Súčasnosť

Popradský Korzár
 

Súkromné rómske gymnázium v 

Kežmarku bojuje o prežitie

Vydané 24. 4. 2014 o 0:00 Autor: Eleonóra Olšavská
Rómske gymnázium. Na periférii Kežmarku.

Čítajte viac: https://poprad.korzar.sme.sk/c/7175327/sukromne-romske-gymnazium-v-kezmarku-bojuje-o-prezitie.html#ixzz3NkuilPGs
 

Od roku 2011 existuje v Kežmarku elokované pracovisko rómskeho gymnázia z Košíc. Fungovanie hlavného sídla je momentálne pozastavené.

KEŽMAROK. Elokované pracovisko rómskeho gymnázia začínalo v centre Kežmarku, ale dnes je presťahované na perifériu. Je zamerané na rómsky jazyk a jeho reálie.

„Po tom, ako bolo zrušené gymnázium v Lučenci a fungovanie toho v Košiciach je pozastavené, sme na Slovensku jednou z mála škôl, ktoré dávajú Rómom šancu študovať na ich gymnáziu,“ povedala zástupkyňa riaditeľky Helena Akimová.

„Na Slovensku je momentálne jedno gymnázium s vyučovaním rómskeho jazyka, a to v Kremnici. Rómsky jazyk sa vyučuje aj na Súkromnom gymnáziu v Košiciach.  Tento počet gymnázií nie  je postačujúci, pretože napríklad deti z bardejovskej komunity dochádzajú do Gymnázia Jimenéza Zeferýna Mallu s vyučovaním rómskeho jazyka v Kremnici,“ vyjadrila sa na tému rómskych gymnázií Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministerstva vnútra.

Škola má výdavky vyššie ako príjmy

V roku 2013 mala škola výdavky okolo 140–tisíc eur, ktoré boli určené na celú činnosť školy. Zo štátneho rozpočtu bolo však tento rok pridelených škole 114–tisíc eur.

Ako povedala riaditeľka súkromného gymnázia v Košiciach Anna Koptová,  „zahŕňa to mzdy, odvody, tovary, služby a iné činnosti okolo školy. Kvôli tomu, že sa z toho odpočítavali aj odvody, išlo tam v skutočnosti aj o to menej peňazí pre študentov. Škola potrebuje asi 150–tisíc eur na fungovanie a preto  financie hľadáme od sponzorov a tiež robíme projekty. Ak by sme ich nemali, tak by sme rok 2013 neprežili.“

 

Budova, v ktorej škola sídli, má problémy s kúrením. Treba tam zaviesť nový plyn a v budúcnosti vymeniť aj okná.

„Z rozpočtu ministerstva školstva a z peňazí, ktoré sú nám pridelené, nebudeme vládať riadiť túto školu. Sme v zúfalej situácii, ale bojujeme a stále sa snažíme, aby sme dostali aspoň to podstatné,“ vysvetlila zástupkyňa Akimová.

Financie škola hľadá aj cez rôzne projekty a nadácie. Organizačne tieto veci rieši riaditeľka v Košiciach.

Na tému financií pre elokované pracovisko v Kežmarku M. Paulenová hovorí: „Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity nedostal žiadosť o pomoc v prípade elokovaných tried v Kežmarku.“

Rodiny kvôli práci a bývaniu odchádzajú

„V súčasnosti je v gymnáziu 46 žiakov. Bolo ich viac, ale mnohí aj odtiaľto odchádzajú do zahraničia. Sú tu žiaci z Kežmarku, tých je však menej, skôr k nám prichádzajú žiaci z okolia, napríklad z obcí Veľká Lomnica, Rakúsy, Ihľany alebo z Krížovej Vsi,“ uviedla Akimová.

Ako hovorí A. Koptová, činnosť gymnázia v Košiciach je momentálne pozastavená. „Veľa rodín odišlo do zahraničia. Stratia bývanie,  nemajú kde žiť a bývať, tak riešia situáciu tak, že vezmú časť rodiny a odchádzajú.“

H. Akimová dodáva, že žiakov doteraz prijímali na základe prospechu na základných školách a na základe prijímacích pohovorov. „Ak sa škole podarí prežiť, tento rok by mali mať študenti už priamo v Košiciach aj prijímacie skúšky.“

Učiteľský zbor je zložený z troch interných učiteľov a troch, ktorí dochádzajú z Košíc.

