Marseille

2009

Marseille – Festival Latcho Divano, Châpiteau du Vieux Port, du 1 au 5 avril 2009

Marseille – spectacle au squat rom roumain, 4.4.2009

 
2013

Marseille – Spectacle scolaire pour la Maternelle de la Révolution du Mois de Mai, 5.4.2013

Marseille – Présentation devant le Pavillon M, 5 avril 2013

Marseille – Intervention sur le terrain des Gens du voyage de St. Menet, 6 avril 2013

Marseille – Spectacle tout public, Espace Julien, 6 avril 2013

 
Résultat de recherche d'images pour
 
Na Festivale Latcho Divano v Marseille sme účinkovali viac krát. Zo dva razy, alebo tri, sme tu boli oficiálne, ako hostia festivalu, a pár krát sme sa zastavili len tak, mimo oficiálnej programácie. Poriadateľov poznáme, sú milí, a ochotní, ale trocha nepraktickí, ešte stále naberajú skúsenosti. Bolo to cítiť najmä pri našej prvej spolupráci. Do Marseille sme dorazili po dlhočiznej ceste z Kežmarku, niekedy začiatkom poobedia sme našli  miesto konania, le Vieux Port, Starý prístav, kde sa na pláži vystuženej tvrdým, priam betónovým pieskom, pokúšala hŕstka dobrovoľníkov postaviť cirkusové šapitó, v ktorom sa mal odohrať festival. Pohľad to bol strastiplný, mladí Francúzi ani poriadne nevládali čo len zdvihnúť ťažké kladivá, nieto sa ešte nimi trafiť do klínov ktoré mali držať ozrutnú plachtu. Viedol ich síce skúsený majster, majiteľ tohto cirkusového šiatra, ale nijako si nemohol poradiť s prapodivnou čeliadkou ktorú mal k dispozícii. No zbohom! Keď to takto pôjde ďalej, tak nijako nebudeme môcť zajtra tancovať na zahájenie festivalu. Našťastie, naši keď to uvideli, nebolo im treba dva krát niečo hovoriť, ba ani raz, sami sa spontánne chopili ťažkých kladív, a hravo, ako skutoční majstri svojho remesla, pozabíjali kliny ani čo by to robili odjakživa. Dokonca aj malý Matej, ktorý mohol mať tak asi 6 alebo 7 rokov, sa dokázal oháňať ozrutným kladivom lepšie ako domáci... 
Umiestnenie na Starom Prístave bolo síce romantické, ale nie najšťastnejšie čo sa týka bezpečnosti. Stále tam snorili okolo nejakí bezdomovci a aj nejakí miestni Rómovia. Hneď na druhý deň nám zmizli dva kroje. Neboli sme nadšení, krojov sme mali málo, a ešte sme mali i ne prísť... Nakoniec sme ich našli pohodené v neďalekých kriakoch a potom sme si už dávali väčší pozor. Tiež sme mali menšiu vnútornú potyčku. Po vystúpení poletelo zopár zaúch medzi Stanom a Dávidom. Je pravda, že Dávid to trocha preháňal, drzo dával najavo ako to má na háku, tak mu malá príručka nezaškodila. Oficiálne to síce nemôžeme tolerovať, ale kto si o čo koleduje, to aj dostane. Potom sa už David trocha spamätal a zaberal o niečo viac.
Festival prebehol potom bez problémov, škoda len, že poriadatelia úplne zlyhali v komunikácii, takmer nikto o ich podujatí nevedel, a divákov bolo naozaj poskromne. Mal som vážne obavy, či nám uhradia naše náklady, ako sme sa dohodli, aby sme mali ako a za čo pokračovať v našej ceste. Našťastie moje obavy neboli opodstatnené, napriek zúfalemú finančnému schodku, sa s nami organizátori poctivo vysporiadali, a mohli sme ísť ďalej...
 

