Veľká Lomnica

Do Veľkej Lomnici sme prišli niekedy na jeseň 2007. Bolo to bezprostredne potom čo väčšinu členov zo súboru vysťahovali z Kežmarku do Veľkého Krtíša, a tak sme sa vybrali hľadať ďalších záujemcov. V Lomnici fungoval súbor Loli roklica, ale muzikanti nemali záujem o nič iné ako "Čo za to...". Bol večer, nikoho som v osade nepoznal, keď som zrazu počul ako sa niekde hraje. Bolo to u Dušana, a na druhý deň sme už boli u neho v plnej zostave, s miestnymi nás bolo možno do 30, malí, veľkí, starí, novorodenci, proste široké blízke okolie, susedia, príbuzní, zvedavci, nadšenci... Skúška naplno.

Odniesol si to Dušanov gauč ktorý nemal najmenšiu šancu odolať, a po niekoľkých dňoch sme museli hľadať náhradné riešenie v priestoroch nad dedinskou krčmou, kde nacvičoval súbor Loli roklica.

Boli to vskutku "hrdinské" časy. Ocitli sme sa bez auta, polícia mi vzala Špz-etku a boli sme odkázaní len na hromadnú dopravu. V mrazoch, mínus 15 - 20, autobus nie a nie prísť... Takto prešla najväčšia zima, ale potom nám pomohli náhodní hostia z Francúzska, Richard a Julie, ktorí vo svojom mobil-home, upravenom na prevoz troch osôb, neváhali naložiť 30 pasažierov a tak nám zabezpečovali plný kontingent na skúškach v Kežmarku.

Takto sa začal príbeh s Lomnicou. Vlastne príbeh s Dušanom, jeho deťmi, Duškom, Perlou, Erikom, s Čonkovcami, s Jankou, Joanou... atď.

Príbeh ktorý bol veľmi intenzívny. Po celé tie roky (2007 - 2014) boli skúšky v priemere 5 krát do týždňa, a zahraničné zájazdy v priemere 5 krát do roka. Deti, ktoré od útleho veku boli s nami, mali možnosť spoznať svet ktorý je aj bežným ľuďom nedostupný, zahraničie, more, oceán, veľké i malé scény, nesmierne množstvo nových ľudí, zážitkov, objavov, ... lásky, uznania. Zo všetkých sa stali skvelí hudobníci, tanečníci, speváci. Niektorí priam výnimoční. Príbeh sa ešte neskončil. Život teraz sám ukáže kam to všetko uspeje, čo z toho bude...

Podstatná časť počiatočného vývoja vo Veľkej Lomnici je tiež zachytená v rubrike ...A star is born

www.kesaj.eu/projekt/kesaj/ako-sme-pokracovali/a-star-is-born/

Šňurki, na fotke vľavo, je vlastne tiež iniciátorom nášho kontaktu s Lomnicou. Ešte pred naštartovaním našich aktivít v tejto lokalite sme vzali Šňúrkiho a Jara na zájazd do Tomblaine ako výpomoc do spevu. Obaja mali perfektné hlasy, a boli nám dopbrou oporou. Lenže čo sa nestalo, Jaro (nie brat Šňúrkiho, ale iný, otec Borky, Mandarínky) neodolal pokušeniu, pri odchode vymontoval repráky zo starého prehrávača na našej ubytovni, a vzal si ich aby ich doma predal do zberu. Naši to videli, dali mi vedieť, objavil som lup v taške... a s Jarom sme sa rozlúčili. Šňúrki, aj keď v tom bol nevinne, sa tiež viezol s Jarom. Už sme viac s nimi nekomunikovali.

Po roku, dvoch, som náhodou večer stretol Šňúrkiho v Lomnici, v dedine, prihovoril sa mi, že či by som ho zase nevzal. Naliehal, dušoval sa, že on za to nemôže, len aby som prišiel ku nim. Tak sa aj potom stalo...

Na fotke z r.2017 je Šňúrki aj s Dominom a s Tomášom, ktorý má na rukách Šňúrkinho syna. Oženil sa do Podhorian.