a bol podporený slovenským Ministerstvok kultúry v rámci projektového programu Pro Slovakia

posedenie v Mac Donalde, Paríž

piatok, 8 máj

štvrtok, 7 máj

streda, 6 máj

utorok, 5 máj
pondelok, 4 máj
nedeľa, 3 máj
plagát koncertu v Prahe
sobota, 2 máj
plagát premiéry koprodukcie Kesaj Tchave a Fantasmagories v Paríži
piatok, 1 máj
všetko najlepšie k narodeninám!
štvrtok, 30 apríla
plagáty z dávnych čias
streda, 29 apríla
veci prinesené francúzskymi partnermi 
utorok, 28 apríla
conferencia v Bratislave o štúdiu na VŠ Ekonomickej
pondelok, 27 apríla
občerstvenie na ceste v Nemecku, zastávka v reštaurácii v Poľsku
futbalový zápas s partnerským družstvom Molenbeek v Belgicku
nedeľa, 26 apríla

26 apríl 2015

Kesaj Tchave navracia pocit hrdosti bruselským Rómom

La troupe Rom Kesaj Tchave ce samedi à Bruxelles - © Tous droits réservés

Koncert skupiny Kesaj Tchave (v preklade: deti víly), tento víkend v Bozare, poskytol iný pohľad na rómsku kultúru, ďaleko od zaužívaných stereotypov v našich západoeurópských mestách. Súbor sa skladá z dvadsiatky mladých Rómov, pochádzajúcich zo slovenských osád.

Francúzsko-slovenský hudobník, Ivan Akimov, mal nápad, už je tomu pätnásť rokov, založiť skupinu Kesaj Tchave. Jeho žena je rómka, sociálna terénna pracovníčka. Manželský pár vtedy ponúkol mladým Rómom, v obzvlášť nevyhovujúcej situácii na Slovensku, sa zúčastniť na jednom tak trocha bláznivom projekte, a to bolo založenie tanečno-hudobno-speváckeho súboru. Projekt mal trvať tri mesiace.... a pokračuje dodnes, aj keď mladí umelci stále nacvičujú v jednej nevykúrenej chodbe v zime.

Súbor je pravideľne pozývaný do zahraničia

Pri každom predstavení, súbor si podmaní divákov energiou a tempom svojej hudby, emóciou spevov príštiacich z ciest ktoré zavial čas. V publiku sú prítomné viaceré rómske združenia, deti ktoré žili alebo žijú na ulici sú v prvých lóžach. S Kesaj Tchave, pocity hlboko potláčané vychádzajú na povrch. Mladá žena sa nám zdôverí aká je hrdá, že konečne môže vidieť svoju kultúru uznanú a obdivovanú, ona ktorá sa tak často hanbila za svoj vlastný život keď žobrala na uliciach Bruselu. Ivan Akimov, vedúci súboru, ale odmieta akékoľvek ružové okuliare. Mnohí Rómovia sú odtrhnutí od svojej kultúry, ale keď zaznejú husle, mnohí z nich si spomenú na gestá, tanečné kroky, piesne časom odviate...

Mágia, ktorá pôsobí zakaždým keď deti z Kesaj Tchave vystúpia na scénu, a obzvlášť keď to je za hranicami Slovenska.

Véronique Fievet

http://fr.euronews.com/2015/04/27/balkan-trafik-met-les-balkans-a-l-honneur/

http://www.balkantrafik.com/2015-edition-photos-best-of-2/

http://rtv.auxipress.be/ExternalVideo/Alert/Eic-uZ3egw4%3D

Atómium, Brusel, Belgicko
sobota, 25 apríla
dievčenská šatňa, Bozar, Brusel
spoločná večera
piatok, 24 apríla
chlapci pred ubytovňou,                                                             dievčatá pred Mankenpisom
všetci pred kráľovským palácom
nocľaháreň
 
štvrtok, 23 apríla
príchod do Bruselu na festival Balkan Trafik!
objekt Bozar, v ktorom prebiehal festival Balkan Trafik!
streda, 22 apríla
odchod na zájazd do Belgicka
utorok, 21 apríla
pondelok, 20 apríla
autoportréty, Martina Pištová
nedeľa, 19 apríla
nácvik kultúrneho programu, počúvanie CD v aute
sobota, 18 apríla
piatok, 17 apríla
tvorivé dielne kreslenia s Rodolphom a Charlesom
štvrtok, 16 apríla

Vernisáž výstavy "Kesaj Tchave, bohatstvo Rómov" v Múzeu rómskej kultury v Brne

streda, 15 apríl
návšteva Rodolpha a Charlesa, grafikov a maliarov, za účelom dielní kreslenia
wokshop krelsenia s Rodolphom a Charlesom "Lačho džives"
utorok, 14 apríl
 
 
 

 

Komiksy představují, 

 

jak žijí romští tanečníci z východu

 

 

Slovenska

 
Více rychlovek jako tato

Motiv detailu rychlovky

Ukázka z komiksu - Autor fotografie: Muzeum romské kultury

V brněnském Muzeu romské kultury začne 16. dubna výstava komiksů a fotografií z dílny francouzských autorů Kesaj čhave - příběh dětí víly Kesaj.

Hlavní část představuje výstava Bohatství Romů, která shromažďuje úryvky z dokumentárního komiksu, na němž pracuje Johann La Berre, ilustrátor z francouzského Rennes. Komiks vypráví příběhy dětí z hudebního a tanečního souboru Kesaj čhave, složeného z dětí a mladých lidí pocházejících z osad na východním Slovensku.

„Výstava zajímavým způsobem spojuje řadu uměleckých druhů - komiks, hudbu, tanec, fotografii či film a vytváří most mezi naší republikou, Francií a Slovenskem," říká kurátor Martin Chlup.

Součástí výstavního celku je dále fotografická výstava Jeana-Michela Delage Kesaj čhave, zázrak dětí víly Kesaj o zmíněném souboru a Naše cesty za Romy manželů Marie-José a Claudia Carretových. Autoři už třicet let tvoří reportážní fotografie zachycující momenty ze života Romů z celé Evropy.

Na vernisáži vystoupí děti ze zmíněného tanečního souboru Kesaj čhave a předvedou své taneční a pěvecké umění. (red
)

 

Vernisáž a hudební večer s Kesaj čhave
Muzeum romské kultury, 16.4.2015, 16:00

Přijměte prosím srdečné pozvání na vernisáž nadcházející výstavy "Kesaj čhave - příběh dětí víly Kesaj", která začíná již tento čtvrtek 16.4. v 16.00 hodin a uvede výstavu komiksů a fotografií z dílny francouzských autorů.

Hned po skončení vernisáže si můžete tento unikátní výstavní projekt prohlédnout a poté jít posedět do muzejní kavárny BENG, kde začne hudební večer! Na něm zahrají členové hudebního souboru Kesaj čhave, jejichž osudy mimo jiné zpracovává právě uvedená výstavy.

Vstup na akci je volný.

pondelok, 13 apríl
nedeľa, 12 apríl
nácvik kultúrneho programu 14h - 19h
sobota, 11 apríl
reportáž v Rakúsoch
nácvik kultúrneho programu 16h - 18h

Za přítomnosti francouzských tvůrců od včerejška pilně instalujeme novou výstavu o romském tanečním a hudebním souboru z východního Slovenska Kesaj čhave. Vězte, že je na co se těšit! Do světa Kesaj čhave vás vtáhnou mj. také úryvky komiksu, jehož tvůrcem je francouzský ilustrátor Johann Le Berre (na fotce vzadu v černém tričku), který soubor více než 10 let podporuje a doprovází. "Snažím se vyprávět o lidech, kterým jsem začal lépe rozumnět a které obdivuji pro to, jakým způsobem se v životě posouvají vpřed..." Výstavu budeme zahajovat ve čt 16/4 od 16h, přítomni budou jak autoři výstavy, tak také několik členů samotného souboru Kesaj čhave se svým zakladatelem (ujem) Ivanem Akimovem. Aven, Romale! / Nenechte si ujít!
piatok, 10 apríl
návšteva novináriek z Francúzska, Jeanne a Kristéne
nácvik kultúrneho programu
štvrtok, 9 apríl
Film Jenica a Perla sa premieta v rámci putovného festivalu Jeden svet, v mnohých mestách Českej Republiky. Dnes, aj v Brne.
 
Náš priateľ Paľo Pekarčík odletel do Katmándú, aby sa zúčastnil na výprave slovenských horských vodcov na Katmandú. 
Paľo je náš verný kamarát a nadšený kameraman. Držíme palce celej výprave!!!
Prílet do Káthmandu. I Vybavovanie potrebných formalít. Letecký presun do Tumlingtaru. I Autami z Tumlingtaru do Num. Pochod z Num do základného tábora (7 dní). I Na samotný výstup je vyhradených 30 dní. I Výstup povedie z predsunnutého základného tábora (ABC) vo výške 5 800 m ľadovcom cez tábor č. 1 (C1) 6 800 m do sedla Makalu La vo výške (C2) 7 400 m. Nad týmto táborom bude postavený už len útočný stan (C3) vo výške okolo 7 800 m, odkiaľ budú podniknuté pokusy o výstup na vrchol. I Likvidácia výškových táborov. I Návrat do Káthmandu a odlet domov.
streda, 8 apríl
 
nácvik kultúrneho programu 14h - 16h
utorok, 7 apríl
Martin Šulík, režisér. Je autorom filmov Neha, Všetko čo mám rád, 
Záhrada, Krajinka, Slnečný štát, Cigán. Pôsobí na Katedry filmovej 
a televíznej réžie na VŠMU.

Martin Šulík: Bez lásky hynie aj kaktus

Veľa slovenských filmov už malo vo svete úspech, preto si zaslúžia uznanie aj doma. S týmto vedomím sa režisér Martin Šulík pustil do organizovania novej prehliadky Týždeň slovenského filmu.

V programácii Týždňa slovenského filmu je aj "Cigán" od Martina Šulíka

pondelok, 6 apríl

nedeľa, 5 apríl

 
Radostné a hlboké prežitie udalostí Veľkej Noci 
Vám praje 
Ján Gurnik s rodinou
 
sobota, 4 apríl
70 výročie oslobodenia Bratislavy
 
Príjemné a pokojné veľkonočné sviatky želajú
Koptovci
 
piatok, 3 apríl
​Veľkonočný pozdrav p. AKIMOVI & súboru KESAJ ČHAVE​
S pozdravom
ĽUBO KAMENSKÝ.
Odoslané z Bratislavy, SR
štvrtok, 2 apríl
 
streda, 1 apríl

Akcia "Moje slovo - môj hlas" v Podolínci

vysúpenia pre ZŠ Podolínec
 
nácvik kultúrneho programu
návšteva Idy Kelarovej
diskuzia
utorok, 31 marec
nácvik kultúrneho programu 15h - 19h
pondelok, 30 marec
nedeľa, 29 marec
sobota, 28 marec
nácvik kultúrneho programu 14h - 18h
piatok, 27 marec
autogramiáda E. Guiberta v Maze, vidéo o Kesaj Tchave
štvrtok, 26 marec
práca nad textami, diskuzia
streda, 25 marec
utorok, 24 marec
pondelok, 23 marec
nácvik kultúrnehp programu 14h - 16h
nedeľa, 22 marec
nácvik kultúrneho programu 13h - 15h
sobota, 21 marec
počas Festivalu Balkan Trafik v Bruseli, ktorá sa bude konať 24 a 25 apríla, bude Kesaj Tchave intervenovaťna konferencii o deťoch slovenských rómskych migrantoch v Belgicku, poriadanou Splnomocnencom vlády pre Práva Detí
piatok, 20 marec
nácvik kultúrneho programu 14h30 - 17h30
štvrtok, 19 marec
nácvik kultúrneho programu 14h - 16h30
streda, 18 marec
nácvik kultúrneho programu 14h - 17h
utorok, 17 marec
návšteva výchovného koncertu "Latinsko-americké spoločenské tance" 
nácvik kultúrneho programu 14h - 16h
pondelok, 16 marec
nedeľa, 15 marec
sobota, 14 marec
piatok, 13 marec
nácvik kultúrneho programu 14h30 - 18h30
štvrtok, 12 marec
nácvik kultúrneho programu 14h - 16h
streda, 11 marec
nácvik kultúrneho programu 14h - 15h30
utorok, 10 marec
nácvik kultúrneho programu 14h - 16h

BALKAN TRAFIK 

BRUSEL

25 APRíL 2015

Programmation au Balkan Trafik
 
KESAJ TCHAVE
the_title()
 

Le concert vibrant de Kesaj Tchavé ou ‘les enfants de la fée’ 

restera certainement gravé dans les mémoires. 

Ce qui a commencé par un projet social du musicien 

franco-slovaque Ivan Akimov est devenu un spectacle extraordinaire, 

ouvrant de nouvelles perspectives sur la vie des Tziganes.

