Roubaix

Résultat de recherche d'images pour
Résultat de recherche d'images pour

20 ans des Ogres de Barback, Salle Watremez, 25.10.2014

Résultat de recherche d'images pour

Résultat de recherche d'images pour

Keď sme sa ubytovali vo Formule1  v Roubaix, prvé čo sme stretli, boli Rómovia. Boli ubytovaní v tom istom hoteli ako my. Boli z Rumunska, alebo z Bulharska, jeden z nich, asi štyridsiatnik, sa dal do reči s našimi. Z rečí sa prešlo na pesničky, gitara bola po ruke, a už to išlo... Ako vždy, Rikardo, sväté pesničky. Pastori. Tí nikdy nie sú ďaleko. Prešli okolo, volali nás na chvály ktoré budú niekde neďaleko… Boli dobre oblečení, úsmevy na tvári…

Všade sú Rómovia. To je fakt. Pred pár rokmi bolo zriedkavosťou stretnúť v bežnom živote Rómov, teraz sú doslova na každom kroku. Na zastávkach autobusov, na diaľniciach, v hoteloch, na ulici… V Gente sme ich dokonca videli aj v robote… Mladý kuchár ktorý nám pripravoval večeru bol  odniekadiaľ z Moravy, a život v Belgicku si veľmi pochvaľoval. Zarobí, nikto mu nič nevyčíta, je ako ostatní.

Rómska migrácia je realitou dneška, je obrazom súčasného sveta. A že vraj neprispôsobiví… Veď v predstihu napĺňajú ekonomické précepty a dogmy dnešnej doby – flexibilita, pohyblivosť, konzum, plné košíky, plné vozíky…

Róm Róma všade hneď spozná. Podľa čoho? Čím to je?

 

Účasť na koncerte skupiny Ogres de Braback v Roubaix, bola mienená ako skúška na živo na vystúpenie v Olympii. Našťastie. Lebo aby sme uľahčili prácu zvukárom, sme súhlasili s použitím ich klávesov namiesto našich. Na skúške bolo všetko ok, ale na predstavení sme si hneď po prvom akorde všimli že nie sme naladení spolu, ale o pol tóna nižšie, v Gis. Okamžite sme sa prispôsobili, mančaft ani veľmi nepanikuje, akurát je mierne prekvapenie že čo to hrajeme za somariny, a ide sa ďalej. Pokračujúc v hraní a dirigovaní, chvíľku takmer spanikárim (zľakol som sa že všetci zastanú a nebudú pokračovať), si uvedomujem že ešte prvú skladbu, Maďara, ako-tak zahrajeme, ale po tom to už bude zložitejšie, a nebudeme môcť všetko bezchybne zahrať o pol tóna vyžšie. Využívam čapaše a rýchlo idem povedať zvukárovi aby dal sinťák o pol tóna nižšie. Čo aj spraví, a zase sme naladení všetci spolu. Ja som sa medzi tým preladil, tak sa musím opäť preladiť, bez toho že by som prestal hrať a dirigovať, ako keby sa nič nedialo. Riadny nervák. Ešte že sme si dali túto generálku. Ani si nechcem predstaviť čo by sa stalo keby k tomuto trapasu došlo v Olympii... Nie sme spokojní s vystúpením, máme čo robiť aby sme sa dali do stredy dokopy...

lesogres.com/blog/blog-video-joyeux-bordel-etape-2/

ale zato malé video natočené pred koncertom a počas koncertu, v ktorom gratulujeme Ogrom ku ich narodeninám je sympatické. Naši priatelia ho nazvali "veselý bordel..." , tak akosi to bolo...