DOSSIER_PRESSE_Latcho-20Divano-5B1-5D.pdf (3522752)

Afficher l'image d'origine

Koprodukcia Latcho Divano a Marseille – Provence, európske hlavné mesto kultúry

Silný moment 6-eho Latcho Divano, festivalu Cigánskych kultúr, Kesaj Tchave (deti víly). Kesaj Tchave, to je predovšetkým príbeh ktorý začal v roku 2000 v rómskych osadách pri Kežmarku na Slovensku. Najprv, vytvorené Ivanom Akimovom, umelcom a vychovávateľom, aby pomohol skrz hudbu a tanec mladým Rómom s ťažkosťami, súbor si skoro získal široké publikum na Slovensku, potom v Čechách, Maďarsku, Poľsku, Švajčiarsku, Francúzsku... Ich repertoár, šitý na mieru, sa skladá z obľúbených skladieb mladých, pochádzajúcich zo súčasného slovenského repertoáru, ale aj z textov viac tradičných. Kesaj Tchave, to sú tiež hlavne tanečníčky a tanečníci ktorí skvele metisujú tradičné choreografie a viac aktuálne tendencie, čiže tridsiatka umelcov na scéne... To všetko vytvára vysoko koloristú show, s neodolateľne komunikatívnou energiou a radosťou!

Ivan Akimov, ktorý sa ujal týchto mladých z osád, predstaví aj pedagogickú a sociálnu akciu Kesaj Tchave: stretnutia medzi publikom a umelcami budú spestrovať predstavenie,  na jedinečné a štedré stretnutie s týmto nie obyčajným súborom!

Le Parisien – Marseille, marec 2013 

 

Do toho, plnú nádrž radosti s Kesaj Tchave

Muzikanti, speváci, tanečníci, mladí Rómovia prekypujúci životom a radosťou zo života… všetko to priam bije do očí a priští zo šiatra Latcho Divano. Najprv si užijeme príchod na J4, pohľad na more, a hop, riadny dúšok čerstvého vzduchu, v závane sa uchýlime pod šiator a tu hľa, prichádzajú  všetci s všetkými ich farbami a túžbami, a tu, nevdojak sa začneme mrviť, podupkávať nohami, rukami, očarovaní kolotočom obrovských sukní deviatich mladých Esmeráld, hlasmi ktoré jednoliato spievajú radosť zo života… To je hra, je to jedinečná súhra, spoluhra, je to jedna rodina ktorá sa tu delí o svoje túžby a hrdosť prináležať k tomuto národu ktorý tancuje. Komplicita je jednoznačná, je vo všetkých gestách, smiechoch, šťuchancoch, a veľmi dobre to padne, vidieť ich tak šťastných po kope. Táto mladosť v nás oživuje vnútorný plameň, energia detí ktorá odchádza s príchodom do dospelého života… necháme sa strhnúť do tanca, hodinu…keby to tak mohol byť po celý život.

Pochopili ste teda, pobádam vás do toho, utekajte tento víkend s vašimi deťmi, priateľmi, všetkými čo máte radi, objaviť to veselé predstavenie iskriace životom!

Steph

Samedi 4 avril : 15h et 19h
Dimanche 5 avril : 15h et 18h
Sous le Chapiteau Latcho Divano – Esplanade du J4

2.4.2009

 

Actualités - Faits divers - Justice - Marseille : les gens du voyage occupent les stades, la pression monte

Festival na spríjemnenie stretnutí medzi Rómami a „Gádžami“

V rómštine „Latcho Divano“ znamená „pekné stretnutie“. A vskutku k stretávaniu pohľadov – ale aj predsudkov,  sa už 6 rokov viaže tento kultúrny a angažovaný festival, ktorý pokračuje až do pondelka : 8 apríl je Romano ďives, Medzinárodný deň Rómov, významné výročie, oslavované už 42 rokov. 