De jeunes Roms âgés de 6 à 25 ans chantent et dansent leur 

désir ardent d’habiter à la fois partout et nulle part. Leur enthousiasme 

et leur joie de vivre sont des plus contagieux, et vous allez vite vous en rendre compte.

pondelok, 9 marec
Mekleš sa vrátil do Rakús
nedeľa, 8 marec
Jenica sa vracia do Paríža
sobota, 7 marec
premiéra filmu Jenica a Perla od Rozálie Kohoutovej na filmovom festivale Jeden Svet v Prahe, velký sál, kino Lucerna
piatok, 6 marec
Prechádzka Prahou, Václavské námestie, Havel, Štefan, Manuela
Filmový festival Jeden svet, Praha
štvrtok, 5 marec
nácvik kultúrneho programu: 14h - 16h30
streda, 4 marec
utorok, 3 marec
nácvik kultúrneho programu: 14h - 17h
pondelok, 2 marec
nedeľa, 1 marec
nácvik kultúrneho programu: 15h - 17h
 
"SKOR AKO KARAVÁNY, VYŽENTE PREDSUDKY"

Pozdrav od združenia "Espoir et Fraternité Tsigane" (Rómská nádej a bratstvo) z Franche-Compté, vo Francúzsku

Deti zo združenia Espoir et fraternité Tsiganes, z Francúzska
16. 4. - 6. 9. 2015

událost je veřejná Kesaj čhave - výstava komiksů a fotografií

výstava Muzeum romské kultury, Bratislavská 67
programácia výstavy Kesaj Tchave v Múzeu Rómskej kultúry v Brne
sobota, 28 februára
nácvik kultúrneho programu: 14h - 18h
piatok, 27 februára
Programácia Kesaj Tchave na Festivale Balkan Trafik v Bruseli
štvrtok, 26 februára
nácvik kultúrneho programu : 14 - 16h30
streda, 25 februára
utorok, 24 februára
podnelok, 23 februára
nácvik kultúrneho programu: 14 - 19h
návšteva Idy Kelarovej
nedeľa, 22 februára
cesta zo skúšky domov
nácvik kultúrneho programu: 10h
 
sobota, 21 februára
nácvik kultúrneho programu: 16h

Cesta ven získala 7 Českých lvů. Režisér Petr Václav přesto pochybuje, že česká společnost má o téma zájem

Praha, 21.2.2015 22:22
Slavnostní večer předání výročních cen České filmové a televizní akademie (ČFTA) Český lev, 21. ledna 2015 v pražském Rudolfinu. Cenu za nejlepší ženský herecký výkon v hlavní roli převzala Klaudia Dudová za film Cesta ven. (FOTO: ČTK)
Slavnostní večer předání výročních cen České filmové a televizní akademie (ČFTA) Český lev, 21. ledna 2015 v pražském Rudolfinu. Cenu za nejlepší ženský herecký výkon v hlavní roli převzala Klaudia Dudová za film Cesta ven. (FOTO: ČTK)

 

Letošní ročník výročních cen České filmové a televizní akademie (ČFTA) Český lev ovládl film Petra Václava Cesta ven. Cenu získal v těch nejprestižnějších kategorií jako je nejlepší film, režie nebo scénář. Českého lva v pražském Rudolfinu za nejlepší herečku v hlavní roli si odnesla i Klaudia Dudová. Film získal Českého lva i v kategoriích kamera, zvuk a střih. Cesta ven byla nominovaná celkem desetkrát.

Výroční ceny Český lev

  • Nejlepší film: Cesta ven
  • Herečka v hlavní roli: Klaudia Dudová (Cesta ven)
  • Herec v hlavní roli: Ivan Trojan (Díra u Hanušovic)
  • Herečka ve vedlejší roli: Lenka Krobotová (Díra u Hanušovic)
  • Herec ve vedlejší roli: Jaroslav Plesl (Díra u Hanušovic)
  • Režie: Petr Václav (Cesta ven)
  • Scénář: Petr Václav (Cesta ven)
  • Kamera: Cesta ven
  • Zvuk: Cesta ven
  • Hudba: Krásno
  • Masky: Tři bratři
  • Kostýmy: Tři bratři
  • Scénografie: Tři bratři
  • Střih: Cesta ven
  • Dokument: Olga

Mínění akademiků se dnes ztotožnilo s výsledky nedávno udělených Cen české filmové kritiky. Kritici udělili Cestě ven při menším počtu kategorií čtyři ceny.

Vítězná Cesta ven, k níž Petr Václav napsal i scénář, pojednává o mladé romské matce odmítající se smířit s nepříznivým společenským statusem a snažící se vybojovat lepší život pro sebe i svou dceru. Odvaha a rodičovský cit jí pomáhají překonat překážky v podobě dluhů, mantinelů většinové společnosti i problémů ve vlastní komunitě. Cenu za kameru k tomuto snímku si odnesl Štěpán Kučera, za střih byl oceněn Florent Mangeot a za zvuk Daniel Němec a Ivan Horák.

Rozhovor s režisérem filmu Petrem Václavem

Co pro Vás ocenění Cesty ven znamená? Pro Vás, pro film samotný, pro jeho tematiku...

Český lev pro Klaudii Dudovou a nominace pro Máriu Ferencovou-Zajacovou byly pro mne velmi radostnou zprávou. Samozřejmě, jsou oceněné za své herectví, což mne jako jejich režiséra, který je objevil, velmi těší. Nicméně nemohu nevnímat přesah tohoto úspěchu: dokázali jsme, že díky filmu se mohou dostat na světlo světa a do popředí i jinak zapomenutí lidé, kteří ani nevěděli o svém talentu, o své schopnosti vypovídat. Díky příležitosti, kterou dostali, nejen dvě nominované herečky, ale také například Zdeněk Godla, možná dokáží i nadále uspět. Moc bych jim přál, abych nebyl jediným režisérem, který jim dá práci. Rád bych, aby tomu tak bylo a aby Romky a Romové mohli vidět v Klaudii a Márii příklad toho, že lze najít svou cestu ven, svou šanci. Že lze v životě obstát.

Povedlo se filmu v dosahu, jaký měl, rozpoutat diskusi nad "zprávou", kterou chce divákům předat?

Filmu se, myslím, zdaleka nepodařilo rozpoutat diskusi, kterou by si zasloužily problémy, o kterých Cesta ven pojednává. To je ovšem bohužel osud mnoha důležitých témat. Jakoby média, školy a česká společnost o diskusi spojenou nejen s naším tématem ani neměla zájem.

Mimochodem, díky filmu, který jsem natočil v létě (Nikdy nejsme sami) jsem v rámci obsazování dětských roli objel desítky dětských domovů. Byl jsem udiven, nakolik děti vychovávané institucemi České Republiky vedou rasistické a homofobni řeči. Nabyl jsem dojmu, že tato témata s nima vychovatelé příliš neprobírají, že nevedou děti dostatečně k toleranci. A nebo že k netoleranci, kterou si děti přinášejí do dětských domovů z venčí, nejsou dostatečně a principiálně intolerantní.

Na jednu stranu snímek získává spoustu krásných cen (gratuluji :-) ) - na druhou stranu neláme rekordy v návštěvnosti , což se ale dalo čekat, nelze ho srovnávat s komerčním mainstreamem. Jste s jeho dosahem spokojený?

S dosahem filmu samozřejmě nejsme spokojeni, i když čísla jsou na druhou stranou velmi relativní. V kině vidělo náš film pár tisíc diváků. Převedeno na počet čtenářů náročnější knihy českého autora to vlastně není špatný výsledek. Ne ekonomicky ale ve smyslu dosahu mezi intelektuální elitou, která má vliv na směřování této společnosti. V televizi jsme měli naopak velmi vysokou sledovanost. Tam se náš film jednoznačně prosadil. A na internetu, jakmile je pirátský zveřejněn, má velmi dobrou sledovanost. Myslím si, že neúspěch v kinech a na placeném streamingu nevypovídá tolik o našem filmu jako o povaze českého diváka a druhu konzumace, kterému dává přednost. Když k tomu přidáme fakt, že Cesta ven jde na jaře do kinodistribuce ve Francii, myslím si, že nakonec nebude výsledek našeho snažení zas tak špatný.

piatok, 20 februára
 

159 výročie zrušenia otroctva Rómov v Rumunsku

scéna z filmu Aferim od Radu Jude, ocenenom na Festivale Berlinále 2015
 
nácvik kultúrneho programu: 14h - 17h
 
štvrtok, 19 februára
ráno, 8:00
poobede: 14 hod
nácvik kultúrneho programu
 
streda, 18 februára
rodičovské združenie
 
programácia filmu Jenica a Perla na Festivale Jeden Svet v Prahe

Jenica & Perla



Jenica & Perla
Rozálie Kohoutová / Czech Republic, France / 2014 / 76 min.

- See more at: http://www.jedensvet.cz/2015/filmy-a-z/28965-jenica-perla#sthash.OL4Nk27m.dpuf
S taneční skupinou Kesaj Čhave se probojovaly až do soutěže Slovensko má talent. Pak se ale obě romské dívky vrátily domů. Sedmnáctiletá Jenica, původem z Rumunska, v Paříži cílevědomě kráčí za snem stát se kadeřnicí a začlenit se do většinové společnosti. Její kamarádka Perla, která žije v osadě v podhůří Vysokých Tater, propadá na základní škole a ke „gádžům“ je nedůvěřivá. Svou budoucnost vidí každá jinak, při tanečním vystoupení však stále nalézají to, co je jim společné. Jaké jim jejich okolí dává šance? - See more at: http://www.jedensvet.cz/2015/filmy-a-z/28965-jenica-perla#sthash.OL4Nk27m.dpuf
 
Projekce
07 .03. / 18:45
Lucerna – velký sál
     
09 .03. / 21:30
Atlas – velký sál
     
11 .03. / 18:15
Světozor – malý sál

- See more at: http://www.jedensvet.cz/2015/filmy-a-z/28965-jenica-perla#sthash.OL4Nk27m.dpuf


utorok, 17 februára
nácvik kultúrneho programu: 14h 
rozvoz: Stráne, Rakúsy, Lomnica
pondelok, 16 februára
Duško sa vracia do Paríža
 
nedeľa, 15 februára
Martina sa topí  v snehu, foto Tomáš Mirga 
nedeľa v Rakúsoch
sobota, 14 februára
Tomáš Mirga
 
piatok, 13 februára
premietanie filmu Jenica a Perla
práca nad textami: tradície a moderna
photo Tomáš Mirga
altruizmus
 

Zdá sa vám, že všetko poznáte? Dnes vás možno trošku vyvedieme z omylu. Pripravili sme si pre vás východoslovenský špeciál kultúrne magazínu Umenie. Okrem iného nás Kesaj Tchave prevedú ilegálnymi rómskymi osadami Paríža rovnako elegantne ako jeho najvýznamnejšími koncertnými halami.

Umenie dnes 21:00 

Zdá sa vám, že všetko poznáte? Dnes vás možno trošku vyvedieme z omylu. Pripravili sme si pre vás východoslovenský špeciál kultúrne magazínu Umenie. Okrem iného nás Kesaj Tchave prevedú ilegálnymi rómskymi osadami Paríža rovnako elegantne ako jeho najvýznamnejšími koncertnými halami.

Umenie dnes 21:00 #BezReklamy
STV2, 21h, Umenie: vysielanie reportáže od Pavla Pekarčíka o Kesaj Tchave  na STV2
 
štvrtok, 12 februára

ŠKOLSKÝ AUTOBUS

Les OGRES DE BARBACK sa mobilizujú  pre nákup školského autobusu!

Vďaka všetkým Vám!!!

Náš prvý objektív je dosiahnutý!

Spúšťame druhú etapu.

Všetky prostriedky záskané naviac, umožnia kúpu lepšieho vozidla!!!

Čoskoro klimatizácia a autorádio :)

Pokračujeme! Pokračujeme! Pokračujeme! Pokračujeme! Pokračujeme! Pokračujeme!

nácvik kultúrneho programu: 13h
nácvik kultúrneho programu: 15h
streda, 11 februára
premiéra vo francúzskych kinách
utorok, 10 februára
nácvik kultúrneho programu: 13h
nácvik kultúrneho programu: 15h
pondelok, 9 februára
Simona, Zuza, Kikuš iba Tvoja, Manuela Manuelita
nedeľa, 8 februára

pohľad na Tatry z osady Rakúsy
 
sobota, 7 februára

Lyžovačka v Rakúsoch, foto Tomáš Mirga
 
piatok, 6 februára
Maroš, Martina, Profesor Dušan Klempár, Luky, Iveta, Simona, Marian
 
štvrtok, 5 februára
14h: nácvik kultúrneho programu
16h: nácvik kultúrneho programu
streda, 4 februára
utorok, 3 februára
fotomontáž Tomáš Mirga
pondelok, 2 februára
nedeľa, 1 februára
Kristína Magdolénová

Február v Kalendáriu rómskej kultury na Slovensku

Share on twitteShare on printfriendlyMe

17. februára sa narodil PhDr. František Godla, Patrí k popredným osobnostiam etnoemacipačného procesu Rómov na Slovensku, pôsobil ako pedagóg, prvý redaktor národnostného vysielania pre Rómov v Prešove.

1948 
vo februári vzniklo v žiline Združenie slovenských Cigánov. Združenie sa prihlásilo k politike Komunistickej strany, veľmi skoro bola jeho činnost zastavená.

1952
1. februára sa narodila Daniela-Hivešová Šilanová. Dlhoročná šéfredaktorka Romano Nevo ľil, pedagogička a dramaturgička divadla Romathan.