„Robíme s deťmi celý deň. Majú tu krúžky, učíme ich aj hygiene, výchova je veľmi dôležitá,“ hovorí H. Akimová.

Jej manžel a zároveň kultúrny aktivista Ivan Akimov dodal: „Som tu dobrovoľníkom, pomáham, kde sa dá, či už v teréne, alebo v komunite. Dobre mi padne vidieť ich, keď odídu z osady, pretože tam je život úplne iný. Tieto deti sa rozhodli pre zmenu.”

Čo hovoria študenti

„Chcem mať konečne nejaký papier v rukách, lebo plánujem ísť na vysokú školu študovať herectvo. Ľudia sa ma pýtajú, prečo študujem. Robím to preto, že je taká doba a treba študovať, rodičia ma v tom podporujú,“ povedal Štefan Dunka.

„Som tu druhý rok, páči sa mi v škole. Chcel by som chodiť na konzervatórium do Košíc, dúfam, že sa mi to podarí. Kamaráti sú na mňa hrdí, berú ma normálne a rodičia majú radosť, že som sa sem dostal,“ povedal študent Rastislav Mižigár.

„Študujem tu tretí rok, chcel som skúsiť niečo nové. V budúcnosti chcem ísť študovať na konzervatórium. Kamaráti moje štúdium berú normálne, ale teraz nemám na nich veľa času, pretože sa musím učiť,“ doplnil Lukáš Pompa.

„Je tu lepšie ako na základnej.  Môžem tu zmaturovať a chcem ísť aj na vysokú. Chcem byť detskou lekárkou,“ hovorí o plánoch Martina Polhošová.

„Chcem dokázať niečo viac  a mať sa lepšie. Mám v pláne vyštudovať a potom pracovať. Túžim sa stať  učiteľkou. Moji rodičia sú radi, že chcem niečo dokázať a podporujú ma v tom,“ dodala Simona Gaborová.



Čítajte viac: https://poprad.korzar.sme.sk/c/7175327/sukromne-romske-gymnazium-v-kezmarku-bojuje-o-prezitie.html#ixzz3NkuVXCKk

 

O škole

Rozhodnutie otvoriť elokované pracovisko Súkromného gymnázia Galaktická 9 z Košíc v Kežmarku, driemalo, dozrievalo, už dlhšiu dobu. Zjavné pedagogické úspechy v Košiciach a mimoriadna situácia kežmarského regiónu čo sa týka rómskej populácie (podľa Atlasu rómskych komunít  je kežmarský okres na prvom mieste v zastúpení rómskej populácie na Slovensku) nás primäli k otvoreniu pobočky súkromného gymnázia v Kežmarku v školskom roku 2011/2012.

Od samého začiatku až po súčasnosť boli neustále hlavným úskalím problémy späté s priestormi na vyučovanie, resp. s prenájmom budov ktoré mali slúžiť ako školské prevádzky.

Pôvodný zámer, vyučovať v priestoroch Strednej odbornej školy v Strážkach (Špineraji) stroskotal ani nie týždeň pred začatím školského roka. Zriaďovateľ budovy na poslednú chvíľu ustúpil od svojich záväzkov a v krízovom položení sme našli jedinú schodnú alternatívu v prenájme súkromných priestorov na Hradnom námestí v Kežmarku, ktoré sme expresne, behom pár dní prispôsobili nášmu zámeru, a tak sa behom jedného víkendu z reštauračného zariadenia stala malá školská prevádzka, schopná pritúliť jednu triedu, s ktorou sme začali školský rok 2011/2012.

Naše obavy, ako žiaci a rodičia prijmú takéto nevšedné školské pracovisko, či sa vôbec bude dať v takých priestoroch vyučovať, sa našťastie rýchlo rozplynuli. Naopak, takmer domáca, rodinná atmosféra vytvárala priaznivú klímu na vyučovanie, a u žiakov, ktorí všetci prichádzali z okolitých osád do „veľkého“ mesta, nové prostredie vyvolávalo pocit bezpečnosti a v škole sa zjavne cítili dobre, ako doma.

Po prvom, úspešnom školskom roku 2011/2012, sme sa rozhodli rozšíriť počty žiakov, a otvorili sme ďalšie dve triedy. Prenajali sme susednú budovu, opäť sme svojpomocne upravili priestory a školský rok 2011/2012 sme už začínali s troma triedami.

