Súčasnosť

Popradský Korzár
 

Súkromné rómske gymnázium v 

Kežmarku bojuje o prežitie

Vydané 24. 4. 2014 o 0:00 Autor: Eleonóra Olšavská
Rómske gymnázium. Na periférii Kežmarku.

Čítajte viac: http://poprad.korzar.sme.sk/c/7175327/sukromne-romske-gymnazium-v-kezmarku-bojuje-o-prezitie.html#ixzz3NkuilPGs
 

Od roku 2011 existuje v Kežmarku elokované pracovisko rómskeho gymnázia z Košíc. Fungovanie hlavného sídla je momentálne pozastavené.

KEŽMAROK. Elokované pracovisko rómskeho gymnázia začínalo v centre Kežmarku, ale dnes je presťahované na perifériu. Je zamerané na rómsky jazyk a jeho reálie.

„Po tom, ako bolo zrušené gymnázium v Lučenci a fungovanie toho v Košiciach je pozastavené, sme na Slovensku jednou z mála škôl, ktoré dávajú Rómom šancu študovať na ich gymnáziu,“ povedala zástupkyňa riaditeľky Helena Akimová.

„Na Slovensku je momentálne jedno gymnázium s vyučovaním rómskeho jazyka, a to v Kremnici. Rómsky jazyk sa vyučuje aj na Súkromnom gymnáziu v Košiciach.  Tento počet gymnázií nie  je postačujúci, pretože napríklad deti z bardejovskej komunity dochádzajú do Gymnázia Jimenéza Zeferýna Mallu s vyučovaním rómskeho jazyka v Kremnici,“ vyjadrila sa na tému rómskych gymnázií Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministerstva vnútra.

Škola má výdavky vyššie ako príjmy

V roku 2013 mala škola výdavky okolo 140–tisíc eur, ktoré boli určené na celú činnosť školy. Zo štátneho rozpočtu bolo však tento rok pridelených škole 114–tisíc eur.

Ako povedala riaditeľka súkromného gymnázia v Košiciach Anna Koptová,  „zahŕňa to mzdy, odvody, tovary, služby a iné činnosti okolo školy. Kvôli tomu, že sa z toho odpočítavali aj odvody, išlo tam v skutočnosti aj o to menej peňazí pre študentov. Škola potrebuje asi 150–tisíc eur na fungovanie a preto  financie hľadáme od sponzorov a tiež robíme projekty. Ak by sme ich nemali, tak by sme rok 2013 neprežili.“

 

Budova, v ktorej škola sídli, má problémy s kúrením. Treba tam zaviesť nový plyn a v budúcnosti vymeniť aj okná.

„Z rozpočtu ministerstva školstva a z peňazí, ktoré sú nám pridelené, nebudeme vládať riadiť túto školu. Sme v zúfalej situácii, ale bojujeme a stále sa snažíme, aby sme dostali aspoň to podstatné,“ vysvetlila zástupkyňa Akimová.

Financie škola hľadá aj cez rôzne projekty a nadácie. Organizačne tieto veci rieši riaditeľka v Košiciach.

Na tému financií pre elokované pracovisko v Kežmarku M. Paulenová hovorí: „Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity nedostal žiadosť o pomoc v prípade elokovaných tried v Kežmarku.“

Rodiny kvôli práci a bývaniu odchádzajú

„V súčasnosti je v gymnáziu 46 žiakov. Bolo ich viac, ale mnohí aj odtiaľto odchádzajú do zahraničia. Sú tu žiaci z Kežmarku, tých je však menej, skôr k nám prichádzajú žiaci z okolia, napríklad z obcí Veľká Lomnica, Rakúsy, Ihľany alebo z Krížovej Vsi,“ uviedla Akimová.

Ako hovorí A. Koptová, činnosť gymnázia v Košiciach je momentálne pozastavená. „Veľa rodín odišlo do zahraničia. Stratia bývanie,  nemajú kde žiť a bývať, tak riešia situáciu tak, že vezmú časť rodiny a odchádzajú.“

H. Akimová dodáva, že žiakov doteraz prijímali na základe prospechu na základných školách a na základe prijímacích pohovorov. „Ak sa škole podarí prežiť, tento rok by mali mať študenti už priamo v Košiciach aj prijímacie skúšky.“

Učiteľský zbor je zložený z troch interných učiteľov a troch, ktorí dochádzajú z Košíc.

„Robíme s deťmi celý deň. Majú tu krúžky, učíme ich aj hygiene, výchova je veľmi dôležitá,“ hovorí H. Akimová.