1989 
3. februára vydal ÚV KSS uznesenie, kterým povolil zakladanie rómskych kultúrnych spolkov a založiť rómske periodikum Lačho lav/Dobré slovo.

1992 
vo februári začínajú vychádzať noviny Nevipen/Novosti

1996
10. februára zomrela zakladateľka romistiky na Slovensku Emília Horváthová (narodená 23. mája 1931 vo Valaskej)

2001 
začala na Slovensku oficiálne pôsobiť Rómska tlačová agentura (RPA). Jej prvým riaditeľom bol Ivan Hriczko, výkonnou riaditeľkou a zakladateľkou občianskeho združenia Ecce, realizátora projektu, bola PhDr. Kristína Magdolenová. Cieľom projektu bolo vytvoriť priestor na vzdelávanie Rómov ako novinárov

2006
17. februára odhalili pamätník obetiam rómskeho holokaustu v Hanušovciach nad Topľou. V rokoch 1941 – 1943 bolo v meste sídlo sústavy východoslovenských pracovných útvarov, v ktorých boli intervenovaní rómski muži. Autormi pamätníka sú Ladislav Čisárik ml. a Alexander Reindl. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita

2007
16. februára sa v priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom uskutočnila premiéra dokumentárneho filmu Ma bisteren – príbeh rómskeho holokaustu. Film natočilo producentské centrum ATARAX
23. februára odhalili pamätník obetiam rómskeho holokaustu v Dubnici nad Váhom, v areáli ZVS Holding a.s., kde sa nachádza cintorín s 26 pochovanými Rómami zo zaisťovacieho tábora. Autorom pamätníka je sochár Ján Šicko, kovaný plot vyrobil umelecký kováč Pavol Rác. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita

 
sobota, 31 januára
 
 
piatok, 30 januára
premietanie filmu Spartakus a Cassandra, disusia na témy "Náhradná rodina" a "Zasahovanie do vecí verejných"
štvrtok, 29 januára
premietanie filmu Spartacus a Cassandra, diskuzia 
 
streda, 28 januára
utorok, 27 januára
pondelok, 26 januára
nácvik kultúrneho programu
celoškolská prehliadka dámskych kabeliek (Kikuš iba Tvoja, Lenka)
 
nedeľa, 25 januára

Film Cesta ven je vítězem Cen české filmové kritiky. Ocenění získala i Klaudia Dudová

Praha, 24.1.2015 22:07
V pražském divadle Archa byly 24. ledna 2015 již popáté předány Ceny české filmové kritiky, jimiž čeští filmoví publicisté ohodnotí nejlepší počiny uplynulého roku. Cenu za nejlepší ženský herecký výkon převzala Klaudia Dudová za hlavní roli ve filmu Petra Václava Cesta ven. (FOTO: Repro Česká televize)
V pražském divadle Archa byly 24. ledna 2015 již popáté předány Ceny české filmové kritiky, jimiž čeští filmoví publicisté ohodnotí nejlepší počiny uplynulého roku. Cenu za nejlepší ženský herecký výkon převzala Klaudia Dudová za hlavní roli ve filmu Petra Václava Cesta ven. (FOTO: Repro Česká televize)

Vítězem Cen české filmové kritiky je sociální drama Petra Václava Cesta ven. Bylo oceněno jako nejlepší film a dále pak za nejlepší režii a scénář. Cenu za herecký výkon si odnesla představitelka hlavní role v tomto dramatickém příběhu o hledání nových životních jistot, neherečka Klaudia Dudová. Ceny byly dnes předány v pražském divadle Archa.

Cestu ven Václav režíroval a také k ní napsal scénář. Při přebírání cen na pódiu pražské Archy upozornil, že její mediální obraz romské komunity je podle něho zkreslený. "V posledních letech při všech těch rasistických pochodech proti Romům a vůbec k celé té situaci, že jsme je uvrhli do ghett, jsme nebyli schopni říct, že s tím nesouhlasíme. Z toho důvodu děkuju Romům, že mě přijímali. Toulal jsem se po ghettech sám ve dne, v noci, nikdy jsem nezažil žádný konflikt, ale všichni byli zvědaví, co si myslím, jak žiju, a fandili mi v tom, aby vzniknul reálný obraz jejich života. Protože většinou o sobě vidí v médiích věci, s nimiž se nemohou ztotožnit," uvedl Petr Václav na pódiu.

Režisér Petr Václav: Mediální obraz romské komunity je zkreslený

"Po teroristických útocích v Paříži jsem si uvědomil, nakolik je důležité, aby kultura sloužila k tomu, aby se tvořila otevřená a tolerantní společnost, protože to je jediná odpověď na to, co se dneska v tomto světě děje. Když si budeme tvořit na okraji naší společnosti lidi, kteří nemají práci, kteří nemají peníze, když bude fungovat plíživý rasismus, předsudky a diskriminace, tak to vyvolává spousty frustrovaných lidí, kteří nakonec jsou schopni uvěřit tomu, kdo jim dává klíč k životu, a jsou schopni brutálně se proti nám obrátit. Role filmařů, kultury je v tom obrovská, filmaři mají dnes úkol o těchto věcech mluvit a pomáhat změnit klima ve společnosti," dodal režisér a scénárista filmu Cesta ven Petr Václav.

sobota, 24 januára
piatok, 23 januára
 
Štefan obchytkávač, Zuzana, Manuela, Peťo obchytaný, Kikuš iba Tvoja, Jano, Lenka, Simona
 
Štefan nalepený, Manuela pristisnutá, Kikuš nekúš, Peťo bare jakha, Jano, Lenka, Tomáš, Zuzana, Simona
štvrtok, 22 januára
 
Dobrá správa...: http://fr.ulule.com/bus-scolairekesaj/
streda, 21 januára
SKUPINA OGRES DE BARBACK, S KTOROU SME VYSTUPOVALI V OLYMPII, ORGANIZUJE ZBIERKU NA ULULE NA ZAKÚPENIE ŠKOLSKÉHO AUTOBUSU!!!

 
utorok, 20 januára
pondelok, 19 januára
 
Anežka, Ľubka, Štefan pritúlený v prvej lavici
 
nedeľa, 18 januára
Séria fotografií od Claude Carret (v strede), ktorý nás navštívil spolu s Johannom Le Berrom (vľavo) na začiatku školského roku
 
                                                                              Aneta
 
Nácvik malej javiskovej formy "Slávici na lavici" od Paula Landowského, scenár a réžia Ivan Akimov
Anežka, Veronika, Miloš
 
sobota, 17 januára
 
Miloš
piatok, 16 januára
nácvik kultúrneho programu
 
Buchlo, Guľáš, Luky borec Pompa
štvrtok, 15 januára
 
Braňo, Ľuba, Rakusatar
streda, 14 januára
Simona, Jožko, Aneta
utorok, 13 januára
 
Anežka, Alena, Veronika, Albína
pondelok, 12 januára
nácvik kultúrneho programu
 
Lucia, Sandra
nedeľa, 11 januára
sobota, 10 januára
piatok, 9 januára
premietanie filmu Petra Václava CESTA VEN

CESTA VEN JE PŘÍBĚHEM MLADÉ ŽENY, KTERÁ BOJUJE O OBYČEJNĚ ŠŤASTNÝ ŽIVOT.Naráží však na předsudky společnosti a s nimi spojené překážky; je Romka. Těžko se jí daří obstát v dnešním světě, v němž díky globalizaci a finanční krizi zmizela zejména pro Romy jak vyhlídka na práci, tak na důstojné bydlení. Hrdinka filmu bojuje s materiálními problémy, s pocitem opovržení, ale také s vlastní determinací. Kde hledat pomoc? Úřady nastavily ve jménu úspor pravidla vylučování ze systému sociálních podpor.

 
 
 
 
návšteva fotografov Marie-Jo a Claude Carret z Francúzska
www.photographes-auteurs.com 
 
príhovor ku tragickým udalostiam v Paríži
 
štvrtok, 8 januára
 
streda, 7 januára
 
utorok, 6 januára
 
Mekleš sa chce hneď vrátiť do Rakús
pondelok, 5 januára
 
odchod Mekleša do Francúzska
nedeľa, 4 januára
 
sobota, 3 januára
piatok, 2 januára 
návrat Cassandry do Paríža
štvrtok, 1 januára 2015
Novoročná pohľadnica od nášho priateľa Johanna
streda, 31 decembra
Starý rok odchádza...
 
Tento rok bol pre mnohých z nás výnimočný. Pre skupinu študentov ktorí sa venujú kultúrnej osvete a angažujú sa  v súbore, bol rok 2014 výnimočný účasťou na koncertoch v parížskej Olympii. S potešením a s hrdosťou môžeme konštatovať, že všetci zúčastnení sa zhostili tejto mimoriadnej výzvy osudu nadmieru úspešne. So cťou, bravúrne, prezentovali svetu rómsku kultúru, Rómov, Slovensko, osady, na tej najvyššej úrovni. 
utorok, 30 decembra
skúška, posledná v tomto roku. Stála za to, trieda plná, od 14h do 16h30 na plno. Úroveň sa drží, je síce stále čo zlepšovať, ale je aj čo udržiavať... dúfajme že budeme na budúci rok vládať...
    
 
pondelok, 29 decembra
 
nedeľa, 28 decembra
sobota, 27 decembra
 
piatok, 26 decembra
 
štvrtok, 25 decembra
 
streda, 24 decembra
návšteva Cassandry, Lucile a Adriena z Paríža
Cassandra je mladé rómske dievča z Rumunska, ktoré žije so svojom bratom Spartakusom v Paríži. Tak ako mnoho iných migrantov z Balkánu, aj ona prešla životom na ulici, v táboriskách, prenasledovaním políciou... Jej rodičia neboli spôsobilí sa o ňu postarať a ich výchovu na seba prevzal mladý francúzsky pár. Poznáme sa už asi 6 rokov, bola s nami na viacerých zájazdoch, keď sme vo Francúzsku tak sa snaží prísť za nami a zúčastniť sa našich vystúpení. Naposledy bola s nami v Olympii. 
Cassandrin príbeh je zaznamenaný vo filme Spartacus a Cassandra, ktorého premiéra je naprogramovaná na 11 februára 2015, a ktorý už zožal množstvo medzinárodných ocenení
 
  https://fr-fr.facebook.com/spartacusetcassandra
 
utorok, 23 decembra
 
pondelok, 22 decembra
 
nedeľa, 21 decembra
 
fotomontáž Tomáš Mirga
 
sobota, 20 decembra

Vysielanie tv dokumentu o gymnáziu a ceste študentov do Olympie

TV5 International

Slovaquie, les enfants de la fée

http://info.arte.tv/fr/roms-en-slovaquie

http://info.arte.tv/de/slowakei-roma

 
piatok, 19 decembra
Práca na textoch, Vyhodnotenie práce študentov
 
štvrtok, 18 decembra
Prezentácia programu, koncert, ZŠ Aurela Stodolu, Liptovský Mikuláš
 
streda, 17 decembra
 
utorok, 16 decembra
Práca na textoch
 
pondelok, 15 decembra
Nácvik kultúrneho programu
 
nedeľa, 14 decembra
 
sobota, 13 decembra
Vysielanie tv dokumentu o gymnáziu a ceste študentov do Olympie
TV Arte
Slovaquie, les enfants de la fée
http://info.arte.tv/fr/roms-en-slovaquie
http://info.arte.tv/de/slowakei-roma
 
úvodné slovo reportáže:

 „Rómovia sú zlodeji, lenivci, znásilňujú svoje deti a odmietajú ich poslať do školy. Sú to všetko kočovníci ktorí majú len jeden cieľ: nás obsadiť. A to všetko len preto aby mohli zneužívať náš sociálny systém, ktorý im my, súc až priveľmi štedrí, ponúkame.“ Toto je malá ukážka z toho čomu hovoríme predsudky, ktoré vy, ktorí sa na nás pozeráte, a ktoré  my, ktorí sa domnievame že sme úžasne tolerantní, myslíme, alebo sme si jedného dňa mysleli o tejto populácii, ktorá je vystavená ostracizmu, racizmu, ak jej jednoducho a proste nehrozí priama likvidácia. Niekedy treba dosť času na nabúranie takých presvedčení.  Film ktorý vám ponúkame by ten účel mohol splniť. Sébastian Mesquidas a Yann le Gleau z What´s Up Production mali nápad sledovať skupinu hudobníkov z jednej lokality východného Slovenska, v ktorej by ste si asi nepriali stráviť prázdniny. Nuž títo chlapci a dievčatá  nedávno účinkovali  v parížskej Olympii. Dopracovať sa až na scénu mýtickej parížskej sály je výkon, platí to dvojnásobne pre týchto mladých ktorí žijú s hendikepom ich pôvodu. Bolo to treba  práce, a koľko disciplíny. Za týmto úspechom je bezpochyby ohnivý temperament Ivana, muža ktorý nič nepopustí, a hlavne nie svoje princípy...

 
piatok, 12 decembra
Práca na textoch
štvrtok, 11 decembra
Nácvik kultúrneho programu
streda, 10 decembra
Nácvik kultúrneho programu
utorok, 9 decembra
Práca na textoch
pondelok, 8 decembra
Nácvik kultúrneho programu
nedeľa, 7 decembra
sobota, 6 decembra
Sentos Mikulašis
Sviatosť Svätého Mikuláša v konkatedrále S. Mikuláša v Prešove

Sentno Mikuláš/Mikulašis/

Svätý Mikuláš

Pôvodný text: Štefan Baláž   Hudba: Bernard Herstek

Rómsky text. Gabriel Glovacký

 

Čororo manuš, joj, mizerere,

me del, o Devla, del goďi, ó, o

čoreske e bacht, joj, hiňi čori,

čoripen, ach bacht, o vast del-ou-ou,

Mikulaš sentno podarunkos del, del,

čhavoro kerel bachtalo-o, o!