Žiaci sa v novom prostredí rýchlo a radi aklimatizovali. Škola sa nachádzala priamo v strede mesta, čo malo z hľadiska socializácie detí z osád nesmierne kladný, nenahraditeľný  význam a blahodarný dopad. Žiaľ, ku koncu šk.r. 2012/2013, keď bolo treba predĺžiť nájomnú zmluvu, vstúpila s nami do otvoreného konfliktu suseda z horného poschodia, ktorá na všetkých úrovniach mestskej a regionálnej správy brojila proti škole, a nekalými praktikami, nepravdivými informáciami sa snažila poškodiť meno našej školy. Spočiatku nás ani nenapadlo že by, ako známa notorická sťažovateľka, mohla uspieť, ale na záver šk.r. 2011/2012 prišlo  nekompromisné rozhodnutie, budeme sa musieť odsťahovať.

Napriek bohatej ponuke voľných priestorov, ani v jednom prípade sme nedokázali prekonať administratívne prekážky a nemohli sme sa etablovať v meste. Jediným východiskom sa ukázala bývala budova SAD, v súkromnom vlastníctve, už roky opustená, v dezolátnom stave, na kraji mesta.  V kritickej situácii sme v júli 2013 podpísali nájomnú zmluvu a celé prázdniny sme za výdatnej pomoci žiakov a rodičov upratovali, upravovali, čistili a  opravovali priestory ktoré boli už 10 rokov mimo prevádzky, neobývané. Vypratali sme 12 veľkoobjemových kontajnerov odpadu... Najpálčivejším problémom bola kotolňa, ktorá v dôsledku mrazov explodovala, bola zaliata 1,5m vody a bola úplne nefunkčná. Avšak majiteľ objektu sa zmluvne zaviazal že všetky energie budú spojazdnené a priestory budú prevádzky schopné.

Jednoznačnou výhodou objektu bola jeho priestrannosť. Mali sme k dispozícii celé jedno poschodie, takmer 20 kancelárií, ktoré vyhovovali bežným školským normám, a bez väčších problémov sme v nich mohli zriadiť teraz už 4 triedy. Školský rok sa začal podľa plánu, kúrenie a voda sa už riešili za pochodu.  Žiaľ, všetky práce ktoré boli v réžii majiteľa boli vykonávané neodborne,  bez akejkoľvek logiky, ustavične sa preťahovali. V snahe čo najviac ušetriť na nákladoch, boli používané najlacnejšie alebo dokonca staré materiály a opotrebované súčiastky, všetko sa len látalo. Celá rekonštrukcia bola maximálne neefektívna a v konečnom dôsledku énormne predražená. Situácia sa s príchodom zimy stávala neúnosnou. V dôsledku tuhých mrazov sme museli v poslednom novembrovom týždni pozastaviť vyučovanie. Potom sa vyučovalo vo vetrovkách a v rukaviciach... Opravy boli plne v réžii majiteľa objektu, ktorý na tieto účely používal finančné prostriedky z nášho nájmu, a v snahe čo najviac ušetriť, celú rekonštrukciu predražil a nedotiahol do konca. Takýmto spôsobom sa naše finančné rezervy určené na celý rok, minuli už v januári, a aj po stránke finančnej sme sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii.  Vzťahy s konateľom vlastníka budovy boli krajne napäté, komunikácia viazla. Napokon sme z vlastných zdrojov ako tak sprevádzkovali budovu na nevyhnutné minimum a prežili sme do jari. Napriek všetkému sme mali o budovu záujem, súc si vedomí ťažkostí s etablovaním sa v meste, a hľadali sme riešenie ako zostať aj naďalej v týchto priestoroch. Jediným východiskom bolo odkúpenie celého objektu aby sme mohli samostatne riešiť jeho rekonštrukciu podľa našej predstavy. Za týmto účelom sme našli investora ktorý bol ochotný budovu odkúpiť , opraviť a dať nám ju k dispozícii za účelom prevádzky gymnázia. Majiteľ objektu však opäť  nedodržal svoje záväzky, pár dní pred podpisom kúpnej zmluvy od svojho zámeru bez vysvetlenia odstúpil, a zas nám neostávalo nič iné, len sa na rýchlo odsťahovať.

Aktuálne, v šk.r. 2014/2015, sme v priestoroch ktoré slúžili základnej škole zo Stráň pod Tatrami pre 4 triedy prvého stupňa ktoré sa nezmestili do školy v dedine. Keďže tento rok sa v osade postavila kontajnerová škola, priestory ostali prázdne a mohli sme ich využiť. Jedná sa o bývalé unimo-bunky, sprevádzkované za účelom školskej praxi, ktoré sú v dobrom stave, spĺňajú parametre kladené na školské prevádzky. Problémom je nedostatočná priestorová kapacita objektu, nie je možné viac rozširovať počty žiakov.

