Súhrn

Po návrate zo zájazdu, aktivity pokračovali prirodzene ďalej. Konštatujeme, že v konečnom dôsledku si mladí osvojili určitý model bytia, ku ktorému sme ich viedli počas aktivít súvisiacich s prípravou umeleckého programu, a s ktorým sa ešte viac stotožnili na spoločnom letnom zájazde. Hneď po návrate, sú v očakávaní pokračovania spoločných aktivít. A to napriek únave a určitej opotrebovanosti po tak náročnom období. Skúšky sa opäť rozbehli vzápätí po návrate domov. Dospelí sa museli venovať rôznym povinnostiam a úkonom súvisiacim s dlhodobým pobytom mimo územia republiky, tak mladí sami, pod vedením starších, inštruktorov, si počas celého týždňa organizovali program sami. 

Ako sme sa vrátili, bolo nevyhnutné spraviť vyhodnotenie a evaluáciu celého zájazdu. Umelecké aktivity a individuálne nasadenie a postoje vo vzťahu ku scéne a sociálneho života všetkých zúčastnených boli analyzované na individuálnej, ale aj kolektívnej úrovni. Umelecká bilancia je stále pozitívna,dlhodobý pobyt so sústavnou intenzívnou praktikou, nemôže mať iný,ako pozitívny dopad na tejto úrovni. Obdobné to je aj v zmysle správania sa v rámci života v kolektíve, kde každý jeden, postavený pred každodennú realitu, sa musí vynájsť a používať riešenia v súlade s novými situáciami v ktorých sa nachádza. 

Súdiac podľa ohlasov divákov a poriadateľov, z ktorých niektorí nás už dlhšie poznajú, keďže nás videli už pred tromi rokmi, keď sme sa po prvý krát zúčastňovali na týchto podujatiach, súbor sa podstatne vyvinul na dvoch úrovniach – umeleckej a spoločenskej. Umelecky sa utvrdil na takmer poloprofesionálnej úrovni, s vyspelosťou a očividným ovládaním umeleckej podstaty. Celá práca, vykonaná v predstihu, inklinujúca čím ďalej tým viac k práci v zmysle racionálneho a cieleného umeleckého vývoja, prekračujúc len rámec voľnočasových hravých aktivít, charakteristických pre súbor v svojich počiatkoch, sa prejavila na umeleckej produkcii, ktorá už dosiahla parametre zodpovedajúce porefesionálnej scéne. Čo sa týka ľudských vzťahov, čiže v sociálnom kontexte, môžeme konštatovať reálne otvorenie sa týchto mladých voči okolitému svetu, na rozdiel od prvých skúseností, keď boli ešte obozretní, ostražití, držiac sa v pozadí, objavujúc po prvý krát svet ktorý doposiaľ vonkoncom nepoznali.  

Správanie sa všetkých členov bolo takmer vzorné, osobitne nových, z osád, o to viac sme boli zaskočení a prekvapení tým čo sa stalo celkom na konci zájazdu – došlo ku krádeži počas poslednej noci, ktorú sme strávili u našich priateľov na ceste domov, v Nemecku. Je to nesmierne závažný a zároveň citlivý problém, ktorý sa týka nás všetkých , a ktorý sme seriózne a s plnou váhou spoločne analyzovali po našom návrate domov. Otázka osobnej a kolektívnej zodpovednosti, dôsledky takéhoto činu, obraz súboru, obraz rómskeho národa, dôvera, nedôvera… to všetko bolo spoločne evokované a analyzované. Musíme poznamenať že takýto prípad sa nám stal za sedem rokov len raz, a teraz to je druhý krát. Tak ako pri vyšetrovaní prípadu, aj teraz sme ponechali najväčšie pole pôsobnosti starším členom súboru, aby analýza a reflexia vyšla z ich radov. Viedieť realitu a pravdu tvárou v tvár a reagovť konštruktívne, zodpovedne – to je ponaučenie ktoré sme si vzali z tejto skúsenosti.  