Jekfeder ščiro Mikulaš!

 

Ach, kamas amen buťi, mek buter,

sasťipen, čhaven, kamiben baro.

O Del pro jilo, ó, dikhel, dikhel,

joj nane mange lačhes, de maro.

Dešuduj čhave, joj, len kher nane,

rado tut dikhava Mikulašis!

Jekfeder baro Mikulaš!!

 

Ofertórium

Te mangel, mangel, o te žutinel,

Mikuláš baro paľikeriben,

Ha mištes, ha bacht, joj, paťaviben,

angelos, čeri, joj, paťal Devles.

Ašardo biskup paľikeriben

/: Rado tut dikhav Mikulašis,

jekfeder ščiro Mikulaš.  :/     

Mikulaš                             

Lektorovala : Mgr. Anna Koptová

 

piatok, 5 decembra
Prezentácia projektu a koncert v osade Rakúsy
štvrtok, 4 decembra

Medzinárodný tábor V4, Mlynčeky, For the Tolerant Youngsters

Práca na textoch
streda, 3 decembra

Medzinárodný tábor V4, Mlynčeky, For the Tolerant Youngsters

Filip, Tomáš

Nácvik kultúrneho programu
utorok, 2 decembra

Medzinárodný tábor V4, Mlynčeky, For the Tolerant Youngsters

For the tolerant youth

Mlynceky (SK) 02.12. 2014-05.12. 2014

 

02.12.2014

03.12.2014

04.12.2014

9.00-10.00

Arrival

Breakfast

Breakfast

10.00-11.00

Visegrád Workshop

Presentation

Citizenship Workshop

EU citizenship

What does it mean in our lives?

11.00-12.00

12.00-13.00

Lunch

Visegrád Competition

Competition, historical questions about the V4 countries

Sport games

13.00-14.00

Memorizing names, creating team cohesion through games

Lunch

Lunch

14.00-15.00

Games

Excursion

15.00-16.00

Break Free time

Break Free time

16.00-18.00

Team games

Team games

18.00-19.00

Dinner

Dinner

Dinner

19.00-21.00

Learning songs, dancing together

Team games

Blindfolded

(the members are blindfolded, and they have to draw something together)

Learning Dance and songs

Nácvik kultúrneho programu
pondelok, 1 decembra
Nácvik kultúrneho programu, Práca na textoch
nedeľa, 30 novembra
sobota, 29 novembra
Nácvik kultúrneho programu
piatok, 28 novembra
Nácvik kultúrneho programu
štvrtok, 27 novembra
Prijatie u francúzskeho veľvyslanca, Mr. Didier Lopinot
streda, 26 novembra

Z Olympie do Prešova. Ivan Akimov s Kesaj vystúpi v konkatedrále sv. Mikuláša

Už túto nedeľu o desiatej hodine v konkatedrále s. Mikuláša vystúpi Ivan Akimov so svojim ansámblom ako hosť počas odpustovej slávnosti. Po jej skončené uvedie tiež krátky duchovný program. Aj v ich podaní odznie hymna konkatedrály Svätý Mikuláš. Perličkou je, že táto skladba má doposiaľ sedemnásť prekladov, ako posledné domorodného jazyka Filipín a japončiny. Sestra Maristella a združenie Magis sa môžu tešiť na ich propagačné vystúpenie pri ich stánku popoludní.

Z Olympie do Prešova

Ivan Akimov so svojim súborom Kesaj sa nedávno vrátil z Paríža, kde účinkoval v svetoznámej Olympii, čo je snom mnohých umelcov. „Vyvrcholením nášho pobytu v Paríži bolo účinkovanie v Olympii, a to dokonca dva krát za sebou. Koncerty sa nám vydarili nad všetko očakávanie, veľmi, veľmi dobre. Myslím si, že oproti ostatným našim zahraničným zájazdom, máme ich za sebou vyše šesťdesiat, v tomto prípade zohrala svoju úlohu aj psychika. Takmer všetci účastníci zájazdu sú aj študentami nášho gymnázia. Spolu sme do detailu prebrali všetky súvislosti účinkovania v tak prestížnej sále, akou je Olympia. Veľa to znamená pre Rómov, pre Slovensko, pre osady, z ktorých pochádzajú všetci naši členovia. Prítomnosť TV Arte ešte viac umocnila v tento pocit zodpovednosti, veď reportáž o zájazde bude vysielaná nielen v Európe, ale prostredníctvom TV5 Internationales, na všetkých piatich kontinentoch. Počas nášho pobytu v Paríži sme zorganizovali aj manifestáciu na Esplanáde Ľudských práv, na námestí Trocadéro. Chceli sme upozorniť širokú verejnosť na skutočnosť, že aj Rómovia zo sociálne exponovaného prostredia vedia vziať život do vlastných rúk a môžu byť úspešní na školách, aj stredných, i vysokých...  Že to nie je samozrejmosťou svedčí napríklad aj fakt, že keď videli prichádzať pod Eiffelku našu skupinu africkí predavači suvenírov, hneď ku nám podišli a hovorili nám aby sme sa pratali a nekazili im kšeft. Mysleli si, že sme banda pouličných zlodejov...“ opisuje jeden z množstva parížskych zážitkov Ivan Akimov.

Pozrieť sa pravde do očí

Už z týchto slov si môžete vyskladať mozaiku obrazu, kto je Ivan Akimov. Umelec, ktorý sa rozhodol ukázať Rómom, že žiť sa dá aj ináč. „Áno, aj toto je náš zážitok spod Eiffelky. Tu je zbytočné nariekať. Taká je skutočnosť, také bandy sú, aj keď nie len výlučne rómske... Našim mladým neostáva nič iné, len sa pozrieť pravde do očí. Ak chceme niečo zmeniť, tak treba začať sebou, poriadne sa učiť, nezaháľať, nevyhovárať sa. Makať. Aj toto bol zmysel nášho zájazdu do Paríža a do Olympie. Popri tom sme ešte stihli navštíviť výstavu súčasného rómskeho umenia vo Fnasat, odohrať dva koncerty priamo v teréne, v ilegálnych rómskych táboriskách okolia Paríža a jeden koncert v belgickom Gente,“ dodáva Ivan Akimov.

Skupina Kesaj má stále nabitý program. Minulý týždeň chlapci účinkovali v koncerte Idy Kelarovej v pražskom Rudolfíne, spolu s Českou filharmóniou. „Už sa tešíme, že na Mikuláša sa budeme prezentovať v Prešove, ďalšie projekty sú pripravené na budúci rok. Ale ten hlavný projekt, to je škola a maturita, a tomu sa musí všetko podriadiť,“ hovorí Ivan Akimov

Prešovský Večerník, streda, 26 november 2014

Práca na textoch
 
Vysielanie rozhlasovej reportáže z manifestácie na Esplanáde Ľudských práv v Paríži
rádio France Inter, Un Temps de Pauchon, Kesaj Tchave les enfants de la fée
utorok, 25 novembra
Vysielanie rozhlasovej reportáže z manifestácie na Esplanáde Ľudských práv v Paríži
rádio France Inter, Un Temps de Pauchon, Kesaj Tchave la fatalité n´existe pas!
pondelok, 24 novembra
Práca na textoch
nedeľa, 23 novembra
 
sobota, 22 novembra
 
piatok, 21 novembra
Práca na textoch
štvrtok, 20 novembra
 
streda, 19 novembra
 
utorok, 18 novembra
Práca na textoch
pondelok, 17 novembra
Dni studentstva, slávnostný koncert so sborom Čhavorengre a Českou filharmóniou
Ida Kelarová, Marko Ivanovič
 
nedeľa, 16 novembra
zvuková nahrávka v Českej televízii pre dokument Rozálie Kohoutovej "Jenica a Perla"
 
sobota, 15 novembra
Skúšky s Českou filharmóniou, Praha
piatok, 14 novembra
Skúšky so speváckym zborom Idy Kelarovej, Čhavorengre, Praha
 
štvrtok, 13 novembra
Odchod na Dni studentstva do Prahy
 
streda, 12 novembra
Nácvik kultúrneho programu, Práca na textoch
utorok, 11 novembra
Nácvik kultúrneho programu
pondelok, 10 novembra
Práca na textoch
nedeľa, 9 novembra
sobota, 8 novembra
Akana me, Matejovce pri Poprade
http://poprad.korzar.sme.sk/c/5388552/romov-chcu-dostat-spod-noveho-mosta-v-matejovciach.html
 
piatok, 7 novembra
Nácvik kultúrneho programu
štvrtok, 6 novembra
Nácvik kultúrneho programu
streda, 5 novembra
Práca na textoch
utorok, 4 novembra
Nácvik kultúrneho programu
pondelok, 3 novembra
Práca na textoch
nedeľa, 2 novembra
 
sobota, 1 novembra
 

piatok, 31 októbra

piatok 31 októbra 2014, koncert s  Hugom F v Tomblaine

https://fr-fr.facebook.com/hugo.feron

 

Posledný deň zájazdu prebieha na ceste do Tomblaine, kde sme očakávaní na koncert s Hugom Ferónom, s ktorým sme už nahrali jednu pesničku, ktorej krásny text napíslal jeho otec, Hervé, ktorý je aj starostom mesta. On, ako prvý, nás pozval v r.2003 na festival do Tomblaine, a od vtedy sme sa nezastavili. Ak by nebolo tohto takmer náhodného začiatku, nebolo by nič z toho všetkého čo potom prišlo. Sem sa vždy vraciame radi, vieme že sme vždy vítaní a môžeme prísť kedykoľvek...  

 

Vystúpenie prebehne veľmi dobre, únava sa stratila, ostáva len radosť zo scény, berieme ju a rozdávame plným priehrštím

 

Hneď po koncerte sadáme do autobusu a mierime domov.

 

Vďaka !

 

http://regismarzin.blogspot.fr/2014/11/30-octobre-2014-paris-les-ogres-de.html

30 október 2014, Paríž, Ogres de Barback majú 20 rokov

 

20-e výročie skupiny les Ogres de Barback v Olympii ( 20 ans des Ogres de Barback), na to tak skoro nezabudnem! Výnimočný koncert, jedinečný v svojom žánri, nezatriediteľný, pre všetky chute, všetky generácie, v stále sa meniacich náladách, do poslednej chvíle uchvacujúci. Ani neviem ktorý dojem mám viac vyzdvihnúť, medzi pesničkami pre deti spievaných deťmi, či francúzskymi šlágrami starých rodičov, alebo smutnými, jemnými nápevmi, či chorálom dychovky Eyonlé z Béninu, La rue Kétanou, a predovšetkým hudobno-tanečná rómska skupina Kesaj Tchave zo Slovenska vo finále! To bolo proste úžasné, veselé, pastva pre sluch a pre oči, plné vášne, vzbury, energie, mladosti a nehy.

Práve som sa vracal peši z manifestácie burkinabéanov oslavujúcich pád ich nenávideného diktátora.  Plne sústredený na túto udalosť som prišiel do Olympie, kde som sa zas vhupol do čisto parížskej tropickej horúčavy.

Mlaďáci z Kesaj Chavé  boli hyper vzrušení, a nakoniec ich ohurujúci ošiaľ vyhodil všetko do vzduchu! Bol to najbláznivejší a najgeniálnejší chaos aký som kedy videl a počul, bez akéjkoľvek súvislosti s peknými rómskými tančekmi ktoré by nám mohli ponúknuť. Bol to koncentrát farieb, necudného pôvabu a šťastia! To by prebralo aj mŕtveho!

Potom, po prechodenej chrípke, po mesiaci bez odpočinku, som bol úplne vyšťavený... vravel som si že sa neprinútim ráno vstať aby som išiel na Père Lachaise na odhalenie pamätníka (inauguration de la stèle de la mairie de Paris ) obetiam genocídy Tutsiov v Rwande. Viem že Ogry sa zaujímaju o Rwandu ( Rwanda,) o pravdu a spravodlivosť ( vérité et à la justice ) po genocíde, ale nemyslel som na to, povedal som si len že ak som sa opäť nabil energiou vďaka koncertu, tak ju musím použiť aby som vstal z postele na druhý deň. A všetka moja únava sa pominula.

 

(Písané a publikované 2-ého novembra.)