Jej manžel a zároveň kultúrny aktivista Ivan Akimov dodal: „Som tu dobrovoľníkom, pomáham, kde sa dá, či už v teréne, alebo v komunite. Dobre mi padne vidieť ich, keď odídu z osady, pretože tam je život úplne iný. Tieto deti sa rozhodli pre zmenu.”

Čo hovoria študenti

„Chcem mať konečne nejaký papier v rukách, lebo plánujem ísť na vysokú školu študovať herectvo. Ľudia sa ma pýtajú, prečo študujem. Robím to preto, že je taká doba a treba študovať, rodičia ma v tom podporujú,“ povedal Štefan Dunka.

„Som tu druhý rok, páči sa mi v škole. Chcel by som chodiť na konzervatórium do Košíc, dúfam, že sa mi to podarí. Kamaráti sú na mňa hrdí, berú ma normálne a rodičia majú radosť, že som sa sem dostal,“ povedal študent Rastislav Mižigár.

„Študujem tu tretí rok, chcel som skúsiť niečo nové. V budúcnosti chcem ísť študovať na konzervatórium. Kamaráti moje štúdium berú normálne, ale teraz nemám na nich veľa času, pretože sa musím učiť,“ doplnil Lukáš Pompa.

„Je tu lepšie ako na základnej.  Môžem tu zmaturovať a chcem ísť aj na vysokú. Chcem byť detskou lekárkou,“ hovorí o plánoch Martina Polhošová.

„Chcem dokázať niečo viac  a mať sa lepšie. Mám v pláne vyštudovať a potom pracovať. Túžim sa stať  učiteľkou. Moji rodičia sú radi, že chcem niečo dokázať a podporujú ma v tom,“ dodala Simona Gaborová.



Čítajte viac: poprad.korzar.sme.sk/c/7175327/sukromne-romske-gymnazium-v-kezmarku-bojuje-o-prezitie.html#ixzz3NkuVXCKk

 

O škole

Rozhodnutie otvoriť elokované pracovisko Súkromného gymnázia Galaktická 9 z Košíc v Kežmarku, driemalo, dozrievalo, už dlhšiu dobu. Zjavné pedagogické úspechy v Košiciach a mimoriadna situácia kežmarského regiónu čo sa týka rómskej populácie (podľa Atlasu rómskych komunít  je kežmarský okres na prvom mieste v zastúpení rómskej populácie na Slovensku) nás primäli k otvoreniu pobočky súkromného gymnázia v Kežmarku v školskom roku 2011/2012.

Od samého začiatku až po súčasnosť boli neustále hlavným úskalím problémy späté s priestormi na vyučovanie, resp. s prenájmom budov ktoré mali slúžiť ako školské prevádzky.

Pôvodný zámer, vyučovať v priestoroch Strednej odbornej školy v Strážkach (Špineraji) stroskotal ani nie týždeň pred začatím školského roka. Zriaďovateľ budovy (VÚC) na poslednú chvíľu ustúpil od svojich záväzkov a v krízovom položení sme našli jedinú schodnú alternatívu v prenájme súkromných priestorov na Hradnom námestí v Kežmarku, ktoré sme expresne, behom pár dní prispôsobili nášmu zámeru, a tak sa behom jedného víkendu z reštauračného zariadenia stala malá školská prevádzka, schopná pritúliť jednu triedu, s ktorou sme začali školský rok 2011/2012.

Naše obavy, ako žiaci a rodičia prijmú takéto nevšedné školské pracovisko, či sa vôbec bude dať v takých priestoroch vyučovať, sa našťastie rýchlo rozplynuli. Naopak, takmer domáca, rodinná atmosféra vytvárala priaznivú klímu na vyučovanie, a u žiakov, ktorí všetci prichádzali z okolitých osád do „veľkého“ mesta, nové prostredie vyvolávalo pocit bezpečnosti a v škole sa zjavne cítili dobre, ako doma.

Po prvom, úspešnom školskom roku 2011/2012, sme sa rozhodli rozšíriť počty žiakov, a otvorili sme ďalšie dve triedy. Prenajali sme susednú budovu, opäť sme svojpomocne upravili priestory a školský rok 2011/2012 sme už začínali s troma triedami.