Združenie rodičov a priateľov školy

Ivan Akimov

20. 12. 2014

Interactive game "Czechoslovakia 1938 -1989" teaches students about the Romani Holocaust

Prague, 24.6.2014 20:40, (ROMANO VOĎI)
Image from the instructional simulation game
Image from the instructional simulation game "Czechoslovakia 1938 - 1939" (Illustration: Petr Novák/Ticho 762)
7
 

 

 

The phrase "school through play" applies literally to the case of the instructional simulation game "Czechoslovakia 1938-1989" (Československo 38-89). Using a combination of a computer game and interactive comics, students are led through key moments in contemporary Czechoslovak and Czech history so they can "experience" the events of that time from the perspectives of various people.

One of the characters in the game is a Romani woman who survives the camp at Lety by Písek. News server Romea.cz has interviewed Vít Šisler of the Institute of Information and Library Studies, Philosophy Faculty, Charles University in Prague, about the game.

Q: How did the idea to create the "Czechoslovakia 1938-1989" simulation game come about? Was there demand from schools, or was the initial impulse from the Institute for Contemporary History?

A: "Czechoslovakia 1938-1989" is not a computer game in the literal sense of the phrase, but an instructional simulation aiming to present high school students with key moments in contemporary Czech history. The development of the simulation is taking place at the Philosophy and Mathematics-Physics Faculties of Charles University in Prague and the Institute for Contemporary History of the Academy 
of Sciences of the Czech Republic as part of a project financed by the Czech Culture Ministry. The initial impulse came from our team and is based both on the positive results of our previous educational simulation, "Europe 2045" (evropa2045.cz), which several thousand students have experienced to date, as well as similarly successful projects from abroad, such as the Danish "Global Conflicts:  Palestine" or the American "Revolution" simulations.

Q: I am personally very taken with focusing on "little history", the everyday situations of people living during a certain time as compared to "grand" history as we know it from classic textbooks full of groundbreaking dates, the names of strategic documents and the names of sovereigns. Could you describe a bit for our readers what the "charm" of this game is and why "little history" is important to history and society?

A: "Czechoslovakia 1938-1989" does its best to present key moments in Czech history not from the position of one "grand narrative", but from the perspectives of many actors whose fates, values, convictions and political opinions are different - if not, indeed, very often opposed to one another. The simulation intentionally makes it possible for students to "experience" events of the day from the perspectives of various people and, we hope, to develop a deeper understanding of their cultural, political and social context. At the same time we are endeavoring to overcome this traditional division between "grand" and "little" history - historical context and the behavior of individuals are showing to be mutually related in the simulation.

Q: I was also taken by the game's emphasis on the plurality of possible perspectives on a specific situation and the motives for the behavior of the specific characters, the effort for students to understand an event in a broader context. That in and of itself supports independent, critical thinking, not just during this history game, but in general. Was that one of the main intentions from the beginning?

A: The emphasis on critical thinking, the ability to independently evaluate sources, and discussion in the classroom was one of the aims of the project from the start. The students are led toward imagining themselves making the decisions of those involved in past events through the simulated game situation, imagining their motivations as well as the options and restrictions dictated by the broader context. Within the framework of the simulation, the user always encounters a variety of positions, perspectives on the past, i.e., it is not black and white in terms of its program, but leads pupils and students toward evaluating people's behavior in a broader context.  

Q: The game's simulations are based on the stories told by people who remember these events, so part of designing the game was probably research using the oral history method. That is a brilliant opportunity for capturing history through its direct participants, through the experiences of "ordinary" people. Historical science has known this method roughly since the first half of the 20th century (correct me if I'm wrong, I am searching my memory from my time in college) - do history classes in schools also know this method and what it has produced today?

A:  Oral history processes have been used in the schools since time immemorial, since even before this technique became established professionally. During the First Republic, Legionnaires visited the schools, and after the Second World War, members of the Partisans and the People's Militia visited the schools. Naturally, the memory that was always promoted was the one that was in accordance with the dominant political discourse. Oral history methods are also being used today, both as reproductions of "heroes' memories" (for example, the People in Need project "Stories of Injustice" - Příběhy bezpráví) as well as by receiving family memories (children simply ask their grandparents and parents what they remember) - these are not focused primarily on ethically desirable models of behavior, but on the plurality of past experiences. 

