Olympia

Koncerty v Olympii sú zaznamenané v rubrike "Cesta do Olympie"
 
 
Pravda

Z osady do Olympie

Verona Šikulová, spisovateľka | 22.07.2015 13:00

Grenoble, Francúzsko. Príšerná horúčava. Prepínam televíziu. Odrazu začujem slovenčinu. Na francúzsko-nemeckom kanáli Arte dávajú krátky dokument o rómskom súbore Kesaj Tchave z Kežmarku, ktorý vystúpil na sklonku minulého roka v parížskej Olympii.

 

Ten, kto sa len priemerne orientuje vo svete hudby, vie, čo to znamená, aj to, že každému sa tento sen nesplnil. Súboru pod vedením Ivana Akimova tlieskal Paríž! Vystúpili tu ako predskokani skupiny Les Ogres de Barback, no Francúzi ich prijali s nadšením.

Arte pripravil o súbore krátku reportáž plnú rozhovorov s účinkujúcimi aj s ich umeleckým šéfom. Tancujúce decká zo slovenských rómskych osád na pódiu Olympie. „Bojíte sa?“ pýta sa ich šéf. „Nie, nebojíme.“ „Musíte sa báť. Ukáž, ako sa ti trasú kolená!“ Jeden z chlapcov zatrasie nohami. „Všetci sa trochu traste,“ pokračuje vedúci, „sme v Olympii!“

Aj Edith Piaf prišla do Olympie „z ulice“. A teraz tam boli naši Rómovia. Môžeme byť na nich pyšní. I na to, že máme ľudí, ako je Ivan Akimov. Mimochodom, Francúzi ho za zásluhy patrične ocenili rytierskym rádom. Doma očividne nik nie je prorokom.

Dojalo ma, keď som videla, ako sa s deckami rozpráva, ako chodí po osadách a hľadá členov súboru, aj ako kamarátsky vie so „svojimi“ deťmi vyjsť. Až som im zazávidela takého sympatického kamaráta, ktorý namiesto mudrovania o tzv. rómskej otázke niečo konkrétne robí. A na rozdiel od väčšiny, ktorá viac hovorí, ako koná, je za ním čosi aj vidieť. A najmä počuť!

Nechcem povedať, že nie sú problémy, no hlboko sa klaniam pred ľuďmi, ktorí sú v teréne, učitelia, sociálni pracovníci, ktorí robia krásnu prácu, nemajú za to ani slovíčko uznania, a predsa to robia. S Rómami sa dá pracovať, len doma ide vždy reč iba o negatívnych príkladoch.

Na Slovensku žijú aj úspešní Rómovia, vysokoškolsky vzdelaní. A tých je strašne veľa, len sú akoby neviditeľní. O úspechoch treba hovoriť! Treba si ich všímať viac ako nezdary a nedorozumenia.

Hľadala som na slovenskom internete správy o Kesaj Tchave v Paríži, no našla som iba akúsi smiešnu správičku, v ktorej sa písalo, že súbor bude účinkovať v gréckej (!) Olympii. Usmiala som sa.

Z toho vystúpenia som videla na Arte iba úryvok, ale po chrbte mi prechádzali zimomriavky, lebo tam bolo všetko: krása, vášeň, farby, smútok, nostalgia, šibalstvo, hravosť, hrdosť i bieda. Aj to rómske, aj slovenské a vďaka Ivanovi Akimovovi, ktorý má silné väzby na francúzske kultúrne prostredie, aj čosi francúzske. Narobili v tej Olympii riadny štabarc.

Pre kežmarský súbor a vôbec aj pre nás Slovákov to znamenalo skok dopredu, trebárs medzi hudobné zoskupenia, o ktorých sa vie a hovorí. A vďaka reportáži, ktorú som videla, budú aj v zahraničí vedieť, že na Slovensku máme i takých ľudí, čo nechcú stavať múry a oplotenia okolo rómskych obydlí, ktorí ich, naopak, „búrajú“. Dobre vedia, že ruku človek nemá iba na to, aby fackala a hrozila, no trebárs aj na to, aby sme ju podávali inej ruke. Dotyky kultúr a ich prieniky sú najzaujímavejšie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

 

Télérama
 

 https://television.telerama.fr/tele/magazine/arte-reportage,2058585,emission86219973.php#lO7zIRe0IsBzT8uP.99