Pozitívne a negatívne sa prekrývajú : negatívum je, že sa takéto niečo udialo, a pozitívum, je sebareflexia ktorú táto situácia vygenerovala. Ako pozitívum, tiež konštatujeme, že tí, ktorí sa nemohli zúčastniť na zájazde, kvôli nedostatku miesta, pokračovali v aktivitách po návrate súboru, povznášajúc sa nad vlastnú frustráciu a zatrpknutie, ktoré by mohol fakt že zostali domov, produkovať. Môže sa to javiť ako nepodstatné, ale v kontexte komunít obrátených samé do seba, je tomu úplne inak.

Je tu stále prítomný jeden veľký traumatismus – odchod vysťahovaných. Tento zájazd bol pre mnohých ako posledný s odchodom z ich rodného mesta, Kežmarku, a návrat už bol na iné miesto, ďaleko, takmer v cudzine, niekde na maďarských hraniciach.

Mohli sme sa spojiť so staršími z ľubickej osady, ktorí prerušili kontakty so súborom, vysvetliť si nedorozumenia, klebety, ktoré spôsobili že rodičia viac nenechali deti chodiť do súboru, napriek ich evidentnej snahe chodiť ďalej. Klebety, ktoré boli spôsobené žiarlivosťou, a neprajnosťou, sa prejavovali najmä klamstvami ohľadom financií v súbore. Je to večná téma – kto koľko dostáva, a prečo, a prečo nie ja, atď. V sociálnom prestredí v ktorom v každodennom živote dominuje boj o prežitie, je ťažko predstaviteľné, že aj iné ako výlučne finančné interesy môžu regulovať medziľudské vzťahy. Čiže rodičia, ktorí nás ešte dosť dobre nepoznajú, nás utavične podozierajú, že « zarábame na ich deťoch ». Musíme uznať že praktiky niektorých mimovládok ich v tom presvedčení môžu len utvrdzovať. Našťastie, už sme ako-tak známi, tiež sme zakorenení v tomto regióne a v komunitách, našimi rodinnými väzbami, a tak sa nám darí prekonávať tieto odveké predsudky a podozrenia. Ale je to niečo čo nemôžeme podceňovať, musíme byť neustále pripravení čeliť všetkým možným útokom.

Nerozvinuli sme dostatočne kontakty s osadou Kubachy. Je to škoda, lebo je tam stále značný dopyt. Podstatným problémom je na tejto úrovni odchod takmer všetkých starších hudobníkov zo súboru. Príčinou je odchod za prácou – do Čiech alebo do Bratislavy, kde je neustýly dopyt po špecicikej pracovnej sile, akú produkujú rómske komuity. Z tohto titulu s hrdosťou konštatujeme, že takmer všetci chlapci ktorí prešli aktivitami v našej skupine, sa stali vysoko kvalitnými robotníkmi, vyhľadávanými nielen pre ich profesijné kvality (všetci sú zamestnaní v stavebníctve), ale najmä pre ich osobné a morálne kvality, ktoré nadobudli v kontakte s našou skupinou, a ktoré z nich teraz robia produktívnych dospelých, zodpovedných a žiadaných na pracovnom trhu.

Musíme čeliť tomuto nedostatku hudobníkov, fundamentálnych elementoch našej pôsobilosti, hľadaním a formovaním ďalších. K tomu došlo v prípade nového kontaktu ktorý rozvíjame od septembra vo Veľkej Lomnici. Rozbehli sme skúšky s miestnymi hudobníkmi a tým pádom, aj s ich deťmi a s ostatnými deťmi z osady. To nás primälo k diverzifikácii našich výjazdov do terénu a k zvýšenému záujmu o túto osadu, ktorú sme doposiaľ až tak nepoznali. Už viac krát sme s nimi vystupovali a niektorých sme aj vzali so sebou na menšie zájazdy. Vkladáme veľkú nádej do tejto spolupráce, lebo, takisto ako aj v ostatných osadách, aj tu je nesmierne množstvo detí a mládeže. V osade už pôsobila fokllórna skupina, ale nikdy nenadobudla väčší rozmach, a reagujeme na prirodzenú požiadavku na mieste. Dali sme k dispozícii hudobné nástroje a udržiavame pravideľný kontakt skúškami na mieste. Akonáhle budú hudobníci dsoť spôsobilí, sa s nimi vrátime do Kubách, aby sme pokračovali v tom, čo sme začali.