V napätom kontexte, v ktorom sú Rómovia v Marseille, tak ako aj inde, vyháňaní, a niekedy aj napádaní, a kde majú autority ťažkosti s integráciou tejto chudobnej populácie prichádzajúcej z Rumunska a z Bulharska, Latcho Divano ponúka nič menej ako upokojenie. Bez tlaku fantazmov a strachu, čo zostáva? Jednoducho a proste ľudia a prekypujúca kultúra.

Včera, sa festival premiestnil na priestranstvo táboriska Kočovníkov, v Saint Menet, medzi železničnou traťou a diaľnicou A 51. Ráno, ženy z tábora pripravili mäsitý pokrm pre návštevníkov, a za ten čas prebiehala stáž rómskeho jazyka. Bola to tiež príležitosť objaviť fotografickú výstavu „Medzi dvomi priestormi“, peknú prácu o stretnutí medzi kočovníkmi a usadlíkmi, realizovanú Mediatékou Penne-sur-Huvaunne, Centrom voľného času La Farandole a Centrom robotníckej kultúry v teréne, v Saint Menet.  Avšak kvôli dažďu museli byť tvorivé dielne naplánované na odpoludnie, zrušené. Ale nie „veľká udalosť“, koncert slovenskej rómskej skupiny, Kesaj Tchave, v suteréne sociálneho centra.

Zložený z detí a z adolescentov,  súbor sa zrodil v slovenských rómskych osadách začiatkom rokov 2000. Jeden človek, Ivan Akimov, išiel hľadať tieto  zbedačené detváky, aby z nich spravil spevákov, tanečníkov, hrdých nositeľov rómskej kultúry aj za hranicami svojej vlasti. „Fungujú na energiu“, usmieva sa Yann Zurawczak, zodpovedný za komunikáciu v Latcho Divano. V Saint Menet, kde t.č. žijú maďarskí  Rómovia, sa stretnutie udialo v jednoduchosti, oslavou a zábavou.: „Na koniec, všetci začali spolu spievať kantik“, teší sa Chaima Lasoued, zo Sociálneho centra. „Táto pieseň sa volá Ricardo, a všetky rómske deti ju poznajú, hovorí o Bohovi!“, tvrdí mladá evanjelistická mamička. 

Po tomto silnom stretnutí, Kesaj Tchave nastúpili do svojho autobusu, smerom na Cours Julien, kde skupina dávala v ten istý večer  koncert pre širokú verejnosť. Latcho Divano pokračuje dnes od 9h30 do 13h, so stážou iniciácie do rómskej kuchyne, v priestoroch Addap 13, spojeným s degustáciou o 13h. V pondelok o 17h dielňa kreslenia,   a koncert o 20h v parku Léon Blum.

Delphine Tanguy

La Provence, apríl 2013

Afficher l'image d'origine
Vystúpenie v miniatúrnej polopodzemnej sále suterénu miestneho sociálneho centra kočovníkov by mohlo byť kľudne zapísané do Guinnessovej knihy rekordov. Rekord v natlačení čo najväčšieho množstva účinkujúcich a divákov na čo najmenšej ploche. Proste, z racionálneho hladiska niečo takého vôbec nie je možné. Treba priznať, že sme boli tak trochu zaskočení udalosťami a nie tak celkom pánmi situácie... Veci totiž nabrali rýchlo rýchly spád. Začalo pršať, a predstavenie plánované vonku sa muselo premiestniť do interiéru. Jediný interiér to bol miniatúrny suterén miestneho centra voľného času, kam sa hneď nahrnuli všetci diváci, t.j. miestni Rómovia, ktorí tu parkujú svoje karavány. Suterén bol mihnutím oka preplnený. Na to sme sa sem natrepali ešte my, a už to bolo ako v metre, natlačení na seba, telo na telo, nebolo kde sa pohnúť. Ako tancovať v takýchto podmienkach ?! To sa vymykalo zdravému rozumu a základným zákonom fyziky ! Ale nezabúdajme, že sme v inom svete. Sme, Rómovia z ďalekého Slovenska, medzi Rómami ďalekého Francúzska, a zopár chýbajúcich metrov štvorcových nás určite nemôže rozhádzať. Tancovali sme ako keby sa nechumelilo, a ešte k tomu sme na konci prešli spontánne do rómskej diskotéky. Parket bol plný, niet sa o čom baviť, všetko čo malo ruky a nohy tancovalo, inak to ani nešlo. Pred odchodom sme ešte spustili Madara od Richarda, a celosuterénová extáza bola zaručená... Miestne dievčatá chceli odísť s nami ďalej, pokračovať s nami na našej ceste... už si vyberali kroje...
 