 

Každý deň, presne o 14h, Ivan Akimov ide hľadať so svojim autom zo desať rómskych detí z jednej z osád neďaleko Kežmarku, na Východe Slovenska. „Táto populácia sa len ťažko vymaňuje zo svojej izolácie. Čiže, čím viac detí, tým lepšie. Berieme všetkých.“ Ivan ide potom do gymnázia ktoré založil pre nich a kde je priestor na nácviky kde sa mladí Rómovia učia spolu tancovať a spievať, v ich súbore, Kesaj Tchave („Deti víly“, v rómskom jazyku). Len tí najlepší budú môcť ísť na zájazd a vystupovať dva krát v Olympii, v Paríži, v prvej časti Ogres de Barback. Hotový sen pre tieto deti mizérie a blata, nikdy nevyjdúce z ich osady. A titanská práca pre Ivana, ktorý okrem koordinácie skúšok, musí nájsť kostýmy, topánky, presvedčiť rodičov aby dali spraviť občianske preukazy pre ich deti.
 

Ivan Akimov, bývalý československý politický utečenec vo Francúzsku, pozná nároky medzinárodnej umeleckej scény. Zoči voči Vladkovi, Lucii, Kike, urputný a nežný zároveň, sa mení na horúčkovitého režiséra, burcujúc ich aby si skrz toto umelecké dobrodružstco vzali osud do svojich rúk. Zo slovesnkých osád, filmovaných drónmi, až na scénu Olympie, kde, sukne tisícich ohní, polyfonické hlasy, telá prekypújucé energiou. Tridsať minút šťastia so Šťastnými Cigánmi.

Emmanuelle Skyvington. (Télérama)

 

·         Kesaj TchaveCristina MontiChristian Charles-FouillouxOdile Avignon a 30 ďalsím osobám sa to páči.

·        

Dominique Passard du grand art BRAVO veľký kumšt. BRAVO

J’aime · Répondre · 12 décembre, 23:58

·        

Hervé Busatto  un engagement merveilleux, prekrásne nasadenie

J’aime · Répondre · il y a 13 heures

·        

Citations et dictons de mu Excellent reportage , Excelentná reportáž

J’aime · Répondre · 

·         Guillaume LagnelCitations et dictons de muCristina Monti a 25 ďalším osobám sa to páči

·        

Françoise Bellurget Bien note et deja impatience de vous retrouver ! Poznačené, a neviem sa dočkať stretnutia s vami!

J’aime · Répondre · 8 décembre, 23:44

·        

Ghislaine Beyel Super ! Oui quel bonheur de vous retrouver ! Super! Áno, aké to šťastie vás opäť stretnúť!

J’aime · Répondre · 8 décembre, 23:53 Páči sa mi to

·        

Courbet Céline wahou!!!!!!!

J’aime · Répondre · 9 décembre, 08:59 Páči sa mi to

·        

Gilbert Lecointe le meilleur de l'humain To najlepšie z človečiny

J’aime · Répondre · 

 

·         Maryse Voisin

Zaujímavá reportáž, priveľmi krátka!! Frustrujúce!! Chýbala celá dimenzia predstavenia, tanca, spevu, tej dynamiky života ktorú cítime keď ich vidíme a tancujeme s nimi!!! Škoda!!

J’aime · Répondre · 4 · il y a 13 heures

·        

Nadine Der Hagopian Émouvant et sans détour Dojímave a bez okolkov

J’aime · Répondre · 2 · il y a 10 heures

·        

Citations et dictons de mu Montrer différemment permet de voir autrement  Ukázať inak, umožňuje vidieť inak

J’aime · Répondre · il y a environ une heure

 

 

·        
M-a CharLi, El Sim's, Pourquoipas Dheja a 268 ďalším ľuďom sa to páči.

·         98 partages

·        98 zdielaní

Nadine Der Hagopian Práve som objavila tento prekrásny príbeh… ako som si ho mohla nevšímnuť

2 · Hier, à 09:55

·        

Laetitia Grosvallet Dommage ! Je vais rater cette diffusion car je bosse. Škoda! Toto vysielanie mi ujde, lebo makám.