 

Sujet:

Invitation presse Regis - Ogres de Barback Olympia - 30 octobre

Date :

Sat, 20 Sep 2014 00:16:22 +0200

De :

Régis Marzin

                         

    

Tento zájazd sa uskutočnil vďaka pomoci Ccfd a celého okruhu priateľov, známych, aj menej známych, ľudí ktorí sa spontánne podieľali na príprave a realizácii celého podujatia. Všetkým patrí naša vrelá    v ď a k a .  www.kesaj.blogspot.com                                       

 

 

Štvrtok  30 októbra 2014, Paríž

K E S A J   T C H A V E

 Pripravujeme sa na naše druhé vystúpenie. Niet sa čoho obávať, ale je jasné že už nie je taká nespútaná eufória ako včera,  únava po celom týždni na cestách je zreteľná, priam hmatateľná na všetkých tvárach. Každý sa šetrí, sústreďuje sa.   Potom vpád na scénu. Zas, tak ako včera. Po únave ani stopa, naopak, ešte bláznivejšie ako včera. Úsmevy, záchvaty smiechu, nespútaná radosť. A ešte viac v druhej pasáži, po polnoci. Ošiaľ.

 

Umelecké produkcie skupiny les Ogres de Barback, sú hotovou mašinériou. So všetkým čo k tomu náleží, technika, catering, ozvučenie, réžia..., atď. Zvyčajne, keď je pokope veľa ľudí, sa vždy najdú aspoň jeden alebo dvaja  frustrovaní nerváci, ktorí dokážu znepríjemniť život ostatným. Tu, nič. Všetci, do jedného, sú milí, prívetiví. Príjemní, nič zlého za ľubom. 

Každý sa snaží vytvoriť čo najlepšiu atmosféru a aby všetko dopadlo čo najlepšie. Po mojich takmer štyridsiatich rokoch na scéne to prekvapí. Klobúk dole!

 

Ogri sú na scéne úžasní. Ako doma. Dlhodobé skúsenosti. Kus umenia. Kus človečiny.. 

Kto to nevidel, ťažko uverí. Ich jednoduchosť ma zaráža.       

To isté čo sa týka ich umeleckých výkonov.  

Nevšedné. Ani stopy po namyslenosti, úplne

cool.                                                                        

Bravo!

 

Hudobná skupina les Ogres de Barback má za sebou 20 rokov existencie (práve sme to spolu oslávili:)). Sú to štyria súrodenci, dve sestry a dvaja bratia (a okolo nich najmenej 30 členný pracovný kolektív). Už toľké roky fungujú spolu, majú úžasný úspech (sú tretiou najčastejšie programovanou francúzskou skupinou) a sú stále milí, nenamyslení, priateľskí. Zjavne spolu  výborne vychádzajú, nehádajú sa o peniaze... Aj teraz sú radi že sú spolu, a to napriek 8 mesiacom koncertnej šnúry ktorú majú práve za sebou. Jav zriedkavý. V show-biznise, vlastne v akejkoľvek brandži, je vzácne stretnúť taký jasný príklad dobrého, normálneho, jednoduchého ľudského spolunažívania. Nikto sa tu nepovyšuje, nepotrebuje sa hrať na šéfa... 

A pomáhajú iným. Deťom v Afrike, muzikantom na Aljaške... a aj nám. Boli u nás 2 krát na našich Medziosadových Festivaloch Akana me. Na vlastné náklady. V Rakúsoch si aj zahrali futbal. Po prvom góle lopta preletela cez bránu bez sieťky medzi divákov, a už sme je nemohli dostať späť. Stratila sa v dave. Mali sme len jednu loptu a zúfali sme že nebudeme môcť pokračovať v takom peknom podujatí ako bol tento medzinárodný futbalový zápas: Rakúsy proti zvyšku sveta! Našťastie napokon Ľubko zasiahol, lopta sa našla a Rakúsy vyhrali nad celým svetom 9:2.

Je možne byť dobrým, jednoduchým, priateľským aj v Rakúsoch? V Lomnici? V osadách? medzi Rómami? Nepovyšovať sa, nehádať sa, nehrať sa na šéfa? ...Čo k tomu treba?

Nocľah  v ubytovni Daniel Renoult je perfektný. Klasa. Je to tiež výsledok našich dlhodobých investícií a nasadenia v Montreuil. Mesto nám ponúklo svoje zariadenia, a z matracov v telocvični sme sa presunuli do postelí luxusnej ubytovni. 

Berieme to ako prejav uznania našej dlhoročnej práce v meste Montreuil. 

Vrelá vďaka

 

vysielanie v utorok 25 novembra 2014

Deti víly

                                                                        

Vysielanie v stredu 26 novembra 2014

                                                                 

Fatalita neexistuje !

 

prezentácia rozhlasového vysielania v médiách:

Kesaj Tchave

Je príbeh jedneho folkórneho súboru piesní a tancov, zloženého z rómskych detí a vedeného hudobníkom Ivanom Akimovom, pochádzajúcich z dedinky spod Tatier, na východe Slovenska.

Ich predstavenia po celej Európe vzbudzujú úžasné nadšenie svojou  prekypujúcou a komunikatívnou radosťou ! Až do takej miery, že Arte bude o nich vysielať reportáž.

http://www.franceinter.fr/emission-un-temps-de-pauchon-les-enfants-de-la-fee

 

Deti Kesaj účinkovali 29 et 30 októbra v prvej časti  koncertu skupiny Ogres de Barback v Olympii.

Pod vedením Ivana a Heleny Akimových, mladí nadchli divákov svojou spontánnosťou, dynamikou, a energiou po celú dobu predstavenia.

Vďaka príjmom z koncertu môže súbor pokračovať v svojich projektoch s rómskymi deťmi z okolia Kežmarku, odkiaľ pochádza celá zostava. Najmä v rozvoji rómskeho gymnázia na Slovensku, ktoré otvorili vďaka príjmom zo zájazdov. Pozývame vás...

 http://www.franceinter.fr/emission-un-temps-de-pauchon-y-a-pas-de-fatalite

 

Reakcie poslucháčov

utorok 25 novembra 2014 o 17:25

Vďaka za vaše vysielanie, vlastne som vám to chcela povedať už dávno, od kedy vás počúvam, to sú roky!...

Dnes je k tomu  príležitosť lebo podľa mňa bol váš námet veľmi poučný, je dobré dať na známosť čo robia tí ľudia aby sa integrovali bez toho že by sa zapreli. Stále sa hovorí o všetkých ich domnelých previneniach, málokedy sú valorizovaní, nikdy sa nesnažíme vžiť do ich situácie, skúmať ich uhol pohľadu. Všimla som si že sú obzvlášť neprítomní pri všetkých debatách ktoré sa ich týkajú! Vaše vysielanie trvá ledva 10 mn, čo veľa hovorí o tom  koľko miesta venuje spoločnosť vyjadreniu ľudu v médiách! Priala by som si aby vaše vysielanie trvalo celú hodinu, a keďže náš priateľ Daniel Mermet už nie je tu aby nám odhalil skryté stránky našej spoločnosti a dal tiež slovo vydedencom našej spoločnosti v médiách, bola by som rada keby váš Temps de Pauchon zabral tento čas antény. Na dnešok je koniec, ale stretneme sa zajtra!

Mireille

 

Drožkár, Rumun, ktorý pod Eifelkou tvrdí že turistika, to nie je pre Cigánov, má svoju predstavu o Rómoch, veď je z Rumunska... Ale že by jednoduchý černoch z rovníkovej Afriky, ktorý pokútne predáva vežičky pod Vežou mal niečo proti Rómom... ? S najväčšou pravdepodobnosťou nemá ani potuchu kto sú Rómovia... Vie len že mladí ľudia, často ešte len deti, mu kazia kšeft, keď ako kŕdeľ strák prečešú nič netušiacich turistov, a jemu tak odlákajú klientelu. Preto, keď ich vidí, ide ku nim a hovorí aby sa pratali...

Kde je chyba, v Afričanovi, Rumunovi, Francúzovi... ?

Čo s tým... ?

 

Jediná odpoveď: ŠKOLA!!!

 

 

štvrtok 30 októbra 2014

Manifestácia na  Esplanáde Ľudských Práv      

KESAJ TCHAVE - ŠKOLA ÚSPECHU RÓMSKYCH DETÍ      

 Námestie Trocadéro / Rádio France Inter

 

Jediné riešenie – škola!                                                                                                                                                                                       Vztýčime nápis ktorý nám Pierrot a jeho priatelia pripravili a dokázali nám ho doniesť tesne na čas, 

na ktorom je krásne,zreteľne napísané:                                                                                                                                                                                                                                           

„KESAJ TCHAVE  - ŠKOLA ÚSPECHU RÓMSKYCH DETÍ“

 

Takto je všetko jasné, aspoň pre tých ktorí vedia čítať a písať.. 

Spustíme piesne a tance.Hervé Pochon, jeden z popredných novinárov  France Inter je tu, pýta sa nás na všetko, my mu všetko povieme..     

          

 

Že aj domnelí lajdáci, zlodeji, cigáni, sa môžu uchádzať o maturitu. A dosiahnu ju! Nech sa to vie! 

Ľudia sa rýchlo okolo nás zhlučia, povieme im svoje a behom do Olympie . 

 

Ešte stihneme na rýchlo jeden Mc Donald, čo je už pre nás tradičné každodenné menu. 

Slováci sú nadšení, Francúzi sa musia prispôsobiť :)

 

štvrtok30 októbra  2014, Turistika, Eiffelova Veža

 

Štvrtok, repríza koncertu, a posledná možnosť ako si pozrieť Paríž. Našťastie nám počasie praje a Eiffelova Veža nás víta v celej svojej  paráde. Predavači suvenírov na nás s úspechom útočia hneď pri výstupe z autobusu, nikto neodoláva a všetci sú zásobení eiffelovými vežičkami na niekoľko rokov dopredu.

 

Priamo pod Eifelkou, ponúka svoje služby jeden chlapík ako drožkár. Keď nás uvidí, oborí sa na nás po rumunsky  :

 “Hej, vy Cigáni,  Veža, to nie je pre vás, practe sa kade ľahšie...“

Hovoril to so sebavedomým úsmevom, ale bolo jasné že v jeho očiach je nemysliteľné aby sa Rómovia venovali obyčajnej turistike.

 

Issai si ho podá, a bez zaváhania mu odpovedá :

 „Ty, ty tu makáš, a my, my sa tu pekne prechádzame. Tak drž hubu a makaj!“.

 

Na Esplanáde, tesne pred návalom predavačov vežičiek, ich šéf, vysoký Afričan, vidiac našich, hneď podíde ku nim a vraví im:

 „Practe sa, nekazte nám kšeft!“ Bol si istý že sme organizovaná banda vreckárov...

 

Streda 29 októbra  2014, Paríž

K E S A J    T C H A V E

Prvá časť koncertu skupiny les Ogres de Barback v

O L Y M P I I

Streda, deň « D », vystúpenie v Olympii. Tento zájazd je úplne výnimočný tým že je takmer « bezstarostný », napriek tomu že bol organizovaný na poslednú chvíľu (vďaka pomoci CCFD), a tým pádom sa môžeme sústrediť na podstatné : na prípravu vystúpenia.

                     

Olympia: 20h00

 

Takmer polovica našich členov nemá dostatočné skúsenosti z pôsobenia na scéne.

 

Nedávne udalosti, spojené s nakrúcaním rôznych dokumentárnych filmov mali za následok vnútorný rozkol a zvýšenú fluktuáciu detí a mládeže. Samotné jestvovanie súboru bolo ohrozené...

 

Naši mladí fagani z Veľkej Lomnice, ktorí sú s nami už 7 rokov, sa zúčastnili natáčania filmu Všetky moje deti (kvalitný a úspešný filmový dokument režiséra Ladislava Kaboša o farárovi Kuffovi zo Žakoviec). Boli hrať na premiére v Prahe, požičali sme im naše nástroje, nohavice a topánky. Keď sa vrátili, tak nám odkázali že už zadarmo hrať nebudú... to bol ich prvý honorár. Cyril, náš „prvý tanečník“, mal nedávno súd. Vybavili sme mu advokáta, namiesto    5 rokov ostrého, vyfasoval len podmienku. Namiesto „ďakujem“, zmizol bez slova... Atď. Takéto a podobné prípady sú súčasťou každodenného života súboru. Večné podozrievanie z brania „cigánskych peňazí“, nestálosť, citová prázdnota... Všetko vieme vysvetliť, pochopiť... ale nevieme odolať. Napriek nespočetným reprízam stále rovnakých inscenácií, nedokážeme byť imúnni voči obyčajnej zlobe ktorá nás postihuje bez toho že by sme vedeli prečo. Našťastie sú aj opačné prípady, inak by sme nevydržali, ale stále a vždy to dáva poriadne zabrať... Výsledkom je že práve keď máme ísť na vrcholné podujatie celej našej kariéry, nemáme k dispozícii takmer nikoho zo starej zostavy, a musíme zvládnuť túto mimoriadnu výzvu s tým čo je práve po ruke.

