Za Rómskym ľudom

Zuzana Mojžišová: Za rómskym ľudom

Názov ja parafrázou názvu filmu Za slovenským ľudom českého, na Slovensku pôsobiaceho etnografa Karola Plicku z roku 1928. Tento sociálny cestopis, ako autorka knižku žánrovo vymedzila, vznikal plynulým prepájaním denníkových záznamov z jednotlivých výskumných výjazdov, textov pesničiek a úryvkov z autentických rozhovorov.

Zaznamenala ich v rómskych osadách a domácnostiach na východe krajiny. Kniha je súčasťou etnomuzikologického projektu Šilalo paňori / Studená vodička – 25 dokumentačných videí o rómskych piesňach a spôsobe živote, ktorých autormi sú Jana Belišová, Zuzana Mojžišová a Marek Šulík.

Scenáristka a spisovateľka Zuzana Mojžišová (1965) pôsobí na Katedre umeleckej kritiky VŠMU. Debutovala zbierkou poviedok Afrodithé v roku 1997, na debut o trinásť rokov nadviazala prózou Bon voyage, ktorá sa dostala do finálovej desiatky Ceny Anasoft litera 2011. Napísala tiež dve knižky pre deti a odbornú publikáciu Premýšľanie o filmových Rómoch (2014).

Ústav hudobnej vedy SAV/Žudro

 

 

29.12.2017

Dobrý deň Janka,


Dnes som dostal knižku. Ďakujem. Bol som milo prekvapený. Akiste viete, že Rómovia hodnotia vaše nahrávky ako tak trochu "čudácke", načo nahrávať to čo sa spieva niekde v kuchyni, len tak... To isté by asi povedali aj o knihe Zuzany Mojžišovej. Samozrejme, vy viete prečo to robíte, ako sa veci majú... Čo sa týka hudby, autentické zábery majú svoju prirodzenú, jedinečnú, hodnotu. Autentické záznamy v knižnej podobe sú ešte zriedkavejšie, aspoň čo sa rómskeho prostredia týka. Ako dobre padne trocha tej pravej autentiky. Je to veľmi dobre zaznamenané, surrealistické... a podáva to krásne svedectvo o tom surrealistickom svete akým sú osady. Presne tak, ako v texte, tak aj v živote.
Ďakujem za poctu, že ste nás tiež zakomponovali do tohto užšieho výberu. Síce nemyslím si, že pózujem, ale zároveň do učitej miery pózujem, lebo bez tej tranzy by to nebolo ono, inakšie to proste nejde. Teda mne to nejde. Ale to nič nemení na veci, že po každej skúške mi manželka hovorí že to tak nemôže byť, že to preháňam, že musím prestať búchať, ukľudniť sa, učesať sa a dať si kravatu.  A to už skúšame dobrých 15 rokov... a búcham ďalej, a kravatu si stále neviem zaviazať.
Na poslednej fotke knihy je Roman, s gitarou, a jeho otec, Mimi, na harmonike. Roman má asi desať súrodencov, Mimi to má úplne na háku, žije si svoj život, nezáujem. Atmosféra v Lomnici je veľmi dobre opísaná, tak ako aj v Kubachoch. Roman je našim odchovancom, je u nás od svojich 5 rokov. V čase vašej návštevy sme mali menšie problémy s našimi odchovancami z Lomnice, dostali možnosť zarobiť na jednej filmovačke, a už chceli aby sme im aj my platili... Veci sa utriasli, Roman je zlatý chlapec, mimoriadne nadaný, dal sa dokopy s jedným dievčatkom, ktoré si búcha kameňmi po hlave akonáhle sa od nej vzdiali viac ako na 2 metre. Poradili sme im helmu na motorku, ale to nezaberá, Roman je už mimo.  S absolútnou matematickou presnosťou, keď sa mi podarí vypestovať mimoriadny talent, alebo talenty, ktoré by boli životaschopné a spôsobilé si svojimi výnimočnými prednosťami dobre, nadštandardne zárábať, v tom momente sa vyskytne niečo absolútne nečakané a nepredvidateľné, a je to v háji... alebo je to tam, kde to bolo od počiatku naprogramované byť...
 
Ešte raz vďaka
 
Prajem všetko dobré a pozdravujem Zuzku Mojžišovú a Mareka Šulíka
 
Ivan
 
 
 
A propos, prikladám úryvok z knihy bývalého francúzskeho veľvyslanca na Slovensku, Henryho Cunny. Tiež nás pred pár rokmi navštívil  a absolvoval jednu našu skúšku, a potom svoje dojmy použil v románe "L´hiver nous demandera ce qu´on a fait l´été" (Zima sa nás spýta čo sme robili v lete). Ináč je to román veľmi zaujimavý, opisuje Československo 70 rokov, hlavnou postavou je dievčina ktorá vyrastala v rómskom prostredí...