Q:  How does the game run? Could you take us through (at least roughly) its twists and turns? Let's imagine a student who sits down at the computer for the first time in school to play this game. What awaits him? What is the basic principle of the game and what is the teacher's role?

A:  The "Czechoslovakia 1938-1989" simulation game can be used in the schools in several ways. The basic way is the variant in which the teacher runs the simulation on a video projector and the whole class is involved in addressing each situation or choosing the questions to ask the people in the simulation. In the second variant, the students play the simulation on their own at home and the teacher then relates it at school to simulations of other instructional activities. The basic principle of a simulation is that its "gaming" aspect takes place in the present. The past is made present in the simulation through the stories of those who remember the times, through documents from that time, personal materials (diaries, letters, etc.), and through black and white comics that depict the memories of those who were alive then. The students can influence what is asked of the characters in the simulation and how it is asked. According to the answers, they then access various levels of the story, but they cannot influence the past per se.    

Q:  The simulation includes a passage discussing the camp at Lety by Písek and thereby touches on the topic of Romani people. Could you describe that to us a bit more?

A: The first module of the simulation is based on the stories of people whose fates were tragically interfered with by the Second World War. One axis of this module is the story of a postal official, Jindřich Jelínek, who was arrested in connection with the assassination of Deputy Reichsprotektor Reinhard Heydrich and then gradually interrogated by the Gestapo before passing through Terezín and Auschwitz. Other characters enter the simulation through their particular roles in his story, opening up new, stand-alone topics such as ordinary life in the Protectorate of Bohemia and Moravia, the shutting up of the Jewish population into the ghettos, the domestic resistance, collaboration with the occupying power, the Holocaust, the Romani genocide, judicial retribution, etc. This module focuses in particular on the events between 1942 and 1945. Memories of the camp at Lety by Písek are present in the simulation through the testimony of a Romani woman who experienced that camp (and not only that one) as a young girl. The player can follow her through the story of Jindřich Jelínek and learn something about her fate and, indirectly, about the fate of Czech Roma.

Q:  With whom did you consult on that part in particular? Is the character based on a model from real life, or is she a compilation of several patterns?

A: The individual stories in the simulation are based on authentic memories selected by historians from the Institute of Contemporary History at the Academy of Sciences and the Philosophy Faculty of Charles University, as well as from the memories collected by the Post Bellum association. The specific characters in the simulation, however, are fictional, as are the stories that frame this investigation of the past. We proceeded that same way in the case of the story of the Romani girl. The stories are modeled as historically recognizable situations meant to draw the students into the plot and open up the past to them as a space in which to ask their questions.   

Q:  Did you get any feedback from students and teachers when you ran the pilot testing of the demo version last year? Were there any responses to that part of the game in particular about the concentration camp at Lety? Did you try to test it at schools with larger numbers of Romani students? Are you planning to do that?

A: The feedback from students and teachers has been distinctly positive and we received many valuable comments about what to adjust or change. We got feedback in general for the whole module concerning the Second World War, but not specifically about the part that deals with the camp at Lety by Písek. We haven't yet intentionally tested it at schools with higher numbers of Romani students, but in the fall of 2014 we are planning to test the simulation in various regions of the Czech Republic and in the broadest possible range of schools.   

Q:  In one interview I read that during the game, marginalized groups and members of other national minorities also turn up - what other people are represented there besides Roma? Could you give us some examples of stories involving such characters? How much are they based on actual reality? Were these consulted with experts, including members of these minorities? Will students from those minorities also be included among the testing students?

A:  Each module of the instruction simulation "Czechoslovak 1938 - 1989" emphasizes various options for how to experience selected moments in contemporary Czech history. The simulation is intentionally based on the memories of various groups in the population and different levels of society, as well as people of various political opinions. Specifically in this module about the Second World War era, the recollections of the following people are included:  An active participant in the anti-Fascist resistance; a woman whose husband was taken away and who lived through everyday life in the Protectorate; a Jewish Holocaust survivor; a Romani girl who survived the Lety camp; an activist journalist; a political prisoner, etc. Other modules of the simulation include, for example, the recollections of a Czech man from Volyně who experienced the Eastern Front with the General Svoboda's army, or a Sudeten German woman who was displaced when she was a young child as part of an organized transfer. All of these stories are based on actual memories, but they have been altered for the didactic purposes of the simulation, and they often make use of more than one source.