Žiaci sa v novom prostredí rýchlo a radi aklimatizovali. Škola sa nachádzala priamo v strede mesta, čo malo z hľadiska socializácie detí z osád nesmierne kladný, nenahraditeľný  význam a blahodarný dopad. Žiaľ, ku koncu šk.r. 2012/2013, keď bolo treba predĺžiť nájomnú zmluvu, vstúpila s nami do otvoreného konfliktu suseda z horného poschodia, ktorá na všetkých úrovniach mestskej a regionálnej správy brojila proti škole, a nekalými praktikami, nepravdivými informáciami sa snažila poškodiť meno našej školy. Spočiatku nás ani nenapadlo že by, ako známa notorická sťažovateľka, mohla uspieť, ale na záver šk.r. 2011/2012 prišlo  nekompromisné rozhodnutie, budeme sa musieť odsťahovať.

Napriek bohatej ponuke voľných priestorov, ani v jednom prípade sme nedokázali prekonať administratívne prekážky a nemohli sme sa etablovať v meste. Jediným východiskom sa ukázala bývala budova SAD, v súkromnom vlastníctve, už roky opustená, v dezolátnom stave, na kraji mesta.  V kritickej situácii sme v júli 2013 podpísali nájomnú zmluvu a celé prázdniny sme za výdatnej pomoci žiakov a rodičov upratovali, upravovali, čistili a  opravovali priestory ktoré boli už 10 rokov mimo prevádzky, neobývané. Vypratali sme 12 veľkoobjemových kontajnerov odpadu... Najpálčivejším problémom bola kotolňa, ktorá v dôsledku mrazov explodovala, bola zaliata 1,5 m vody a bola úplne nefunkčná. Avšak majiteľ objektu sa zmluvne zaviazal že všetky energie budú spojazdnené a priestory budú prevádzky schopné.

Jednoznačnou výhodou objektu bola jeho priestrannosť. Mali sme k dispozícii celé jedno poschodie, takmer 20 kancelárií, ktoré vyhovovali bežným školským normám, a bez väčších problémov sme v nich mohli zriadiť teraz už 4 triedy. Školský rok sa začal podľa plánu, kúrenie a voda sa už riešili za pochodu.  Žiaľ, všetky práce ktoré boli v réžii majiteľa boli vykonávané neodborne,  bez akejkoľvek logiky, ustavične sa preťahovali. V snahe čo najviac ušetriť na nákladoch, boli používané najlacnejšie alebo dokonca staré materiály a opotrebované súčiastky, všetko sa len látalo. Celá rekonštrukcia bola maximálne neefektívna a v konečnom dôsledku énormne predražená. Situácia sa s príchodom zimy stávala neúnosnou. V dôsledku tuhých mrazov sme museli v poslednom novembrovom týždni pozastaviť vyučovanie. Potom sa vyučovalo vo vetrovkách a v rukaviciach... Opravy boli plne v réžii majiteľa objektu, ktorý na tieto účely používal finančné prostriedky z nášho nájmu, a v snahe čo najviac ušetriť, celú rekonštrukciu predražil a nedotiahol do konca. Takýmto spôsobom sa naše finančné rezervy určené na celý rok, minuli už v januári, a aj po stránke finančnej sme sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii.  Vzťahy s konateľom vlastníka budovy boli krajne napäté, komunikácia viazla. Napokon sme z vlastných zdrojov ako tak sprevádzkovali budovu na nevyhnutné minimum a prežili sme do jari. Napriek všetkému sme mali o budovu záujem, súc si vedomí ťažkostí s etablovaním sa v meste, a hľadali sme riešenie ako zostať aj naďalej v týchto priestoroch. Jediným východiskom bolo odkúpenie celého objektu aby sme mohli samostatne riešiť jeho rekonštrukciu podľa našej predstavy. Za týmto účelom sme našli investora ktorý bol ochotný budovu odkúpiť , opraviť a dať nám ju k dispozícii za účelom prevádzky gymnázia. Majiteľ objektu však opäť  nedodržal svoje záväzky, pár dní pred podpisom kúpnej zmluvy od svojho zámeru bez vysvetlenia odstúpil, a zas nám neostávalo nič iné, len sa na rýchlo odsťahovať.

Aktuálne, v šk.r. 2014/2015, sme v priestoroch ktoré slúžili základnej škole zo Stráň pod Tatrami pre 4 triedy prvého stupňa ktoré sa nezmestili do školy v dedine. Keďže tento rok sa v osade postavila kontajnerová škola, priestory ostali prázdne a mohli sme ich využiť. Jedná sa o bývalé unimo-bunky, sprevádzkované za účelom školskej praxi, ktoré sú v dobrom stave, spĺňajú parametre kladené na školské prevádzky. Problémom je nedostatočná priestorová kapacita objektu, nie je možné viac rozširovať počty žiakov.

Združenie rodičov a priateľov školy

Ivan Akimov

20. 12. 2014

 

Fotogaléria: Nad traťou, kotolňa