Courrier de l´ouest

Príbeh Kesaj Tchave v komixovej podobe

Grafista Johann Le Berre vypráva v peknej knihe-cd, osud Ivana Akimova, zakladateľa projektu Kesaj Tchave, ktorý sa angažuje hudbou, za rómsku mládež na Slovensku. 

V r. 2003, sa cesta Johanna Le Berra, z Quimperu, skríži s tou, istého Ivana Akimova. Sme v Nancy, a Ivan zažíva prvý francúzsky zájazd súboru ktorý založil, Kesaj Tchave. Ten istý rok, spolu so Sebastienom Frabuletom, zakladá čerstvý absolvent Vysokej školy aplikovaných umení v Paríži (Ensaama), Johann Le Berre , združenie YEPCE (Youth European Project for Cultural Exchanges). Obaja majú chuť oboznámiť sa s Východnou Európou : v tom roku 2004, desať štátov bývalého východného bloku sa čerstvo integrovali do Európy. „Mali sme veľa obohacujúcich stretnutí počas tejto perepúti v dodávke ktorá nás viedla od Baltického mora po Čierne more, ale to ktoré nás poznamenalo najviacej, ktoré zmenilo naše životy, môže tak dnes povedať, je to s Ivanom a s jeho manželkou Helenou a s Kesaj Tchave.“. Štrnásť rokov neskôr, Johann Le Berre, jeho priatelia z Angers, Pierre Moisan a Rodolphe Mélisson a všetci členovia YEPCE pokračujú v mobilizácii pre Rómov z osád severo-východného Slovenska. Medzi ich konkrétnymi akciami je komix „Tsiganes – Le Paradis des yeux“. Johann Le Berre v ňom zaznamenáva život Ivana Akimova, pridávajúc ako bonus veľmi poučný dokumentárny dodatok.

Ivan Akimov si plne zaslúžil takéto umelecké uznanie. Po detstve v krajine hôr, Vysokých Tatier (horstvo ktoré sa rozprestiera medzi Poľskom a súčasným Slovenskom), ešte za čias Československa je prinútený k exilu, so svojou matkou, následkom Pražskej Jari a príchodu sovietskych tankov. To v Paríži Ivan Akimov sa oboznámi so subtilitami balalajky, malej ruskej trojuholníkovej gitary s tromi strunami. Počas pätnástich rokov náš umelec prebrázdi ruské kabarety na Champs Elysées a nahráva s niekoľkými veľkými menami francúzskej scény, ako Dalida alebo Gilbert Bécaud.

V 1979 sa Ivan Akimov rozhodne vrátiť ku svojim koreňom. Bude šerpom vo svojich Vyskoých Tatrách. Na ich úpätí stretne Helenu a ožení sa s ňou . Návšteva Hanky, Heleninej sestry, so svojim divadlom z Košíc, zmení Ivanov a Helenin osud, začína príbeh Kesaj Tchave (deti víly). „Tsiganes – Le Paradis des yeux“ rozpráva túto tak trochu bláznivú výzvu -  pozbierať deti a dospievajúcu mládež z rómskych giett, aby spievali, hrali, tancovali a dostať ich na scény celého sveta. Televízne kanály ARTE a CNN sa zaujímali o tento militantný a humanistický umelecký počin.

Viedieť hudbu v obrázkoch, to je dobré, počúvať ju je ešte lepšie a tvorcovia tejto knihy mali dobrý nápad pridať ku nej aj CD (pravideľne pastilky odkazujú na jednotlivé skladby). Táto hudba dáva cirkusantskému poetovi, Alexandrovi Romanesovi, nasledovnú výpoveď : „Sú perfektným liekom na šedivosť a smútok sveta. Po ich zhliadnutí, sa cítime v zaľúbenom stave, chceli by sme ich nikdy neopustiť. Všetci by ich mali vidieť, všetkým by bolo lepšie“.