V hodine Rómov...

Obdivovať výstavy, pozerať filmy, pripravovať cigánsku kuchyňu, hovoriť po rómsky, počúvať hudbu, tancovať v rómskom štýle... skrátka, nastaviť sa na slovenský čas, hŕstku dní, po dobu trvania 6-eho Festivalu Latcho Divano. Zoom na kultúru tejto krajiny, ktorej Košice sa delia s Marseille o názov Európske hlavné mesto kultúry. Medzi silnými momentmi tohto slovenského vydania: originálna výstava miešajúca kombinujúca fotografie a písanie, výsledok mesačnej umeleckej rezidencie v uplynulom januári, Expozícia ktorá bude tiež prítomná na Festivale Menšín v rámci Košíc 2013, premietanie dokumentárov natočených novinármi Romskej tlačovej agentúry (MECEM), jedinečnej tlačovej agentúry svojho druhu ktorá realizovala prácu o Rómoch z pohľadu Rómov. Hudba a tanec s príchodom Kesaj Tchave, emblematického kolektívu tridsiatky mladých Rómov zo Slovenska, ktorí ešte nie tak dávno žili v osadách z ktorých boli odídení... Títo puberťáci, ktorých úspech z ďaleka presahuje hranice, a stali sa jedným z mnohých priveľmi neznámych príkladov Rómov ktorým sa podarilo prekonať exklúziu ktorej sú priveľmi často obeťami.

Alexandra Cefai

Marseille Hebdo, marec 2013

Afficher l'image d'origine
 
 
Keď sme sa po niekoľkých rokoch do Marseille vrátili, už to bolo síce lepšie, čo sa organizácie týka, ale stále bolo ešte čo vylepšovať. Najmä po praktickej stránke. Poriadateľom sa vždy podarilo nám prideliť ako sprievodcu niekoho kto vôbec nepoznal mesto, nebol odtiaľto, tak isto ako my. To nás potom dostávalo do zúfalých situácií, keď sme blúdili mestom, prepletajúc sa krivoľakými uzkučkými uličkami, kde sa každú chvíľu mohol autobus definitívne zakliesniť, a kde nebolo nápomocné žiadne GPS, a všetci sme boli bezradní, naši skvelí sprievodcovia, tak ako my...
Ale ináč, príma. Snaha bola, a je, a to už je predsa lepšie ako nič...
Je pravda, že miestnou špecialitou je balkánska rumunská fanfára Vagabundu, na čele s jedinečným, svetovo nevyspytateľným Gučom, tak sa ani niet čo čudovať, že poriadatelia majú trocha skreslený pojem o organizácii a poriadaní kultúrnych podujatí. Prispôsobili sa Gučovi, a s tým sa už nič nedá robiť... :) 
 

Marseille – Centre carcéral des Baumettes, 25. 05. 2018

Marseille – Theatre du Toursky, Amaro dživipen, Faites de la Fraternité, 25.5.2018

 

 

 

Fotogaléria: Marseille 2013

<< 1 | 2 | 3 | 4 | 5

Fotogaléria: Marseille Squat 2007

Marseille Espace Julien