Ako dobehnúť roky praxe, drilu, skúseností, tesne pred vystúpením na najprestížnejšej scéne sveta? Áno, pre mňa je Olympia č. 1. Mimo neustáleho vylepšovania programu a nacvičovania, si myslím že podstatným faktorom nášho úspechu bola psychika. Takmer všetci členovia súboru sú zároveň poslucháčmi nášho gymnázia. Vnímajú svet už trocha ináč ako ich rovesníci z osady, chápu výnimočnosť celej situácie, vedia že nastávajúce účinkovanie prekračuje rámec bežného koncertovania, ale bude mať oveľa širší dopad. TV Arte, ktorá všetko filmuje, neustále  kladie podstatné otázky „na telo“, na osady v ktorých žijú, na identitu ktorou sú súčasťou, na budúcnosť ktorej sú obrazom... To všetko pôsobí zjednocujúco, všetci sú zomknutí okolo jednej myšlienky a jednej vôle – zvíťaziť, uspieť.

Dokázať svetu že na to majú, aj keď sú len obyčajní Rómovia z osád.

 

Motivovať, povzbudzovať, nadchýnať. Kladieme dôraz na výnimočnosť celej situácie, mimoriadnu prestíž Olympie, všetkého čo sa vzťahuje k nášmu vystúpeniu vo vzťahu ku Rómom, Slovensku... Sme v plnom, totálnom nasadení.  Arte filmuje celé naše putovanie z osady do Olympie a toto všetko vytvára a formuje silné spoločné „bojové“  povedomie, a všetci, ako jeden sú pripravení popasovať sa z výzvami ktoré sú pred nami.

  

Program je vycibrený, prispôsobený daným okolnostiam, robíme všetko aby sme boli v optimálnej forme v stanovený termín... Sebadôvera rastie. Akurát ja som trocha napätý, dalo by sa povedať že cítim niečo ako menšiu trému... to sa mi nestalo už vyše 20 rokov.  Celkovo je nálada super, všetci sa tešia, sú pripravení vydať zo seba všetko.

 

Večer, 29 októbra, sú všetci nažhavení. Skupina les Ogres de Barback nám ponúka odohrať prvú časť ich koncertu. 20 minút sami na scéne.Nemám nejaké väčšie obavy, všetko by malo dobre dopadnúť. Ešte raz si overíme či sú klávesy dobre nastavené, aby sme sa vyhli podobnémumaléru ako v Roubaix, a môžeme íst na to! Teraz ukážeme svetu čo je v nás!!!

       

 ...A tak sa aj stane! Vyletíme na scénu ako cunami, výchor ktorý nedá šancu najmenšiemu zaváhaniu, ideme na plno. Oceán divákov pod nami nám dáva krídla, letíme priamo do stratosféry...

 

Všetko klape, baby sa rehocú, z chalanov tečie pot cícerkom

 

ja revem ako posadnutý  

 

Helena spieva na plné hrdlo, dokonca aj sleduje moje pokyny, čo nie je vždy samozrejmosťou..                                                                       Nálada je perfektná, všetci sú v  tranze, dokážeme to !

 

Diváci sa s nami delia o tieto okamihy šialenstva a eufórie. 20 minút ubehne za okamih.

 

Návrat do šatní je triumfálny. Ako na majstrovstvách sveta! Jeden za všetkých, všetci za jedného.  Ani Helena nemá žiadne pripomienky. Pomaly, sa ukludníme, a v druhej pasáži, na konci programu s Ogrami to roztočíme zas. Super! Môžeme si ísť spokojne ľahnúť, a to sa dokonca aj udeje, nie sú žiadne vylomeniny, až takí sú všetci uvedomelí... a vyšťavení.

 

utorok 28 októbra 2014

Medziosadový Festival   A K A N A    M E

Cirkus Aliboro, Montreuil

 

Večer, súborové predstavenie pre obyvateľov susedného táboriska karaván, kde sme kedysi nadväzovali naše prvé kontakty s balkánskymi Rómami. Hrali sme, skúšali, neraz v treskúcej zime, za pohnutých podmienok (bitky, polícia...), hlavou proti múru...  

A po rokoch sa sem vraciame ako domov. S Meklešom, Ženikou, Isajom... v hladisku sú všetci tí, ktorých už poznáme od malička, takže si vravíme že sme dobre robili keď sme vtedy rozbíjali múry hlavou... Múry povolili, hlavy odolali

 

Vystúpenie pre obyvateľov táboriska karaván z ulice Pierre de Montreuil

 

Na vystúpení sa k nám spontánne pridajú Mekleš, Isaj a Jenica. Isaj si dáva pozor aby netancoval keď spievame "sväté" pesničky. Balkánski Rómovia sa nám javia ako veľmi archaickí. Zlaté zuby, dlhé sukne. Muži zvlášť, ženy zvlášť. Svadby takmer výlučne dohovorené medzi rodičmi, ženích nevestu kupuje. Dievčatá sú uzatvorené v karavánach, škola je pre ne jediným únikom. Nie na dlho, pre rodičov je to zbytočná strata času. Posielajú ich tam len preto lebo je to nevyhnutné aby mali potvrdenia potrebné na poberanie sociálnych dávok. 

Našťastie sú aj výnimky, ako Jenica, ktorá sa dokázala vzpriečiť rodine a osudu, dokázala si spraviť učňovku a je kaderníčkou, žije svoj život. Ale svoje rómstvo v sebe nezapiera. Občas si zatancuje s Kesaj, keď sme vo Francúzsku, alebo príde za nami na Slovensko, ako toto leto... Akurát sa jej nepáči staroveká tradícia dohovorených svadieb. Odmieta byť tovarom ktorý jej rodina niekomu len tak predá, bez jej súhlasu. Svoju budúcnosť si určuje sama.

Ale zároveň konštatujeme, že aj keď sa balkánski Rómovia doma nespoliehajú na žiadne podpory ani "aktivačné" , napriek extrémne prekérným podmienkam ilegality, života na ulici, žobraniu... sa vo väčšine prípadov  dokázali postaviť na nohy. Doma (v Rumunsku) si postavili domy, a tí ktorí mali šancu byť aspoň trocha sprevádzaní nejakými organizáciami alebo dobrovoľníkmi, dokonca  dostali svoje deti na strednú, a niektorí aj na vysokú školu... 

Ulica a žobranie boli pre nich prechodnou etapou, nie cieľovou. Všetci sa v súkromí vyjadrujú aké to bolo ťažké a ponižujúce, naťahovať ruku pred okoloidúcimi. V tom čase nemali na výber, bol to pre nich jediný spôsob prežitia. Ale dostali sa z toho, postavili sa na nohy a teraz sú už na inej úrovni.

Natíska sa otázka, čo je lepšie, totalitný sociálny systém ktorý sa o všetko postará (podľa predstavy systému), alebo liberálny individualizmus ktorý núti človeka sa postarať o seba (podľa predstavy človeka)...

 

IZABELA, 18 ROKOV, vo Francúzsku od  2 000

(Izabela je externá tanečníčka Kesaj Tchave, zúčastnila sa mnohých našich akcií, jej otec, Miša, je uznávanou osobnosťou medzi rumunskými Rómami, je sudcom v Romani Kriss, úzko s nami psolupracoval pri našich kontaktoch a akciách s rumunskými migrantmi. My sme im pomohli postaviť ich súbor).

Zvláštne znamenie: pripravuje sa na maturitu a sníva že založí svoj vlastný cirkus

„Som veľmi hrdá na svoju dvojitú kultúru“

Keď sme sa dostali na naše prvé táborisko, v Saint-Denis, som mala 5 rokov. Vraj som sa zadrapila o moju mamu a povedala som jej: „To naozaj tu budeme žiť?“  Bola to akási chatrč, 10m štvorcových, bez vody ani elektriky. A naozaj, tu sme roky žili. Úlohy som si robila pri sviečkach, v škole ma deti volali „Cigánka“. Napriek všetkému som vychodila všetky triedy. Malý zázrak. Boli dni keď som zúfala, keď to bolo priveľmi ťažké, tak som si brala príklad z môjho otca, Mišu. On, nikdy sa nevzdával. Stal sa údržbárom výťahov a žijeme spolu traja, s mamou, v paneláku v Saint-Denis. Tento rok pripravujem maturitu z ekonomiky, ale to mi nebráni aby som popri tom robila spústu iných vecí: venujem sa vzdušnému cirkusu v Akadémii Fratellini, flamencu, hrám na husle, tancujem cigánske tance. Minulý rok som dokonca založila občianske združenie: aspoň raz za mesiac máme vystúpenie. Moja dvojitá kultúra – som na ňu veľmi hrdá. A keď sa ma pýtajú či som Rómka, odpovedám: „Áno, samozrejme“. Načo to schovávať? Ak sa to niekomu nepáči, nevadí. Moje najväčšie víťazstvo bude keď dostanem francúzske občianstvo.  A môj sen? Založiť si vlastný cirkus. Treba byť ambicióznym, či nie?

GRAZIA (francúzsky módny týždenník, vydanie od 28 marca do 3 apríla 2014) http://www.grazia.fr/societe/temoignages/galeries/et-oui-je-suis-rom.-et-j-ai-reussi-635756

 

utorok 28 októbra 2014

Výstava súčasného  rómskeho umenia

 

Zmena prostredia.  Začiatkom poobedia sa zastavíme vo Fnasat (Národná federácia združení na pomoc Rómom) a pozrieme si výstavu súčasného rómskeho umenia 

„HAVE A LOOK INTO MY LIFE !“.

 

Gabi Jimenez, jeden z vystavujúcich, nás sprevádza a podá nám odborný výklad ku vystavovaným dielam.

 http://www.gabijimenez.fr/

 

Všetko sa zrazu zdá byť zrozumiteľnejšie a prístupnejšie...

 

Gabi Jimenez hovorí že moderné umenie nie je na to aby sa kúpilo a zavesilo na stenu v obyvačke aby to bolo pekné. Moderné umenie oslovuje diváka, navádza ho k zamysleniu... Autori ktorí tu vystavujú sa nepoznajú. Všetci sú Rómovia, ale každý z inej krajiny. Z Francúzska, Fínska, Dánska, Slovenska, Írska, atď. Ale predsa majú niečo spoločné. Často sa v ich dielach vyskytuje koncept pohľadu. Oči... Rómovia sú často definovaní pohľadom tých druhých. Ich vlastný pohľad verejne absentuje z definície rómskeho sveta. Je zjavné že umelci ktorých diela sme mali možnosť zhliadnúť na výstave, vidia veci inakšie. Majú svoj pohľad na svet, svoj pohľad na seba, na Rómov...

 

http://www.fnasat.asso.fr/, https://www.facebook.com/events/441309842673895/?ref=22

 

pondelok  27 októbra 2014

odpočinkový deň

pripojenie sa rumunskej skupiny: Mekleš, Issai, Jennica a Cassandra

Ubytovanie v Centre Daniel Renoult, parc Montreau,  a v karavánach Mekleša et Issaia  

                

 nedeľa 26 októbra

Stretnutie a piknik so združením Cultures Robinson v komunitnej záhrade v poliach Longjumeau

http://assoc.intermedes.free.fr/                                                 

V nedeľu, presun do Paríža. Po ceste zastávka v Longjumeau, kde nás pohostí združenie Cultures Robinson, ktoré pomáha balkánskym Rómom z ilegálnych táborísk a snaží sa ich monitorovať napriek neustálemu prenasledovaniu a vyháňaniu políciou. 

Piknik v komunitnej záhrade. Naši sú trochu zaskočení, ale onedlho pochopia.

 

Po malom občerstvení ideme rovno do táboriska. Zopár rómskych rodín tu prežíva v lese, v chatrčiach, bez vody, bez ničoho. 

Všetci sú prekvapení, aj naši, aj oni, ale ako spustíme našu improvizovanú prezentáciu, ostych hneď pominie, a postupne sa mladí aj starí pridávajú ku nám. 

Ako vždy, sú to veľmi silné emócie, zážitky na celý život.

Tancuje sa, spieva, debatuje. Na starších chlapoch vidno že celý život pracovali, boli súčasťou majoritnej spoločnosti. Tej, za Čaučesku. A teraz len prežívajú ako zvieratá v lese, policajti ich lovia, neustále prenasledujú... 

Divoké táboriská, divoký kapitalizmus. Niet div, že všetci svorne tvrdia že za Čaučesku im bolo lepšie...

Je zaujímave, že v podobných situáciách sú naši mladí  zneistení, nesvoji, ostýchajú sa a boja sa... prečo sa Rómovia boja Rómov...?  Zásadne si o tých druhých, ktorých nepoznajú, myslia že sú tí najhorší... Platí to pre úplne neznámych z druhého konca sveta, tak isto ako pre tých zo susednej osady... Ale tieto zábrany väčšinou rýchlo pominú a ide sa k  veci. Ako sa vám žije, z čoho žijete, ako prichádzate ku peniazom? Jazyková bariéra je rýchlo prekonaná, vlastne nie je žiadna, keď sa chce, tak sa každý ľahko dorozumie. Žije sa im ťažko, polícia im je stále v pätách, ale domov sa vrátiť nechcú, tam ich majú za menej ako nič... 

Naša intervencia sa rovná menšej atomovej bombe. Pozitívnej. Zo skúsenosti vieme, že keď ich stretneme aj po rokoch, tak si tento deň budú všetci pamätať. Mladí, keby mohli, tak by hneď išli s nami. Malá skupinka prosí či sa s nami môže zviesť do Paríža. Jeden z nich, Beldžian, krásne spieva, a celú cestu s Lukym na gitare, preberú všetky známe i neznáme pesničky. Takto nejako sme spoznali pred rokmi Mekleša, Isaja, a ďalších, ktorí sú teraz súčasťou našej skupiny a pohľadu na svet...