Hier, à 11:03

·        

Geraldine Giniez On regarde on s intéresse et on partage ! Pozeráme, zaujímame sa a zdieľame

1 · Hier, à 11:27

·        

Central Scrutenizer Il y aura un replay, et pour ceux qui n'auront pas le temps de voir le replay dans les sept jours, un outil comme Captvty permet d’enregistrer les replay pour les voir plus tard. Bude aj redifúzia...

2 · Hier, à 12:11

·        

Courbet Céline fantastic Fantastické

1 · Hier, à 13:03

·        

Sylvie Leroy il y des gens fantastiques sur terre … Na zemi sú fantastickí ľudia...

1 · Hier, à 13:59

·        

Gérard Garcia Veľmi som hrdý že som ich videl na scéne a s jednou z nich som tancoval! Vďaka Ivan, vďaka Ogri, vďaka mládež!

2 · 11 h

·        

Renaud Miriot  Veľmi pekná reportáž, veľmi dojímavá. Ľutujem že som nemohol prísť do Olympie. Ešte raz, vďaka vám.

4 h 

Catherine Perignon j'ai beaucoup aimé !!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Veľmi sa mi to páčilo!!!!!!!!!!!!!!!!!!

3 h

 

Joseph Mougel • a day ago 15.12.2104

 

Som prekvapený že ešte nikto nenapísal komentár! Tak sa na to podujímam aby som poďakoval Arte za vysielanie tohto dokumentu o akcii Heleny a Ivana Akimových s deťmi a mládežou sústredenou v súbore „Kesaj Tchave“.

Je to príklad nevšednej odvahy a nevšednej neustúpčivosti tohto manželského páru – a ich priateľov – aby čelili zakorenenému rasizmu, zakorenenej exklúzii a zakorenenj biede, ktorými trpia Rómovia na Slovensku, v Rumunsku, ale v skutku aj všade v Európe, samozrejme, Franciu nevynímajúc.

Ivan Akimov vynakladá neuveriteľnú energiu nielen v umeleckej oblasti ale najmä preto aby všetci ktorí participujú na tomto príbehu, nadobudli postupne pocit vlastnej dôstojnosti, bez ktorého nič nie je možné.

Tento dokument nič neokultuje, napríklad miestá v ktorých žijú Rómovia na Slovensku, miestá kde chýby minimum (napríklad voda alebo toalety) a kde je veľká špina. Pravdaže, povieme si, že aj samotní obyvatelia by mohli priložiť ruku k dielu, a veci by sa mohli rýchlo pohnúť….

Neokultuje o nič viac ani táboriská Rómov vo Francúzsku v okolí Paríža. Ale tiež si povieme, že politici nečelia ich zodpovednosti, priveľmi rýchlo integrujúc do svojho myslenia bežné predsudky.

Treba si vypočuť svedectvo jedneho dospelého rómskeho muža, hovoriaceho že za komunistov to bolo skôr lepšie, lebo režim si aspoň dával za cieľ dať prácu. Komunizmus sa stratil, ale „sloboda“

bola nakoniec ťažšia pre Rómov, chodobných medzi chudobnými, marginalizovaní medzi marginalizovanými.

Helena a Ivan Akimov sa rozhodli vziať do rúk všetky aspekty situácie : umelckú výpoveď, samozrejme, ale aj školu a osobnú disciplínu ktorú musí každý nadobudnúť ak sa chce niekam dostať, konkrétne aby spravil maturitu (lebo v osade ktorú vidíme v dokumente ešte nikdo túto úroveň nedosiahol). Pekný príklad „kolektívnej akcie“. Na zamyslenie. Bravo!

 

alain • 19 hours ago

Vďaka za pohľady plné nádeje týchto chlapcov a dievčat. Môžete mi povedať ako môžem nadviazať kontakt s dvoma dospelými ktorí vedú združenie. Ďakujem

 

Nalisya Tamadna

19 décembre, 15:48 · 

je ne vous connaissais pas, et j'ai été scotché devant tant de détermination lors de la diffusion du documentaire et je tenais simplement à manifester mon total soutien à votre école, et à tous ces gamins que j'ai trouvé extrêmement touchants, bravo à tous.

Nepoznala som vás, a bola som hotová z toľkej rozhodnosti počas vysielania dokumentu, a chcela som len vyjadriť moju podporu vašej škole, a všetkým tým detvákom ktoré sú extrémne dojímavé, Bravo všetkým