 

 

 

M e d z i o s a d o v ý  F e s t i v a l   A K A N A    M E                                             

ilegálne táborisko, Ville du Bois Camplan

http://www.dailymotion.com/video/x28phqx_les-kesaj-tchave-au-bidonville-de-champlan-le-26-10-14_school                            

 

sobota 25 októbra 2014 

Salle Watremez - Roubaix [59], Francúzsko

20-e výročie skupiny les Ogres de Barback

http://lesogres.com/

 

Účasť na koncerte skupiny Ogres de Braback v Roubaix, bola mienená ako skúška na živo na vystúpenie v Olympii. Našťastie. Lebo aby sme uľahčili prácu zvukárom, sme súhlasili s použitím ich klávesov namiesto našich. Na skúške bolo všetko ok, ale na predstavení sme si hneď po prvom akorde všimli že nie sme naladení spolu, ale o pol tóna nižšie, v Gis. Okamžite sme sa prispôsobili, mančaft ani veľmi nepanikuje, akurát je mierné prekvapenie že čo to hrajeme za somariny, a ide sa ďalej. Pokračujúc v hraní a dirigovaní, chvíľku takmer spanikárim (zľakol som sa že všetci zastanú a nebudú pokračovať), si uvedomujem že ešte prvú skladbu, Maďara, ako-tak zahrajeme, ale po tom to už bude zložitejšie, a nebudeme môcť všetko bezchybne zahrať o pol tóna vyžšie.Využívam čapaše a rýchlo idem povedať zvukárovi aby dal sinťák o pol tóna nižšie. Čo aj spraví, a zase sme naladení všetci spolu. Ja som sa medzi tým preladil, tak sa musím opäť preladiť, bez toho že by som prestal hrať a dirigovať, ako keby sa nič nedialo. Riadny nervák. Ešte že sme si dali túto generálku. Ani si nechcem predstaviť čo by sa stalo keby k tomuto trapasu došlo v Olympii... Nie sme spokojní s vystúpením, máme čo robiť aby sme sa dali do stredy dokopy...

http://lesogres.com/blog/blog-video-joyeux-bordel-etape-2/

ale zato malé video natočené pred koncertom a počas koncertu, v ktorom gratulujeme Ogrom ku ich narodeninám je sympatické. Naši priatelia ho nazvali "veselý bordel..." , tak akosi to bolo...

 

sobota 25 októbra

Keď sme sa ubytovali vo Formule1  v Roubaix, prvé čo sme stretli, boli Rómovia. Boli ubytovaní v tom istom hoteli ako my. Boli z Rumunska, alebo z Bulharska, jeden z nich, asi štyridsiatnik, sa dal do reči s našimi. Z rečí sa prešlo na pesničky, gitara bola po ruke, a už to išlo... Ako vždy, Rikardo, sväté pesničky. Pastori. Tí nikdy nie sú ďaleko. Prešli okolo, volali nás na chvály ktoré budú niekde neďaleko… Boli dobre oblečení, usmevy na tvari…

Všade sú Rómovia. To je fakt. Pred pár rokmi bolo zriedkavosťou stretnúť v bežnom živote Rómov, teraz sú doslova na každom kroku. Na zastávkach autobusov, na diaľniciach, v hoteloch, na ulici… V Gente sme ich dokonca videli aj v robote… Mladý kuchár ktorý nám pripravoval večeru bol  odniekadiaľ z Moravy, a život v Belgicku si veľmi pochvaľoval. Zarobí, nikto mu nič nevyčíta, je ako ostatní.

Rómska migrácia je realitou dneška, je obrazom súčasného sveta. A že vraj neprispôsobiví… Veď v predstihu napĺňajú ekonomické precepty a dogmy dnešnej doby – flexibilita, pohyblivosť, konzum, plné košíky, plné vozíky…

Róm Róma všade hneď spozná. Podľa čoho? Čím to je? 

                             

piatok, 24 október

 

Dom kultúry De Culture, Gent, Belgicko, http://www.decentrale.be/

 

 

Vystúpenie pre slovenských Rómov z Košíc, dlhodobo etablovaných v Gente

V  Gente, v Belgicku, bolo naše predstavenie určené predovšetkým Rómom z  Košíc, ktorí sú už roky usadení  v tomto meste. Silný zážitok, plný emócií, spomienky na domov, spoloční známi.  Vďaka a uznanie tímu z  De Centrale, ako aj  Pietovi z Meck Yeck, za ich ochotu pomôcť všetko zorganizovať v rekordne krátkom čase.

 

Všade dobre, doma najlepšie. Plno detí, nie vždy najlepšie zaopatrených...

Rómovia z Gentu, pôvodne Rómovia z Košíc, ktorých sme mali možnosť stretnúť na našom koncerte, si zachovali zjavne takú istú sociálnu štruktúru ako keď boli na Slovensku. Tí ktorí boli integrovaní pred tým, boli bez problémov začlenení do spoločnosti aj teraz, a tí ktorí boli mimo keď boli doma, tak boli zjavne mimo aj teraz. 

Keď sme sa po koncerte vracali do hotela, krátko pred polnocou, nás na zastávke autobusu sprevádzali asi desiati výrastkovia vo veku od 10 do 20 rokov. Stáli na druhej strane chodníka, a pretekali sa v predvádzaní pred nami. Malí fagani fajčili, pili pivo, a boli neprimerane hluční. Ulica bola ľudoprázdna, len my sme mali tú česť byť ich (ne)vďačnými divákmi. Proste, vnucovali sa nám, nie práve najpríjemnejším spôsobom. S Helenou sme podišli k nim a pokúšali sme sa nadviazať kontakt a ukľudniť ich. Najprv to veľmi nešlo, ale potom si dali povedať, zapojili sa do debaty, a v podstate sa z nich vykľuli obyčajné deti ktoré potrebujú trocha pozornosti... Nasadli sme na autobus a potom sme prestúpili na električku. Stále všetci spolu. Slováci-Romáci z Gentu, keď boli zase stredobodom pozornosti v preplnenej električke, tak opäť neodolali, a zas spustili rámus a predvádzali sa kto je väčší gauner. Naši len pozerali, a hanbili sa. 

Načo sem títo utekali, prečo si sťažovali že ako sa s nimi doma jednalo, keď tu, pre nich v novej krajine, v krajine ktorá ich pritúlila, zas opäť robia všetko preto aby ich všetci odsudzovali a zatracovali. Aký to obraz vytvárajú v očiach Belgičanov, ktorí doposiaľ Rómov bližšie nepoznali?

Kto je zodpovedný za to ako sa spoločnosť pozerá na Rómov. Kde je chyba? Prečo to je tak... Tieto a podobné otázky sme večer a na druhý deň rozoberali s našimi študentmi...

 
 

Tlačová správa, október 2014

Súbor Kesaj Tchave, zložený z 25 mladých Rómov zo Slovenska, vystúpi v prvej časti koncertu skupiny les Ogres de Barback, 29 a 30 októbra, v parížskej Olympii.

Vystúpenia sa budú konať v rámci umeleckého zájazdu do Belgicka a Francúzska, počas ktorého sa súbor predstaví pred širokou verejnosťou a pred divákmi z prostredia rómskych migrantov s jasným a explicitným posolstvom: dôležitosť vzdelania a školy, keďže členovia súboru sú aj študentmi rómskeho súkromného gymnázia v Kežmarku, na Slovensku.

Umenie je v tomto prípade vektorom sociálneho dialógu zdôrazňujúceho význam vzdelania, ktoré musí byť brané ako priorita číslo 1, najmä a predovšetkým, v prostredí rómskych osád, z ktorých pochádza mládež zo skupiny Kesaj Tchave.

Francúzska hudobná skupina Les Ogres de Barback podporuje postup Kesaj Tchave, jej členovia sa zúčastnili Medziosadových festivalov Akana me, ktoré organizujú Kesaj Tchave na Slovensku a pozývajú Kesaj na scénu Olympie pri príležitosti 20-eho výročia založenia ich hudobnej zostavy.

Turné Kesaj Tchave sa zavŕšia verejnou manifestáciou na námestí Ľudských práv, na Trocadére, v Paríži, vo štvrtok 30 októbra o 15 hod., aby upútali pozornosť širokej verejnosti na konkrétne úspechy rómskej mládeže  ako aj na reálne ťažkosti ktoré sa v rómskom školstve v Európe vyskytujú

 

Mecem

(rómska tlačová agentúra, Košice)

Kežmarok 17. septembra (MECEM) – S nevšednou novinkou sa v redakcii Rómskeho mediálneho centra (MECEM) ohlásil umelecký vedúci súboru Kesaj Tchave z Kežmarku, Ivan Akimov. Ako uviedol, 29 a 30 októbra t. r., budú účinkovať v parížskej Olympii. „Sme naprogramovaní ako prvá časť koncertu francúzskej skupiny les Ogres de Barback, ako sa ľudovo hovorí, budeme ich predskokanmi,“ uviedol Akimov.

OLYMPIA je skutočným Olympom všetkých koncertných sál, a aj “predskákanie” na tejto scéne je pre každé umelecké teleso mimoriadnou udalosťou a veľkou poctou. „Koncert je vyvrcholením našej dlhoročnej spolupráce so skupinou “Les Ogres de Barback”, s ktorými sme už zažili spoločné Medziosadové festivaly, boli sme spolu v Zénith de Paris (7 000 miest) a nahrali sme spoločnú skladbu na ich CD, Pitt´Ochat, na ktorom sú Manu Chao, Anne Sylvestre, atď.,“ vymenúva Akimov.

Táto programácia bola podľa jeho slov potvrdená len nedávno, takže im neostáva nič iné, len zmobilizovať všetky sily, kontakty, známych, priateľov, fanúšikov a sympatizantov aby narýchlo postavili na nohy koncertnú šnúru na pokrytie cestovných nákladov. „Nefungujeme na základe sponzoringu prostriedky na úhradu cestovných nákladov si zabezpečujeme vždy sami, prostredníctvom našich koncertov. A tie sa snažíme vybaviť ako sa dá, hoci aj na poslednú chvíľu ako teraz. V tom zmysle môžeme naozaj z praxe potvrdiť existenciu zázrakov, akurát že sa nikdy nevie vopred ako to všetko dopadne… v zázraky sa dá veriť až po ich uskutočnení. Takže ideme do toho, máme nejaké kontakty aj na Belgicko, nie je vylúčené že tentokrát pôjdeme severnou trasou, zastavíme sa v Bruseli a potom dole, na Paríž…“ vymenúva.

Ich cestu a vystúpenie bude dokumentovať francúzsko-nemecká tv spoločnosť Arte. Členovia súboru sú poväčšine študentmi súkromného gymnázia s rómskym jazykom v Kežmarku. „Máme 4 triedy, 70 študentov, a nie vždy priaznivo naklonených spoluobčanov, tak si nemôžeme dovoliť najmenšie zaváhanie…“ dodáva Akimov. Prípadní sponzori a podporovatelia iného charakteru sa môžu ozvať na mail kesaj.tchave@gmail.com.

 

Štvrtok 23 október – odchod na umelecký zájazd, natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

V deň odchodu sa podarilo vybaviť pas aj pre Persku, otec ju nechá pod našim dozorom. Perska musí sľúbiť že sa polepší a nebude sa už doma flákať po osade… Ostatní sú v pohode, je nás presne 25, tak ako sme sa dohodli s produkciou Olympie. Olympia bola potvrdená len necelé 2 mesiace pred odchodom, čo nenechávalo prakticky žiaden čas na postavenie normálnej koncertnej šnúry vystúpení ktoré by mohli zabezpečiť finančné krytie zájazdu. Podarilo sa nám ešte dohodnúť vystúpenie cestou tam, v Belgicku, a cestou naspäť, v Tomblaine. Ozvali sa nám ale mnohí známi aj  neznámi sympatizanti ktorí boli ochotní sa podielať na spoluorganizácii zájazdu a značnú časť nákladov prevzalo na seba Ccfd, ktoré je našim dlhodobým partnerom v našich medzinárodných projektoch.

 

Streda 22 október - nácvik kultúrneho program, natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

 

Ivan Akimov, umelecký vedúci súboru. Nadháňač  talentov a zvážač žiakov…

 

Rómske prostredie odlúčených segregovaných komunít nepodlieha vždy rovnakým štandardom ako majorita. Nie všetko je predvídateľné a úzkoprso logické. Platí to aj pre umeleckú oblasť a prácu s mládežou. Pár dní pred odchodom na mimoriadne významnú udalosť súboru a gymnázia, je umelcký káder oslabený v dôsledku fluktuácií  a nestálosti určitých členov ktorí podľahli tlaku okolia, a nechali sa stiahnúť do starých koľají klebiet a ohováraní. Najpevnejšou z nich je že vedenie súboru zarába “veľké peniaze” a nikomu nič nedá…  Závisť a neprajnosť sú ukozavateľmi a mienkotvorcami podstatnej časti komunity, a je veľmi obtiažné čeliť ich vplyvu. Ako vysvetliť že ešte doplácame, a nieto že by sme zarábali, a o nejkam dobrom pocite ani nehovoriac… súcit je luxus ktorý si tu nikto nemôže dovoliť. Aj to sú ústredné témy ktoré preberáme s našimi mladými, ktorých už poznáme od ich útleho detstva, a môžeme otvorene nastoliť aj témy citlivé a bolestivé…

 

Utorok 21 október - nácvik kultúrneho program, práca na textoch, vysielanie reportáže TA3

Rómsky súbor Kesaj Tchave rúca predsudky

21.10.2014 13:57:20|Zdroj:TA3

"O Rómoch často vravia, že sa nemajú snahu posúvať dopredu. V Kežmarku však jestvuje dôkaz, že to tak nie je. Ak niekto mladých Rómov dokáže motivovať, dosiahnu veľa. Príkladom je Ivan Akimov, ktorý vedie rómsky súbor Kesaj Tchave. Dosiahol už nesmierne úspechy, a to aj za hranicami Slovenska. Súbor práve odchádza na svoje ďalšie európske turné."

Čítajte viac:

http://www.ta3.com/clanok/1049191/romsky-subor-kesaj-tchave-ruca-predsudky.html 

Sľubné novinárske začiatky Tomáša Mirgu pred kamerou a mikrofónom Jozefa Slívenského z TA3

 

Pondelok 20 október - nácvik kultúrneho programu, práca na textoch, natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

Vladkov otec, p. Mirga. V mladosti poloprofesionálny futbalista : „Za komunistov bolo lepšie, každý mal prácu... a kto nerobil, šup do basy!“

Vladko pozval kameru domov, a dal priestor svojmu otcovi, ktorý jednoduchými, ale výstižnými slovami komentoval pohľad svojej generácie na rómsku súčasnosť a blízku minulosť.

 

Nedeľa 19 október - natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

 

Vladko, v súbore od svojich 8 rokov. Už veľa videl, veľa prešiel. Má triezvy pohľad na seba a na svoje okolie... Chcel by si spraviť maturitu

 

Sobota 18 október - nácvik kultúrneho programu,  natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

Yann le Gléau a Sébastien Mésquida sa rýchlo zorientovali v aktuálnej situácii súboru a gymnázia, a rozhodli sa sústrediť sa na postavy Persky a Vladka, ako ústredných postáv dokumentu a zároveň sprievodcami, hovorcami, príbehu pre divákov. Obaja sa skvele zhostili svojej úlohy a svojimi prezieravými, pertinentnými výpoveďami ozrejmili divákom problematiku exkludovaného rómskeho spoločenstva z vnútornej, zákulisnej strany. Ich svedectvo bolo úprimné, rozumné, napriek ich ešte mladému veku, plné zrelej múdrosti a rozvahy. Dokument tiež sledoval v živom zábere problémy charakteristické pre všetky prípravy a odchody na umelecké zájazdy do zahraničia: Perska nemala pas, rodičia ju nechceli pustiť, nevedeli sme či nakoniec pôjde s nami alebo nie... Vladko sa s divákmi podelil o svoj triezvy, nekompromisný pohľad na prostredie v ktorom žije. Prejavil veľkú dávku sebareflexie a sebakritiky. Ústredná téma zájazdu – Rómovia v konfrontácii so svetom a so sebou, bola seriózne načatá...

Počas natáčania dokumentu boli študenti jeho aktérmi, ale aj realizátormi. Viacerí z nich aktívne spolupracovali na tvorbe reportáži, zastávali jednoltivé posty v realizačnom tíme (spravodajstvo, technika) a získavali cenné skúsenosti priamo z praxe, po boku popredných odborníkov v obore.

 

Nikola, „Perska“, talentovaná, ale nestála teenegerka, večný otázník, pôjde, či nie na zájazd? Aj keď ju otec pustí, stihneme ešte vybaviť pas...?

 

Piatok 17 október - natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

 

Osada Rakúsy, približne 2 000 obyvateľov, väčšina mladistvých a detí. Vladko: „V osade nikto nemá maturitu...“ 

 

Štvrtok  16 október - nácvik kultúrneho programu, natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

 

Rakúsy osada, dejisko dokumentu a bydlisko takmer polovice gymnazistov

 

Streda 15 október - práca na textoch

Yann le Gleau, Sébastien Mesquida, What´s Up Production  http://www.whatsup-prod.com/

 

Utorok 14 október - nácvik kultúrneho program, natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

Yann le Gleau a Sébastien Mesquida, reportéri z What´s Up Production už boli oboznámení s reáliami gymnázia a súboru, nakoľko ich produkcia mala na starosti natáčanie a strih predchádzajúcej reportáže. What´s Up Production mapuje vypuklé  konflikty, extrémne  situácie, ekologické problémy, atď., po celom svete. Dlhodobé partnerstvo s TV Arte svedčí o ich vysokej profesionalite a kompetencii. 

Ukážka z produkcie What´s Up Production (http://www.whatsup-prod.com/):

NAD  VOLKÁNOM

V Nord – Kivu, zúri vojna  pre kontrolu nad Parkom Viruna, ohrozujúc posledné gorily z hôr...

HOTEL MIGRANTE

Mexicali. Mesto z ktorého Spojené Štáty expulsujú viac ako kde koľvek inde pozdĺž ich hranice. A tu sa jedného dňa ocitne Jesus, uprostred noci, v krajine ktorá mu je cudzou...

PREDAVAČ PIESKOV – asfalto piesky Kanady a ich dopad na životné prostredie…

ZAKÁZANÁ LÁSKA – Ľúbiť sa keď pochádzate z dvoch rozdielných kást. Indské páry riskujú svoje životy…

ZEM OHŇA – už jedno storočie, bane Jharii tlú a ohrozujú 500.000 Indov…

VEĽKÝ EXIL  - arabské revolúcie vyhnali stovky tisícov ľudí do exilu...

Pondelok 13 október – práca na textoch, natáčanie filmového dokumentu pre TV Arte

V rámci spravodajských blokov v súvislosti s nastávajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu,TV Arte zrealizovala sériu  krátkych filmových reportáži (6min) o jednotlivých členských krajinách EU. Pre Slovensko si vybrali Súkromné gymnázium a súbor Kesaj Tchave. Výber bol uskutočnený na základe prospekcie na internete, a v januári malý filmový štáb natočil reportáž v priestoroch gynmázia Nad Traťou a v osade Rakúsy. Dokument bol vysielaný na TV Arte  v máji 2013. 

 

Europortréty – Máj - Európa solidarít

ARTE Reportage - samedi, 3 mai, 2014 - 18:35

Ivan Akimov, 58 rokov, je hudobník. Už vyše desať rokov, sa tento Slovák venuje, telom aj dušou, ochrane práv Rómov v Európe.

Tento hudobník založil cigánsky hudobný súbor s deťmi z osád z jeho regiónu. Jeho bláznivý projekt ho povodil, aj so svojim ansámblom, po všetkých cestách Európy, až po scénu legendárneho  Zénithu de Paris. Ivan, aj  so svojou manželkou, otvorili v ich mestečku, v Kežmarku, gymnázium. Spoločne, sú rozhodnutí umožniť svojim žiakom prístup ku vyššiemu vzdelaniu a dokázať že napriek nedostatku prostriedkov a predsudkom, môžu menšiny stelesňovať budúcnosť Európy.  

Julien Félix a Nedjma Berder - ARTE GEIE / What’s Up Productions – France 2014

 

- See more at: http://info.arte.tv/fr/europortraits-mai-leurope-des-solidarites#sthash.gb2SeEBE.dpuf

 

Po diváckom úspechu vysielanej reportáže sa redakcia TV Arte, spolu s TV5 International, rozhodla venovať gymnáziu a súboru dlhšiu, 20 – minútovú reportáž, plánovanú do vysielacieho času pred vianočnými sviatkami a vyslala na Slovensko ďalší filmový štáb z produkčnej spoločnosti What´s Up Production.  V konečnej podobe mala reportáž “Slovaquie: le enfants de la fée” 38 minút a bola vysielaná 13 decembra o 18h35.

 

TV Arte je verejnoprávny, francúzsko – nemecký televízny kanál s európskym kultúrnym zameraním.  Svetovou jednotkou vo svojom obore. Pokrýva celý frankofónny a nemecky - hovoriaci priestor.

TV5 Monde, je frankofónny televízny kanál so sídlom v Paríži. Vysiela do celého sveta, a je prijímany nepretržite počas 24 hodín dňa, vo viac ako 257 miliónoch domácností , vo viac ako 200 štátoch a teritórií sveta. Je druhou najväčšiou svetovou televíznou sieťou, po MTV2.

 

Nedeľa 12 október 

Šerpa rely na Popradskom plese. Viktor Beránek chatár na chate Pod Rysmi, nás pozval zahrať na štart Nosičských pretekov. Počasie a nálada výborné. Obavy z pôsobenia v nezvyčajnom, netradičnom prostredí pre rómsku kultúru, sa rýchlo rozplynuli. Naopak, prijatie bolo veľmi srdečné a odozva u divákov jednoznačne pozitívna. Krásny zážitok poznamenaný tragickou udalosťou, hory si v ten deň vyžiadali dve obete.

 

Sobota  11 október – nácvik kultúrneho programu

príchod reportérov z What´s Up Production pre TV Arte a TV5 International

Piatok 10 október – intervieu Nový Čas

Igor Ľudma, novinár denníka Nový Čas, realizoval počas dvoch dní reportáž o prípravách gymnazistov, členov súboru, mladých Rómov z osád, na umelecký zájazd do Olympie.  V nasledovné dni, počas dvoch týždňov ktoré predchádzali odchodu, a počas ktorých mala byť reportáž zverejnená, bol v Novom Čase každý deň článok o nejakej výtržnosti, alebo delikte spáchanom mladými Rómami z osád (nie gymnazistami…). Na informáciu o prípravách na Olympiu už v denníku  miesto nezostalo.

 

Štvrtok 9 október – nácvik kultúrneho programu

Streda 8 október – reportáž TA3, práca na textoch 

Reportér TA3, Jozef Slívenský už zrealizoval viacero reportáži o gymnáziu a o súbore. 

Má prehľad o rómskej problematike, ustavične sa pohybuje v teréne a má empatický vzťah ku Kesaj Tchave. 

Jeho návštevy sú pre nás vždy poctou a potešením

utorok 7 október

návšteva Idy Kelarovej, vedúcej zboru Čhavorengre, do ktorého patria aj 8 študenti gymnázia, ktorí sa zúčastnili jej posledného letného tábora v Lúčkach pri Prešove. 

 

Ida Kelarová dáva priestor vo svojom zbore mnohým rómskym deťom a mládeži z Čiech a zo Slovenska. Robí s nimi veľmi dobrú prácu, s tímom profesionálnych odborníkov stavia koncertný program ktorý potom uvádza na významných podujatiach. Vo svojom prístupe uplatňuje podobné princípy empatie ale aj disciplíny ako my, a doposiaľ sa naša spolupráca ukázala ako konštruktívna a vzájomne prospešná. 

Jej návšteva bola príležitosťou na debatu so študentami a prebranie pálčivých a vždy prítomných problémov a otázok na tému angažovania sa a sebareflexie vo vzťahu ku sebe a svojmu prostrediu.

Ústrednou a spločnou témou pre všetkých jednotlivcov alebo organizácie ktoré sa angažujú v prospech rómskej komunity je podozrievanie zo strany členov komunity z "brania peňazí" a následné frustrácie ktoré z toho vyplývajú, ktoré neraz vyúsťujú do narušenia aktivít jednotlivých, často aj nádejných jedincov, ktorí podľahnú tlaku okolia a poľavia vo svojom úsilí.

S p. Kelarovou, a s p. Otom Horváthom, vedúcim tanečnej zložky Čhavorengre, sme tieto témy dopodrobna so študentami prebrali a snažili sme sa spoločne vysvetliť ohrozeným jedincom pozadie kultúrnych aktivít ktoré vyvíjame, ich finančnú stránku, ako to chodí vo "svete", a ako to chodí medzi Rómami. Starší študenti, dlhodobí členovia nášho kolektívu, už majú bohaté skúsenosti v tejto oblasti a mohli sa konštruktívne zapojiť do debaty.

 

14h – 16h, nácvik kultúrneho program,

pondelok 6 október – 14h – 16 h, práca na textoch

nedeľa 5 október

sobota 4 október – 15h 17h, Nácvik kultúrneho programu

piatok 3 október
prezentácia projektu a koncert v Mlynčekoch

30 september  – 3 október

Medzinárodný tábor V4, Mlynčeky,  For the Tolerant Youngsters (H,Pl,Sr,Sk)

Visegrad Workshop, Quiz on Visegrad Fund, Tasks about V4 countries

Making sensitive towards disadvantaged people, Acting out situations, Informal discussion, experience change

piatok, 5 september

škola začala

les cours ont commencé

 

štvrtok, 4 september

reportáž pre TV Simon Coss production

 

streda, 3 september

 

začiatok školského roku

la rentrée

 

august

letná brigáda. Z iniciatívy Jona Parksa, premaľovanie plotu okolo budovy školy

travaux d´été. A l´iniciative de Jon Parks, lecteur américain, nous avons repeint  avec ses amis  la cloture autour de l´école