La Tsigane du Lord Stanley

CIGÁNKA LORDA STANLEYHO

Rebelantská poviedka z ciest a kočovania

 

ZÁMER

 

La Tsigane de Lord Stanley bola uvedená v Saint Denis, v decembri 2013 po 3 rokoch umeleckého bádania, počas ktorých sme experimentovali písanie, formu ako i divadelný prístup ku tejto tematike, ktorá nás oslovovala, a o ktorú sme sa chceli podeliť s deťmi nášho divadelného súboru.

Naše zhrozenie pred stupňujúcim sa násilím voči Rómom a príťažlivosť rómskej kultúry, v nás vzbudili vôľu napísať predstavenie na túto tému.

Ale aké predstavenie sme sa chystali postaviť? Kto sú to tí Cigáni, Rómovia, Kočovníci, tí ktorí mali byť protagonistami našej budúcej kreácie?

Dali sme si čas na hľadanie odpovedí.

Chceli sme mať jasný, spravodlivý a empatický pohľad na vec aby sme sa mohli postaviť proti xenofóbii a aby sme borili stereotypy a predsudky.

Vášnivo sme sa ponorili do literatúry, poézie, rómskej kinematografie, študovali sme a vypočuli erudovaných odborníkov, oslovili sme združenia, boli sme v teréne, kde sme zorganizovali stretnutia na tému divadla s deťmi súboru a s deťmi táborísk...

Učili sme sa.

Ale čím viac sme toho objavovali, tým viac sme strácali podstatu toho čo sme chceli vyjadriť. Aký príbeh budeme vyprávať na scéne? Ten, o kočujúcich Cigánoch  z minulosti, na cestách s ich maringotkami? Ten, o migrujúcich Rómoch z Východnej Európy, spolunažívajúc v slumoch s ne-rómskymi migrantmi? Ten, o francúzskych Gitanoch z Montreuil alebo z Marseille? O Jenišoch, ktorí sú kočovníci, ale nie sú Rómovia? O francúzskych kočovníkoch, majetných alebo nemajetných, usadených alebo nie? Strácali sme sa v spleti cigánskych ciest, chodníčkov a diaľníc...

Popritom, sme dávali slovo našim mladým hercom zo súboru, aby aj oni vyjadrili svoje predstavy o Rómoch.

Po rozplynutí počiatočných predsudkov, keď sa strach z neznámeho premenil na zvedavosť a nevedomosť bola nahradená reflexiou, nám naši mladí členovia, plní hnevu, vyprávali čo videli cestou do školy : matky na ktoré okoloidúci pľuli, lebo si hľadali obživeň v kontajneroch, ich bábätká nariekajúc od hladu, ich otcovia plačúc od zúfalstva, mladí na ktorých mierili buldozéry ktoré drtili ich chatrče pri diaľničných obchvatoch... Ale nám vyprávali aj o bezdomovcoch ktorí prežívajú odlúčenie a zúfalstvo na ulici, o obyčajnom rasizme. Opisovali nám obrázky ktoré videli v televízii : migranti z Afriky plaviaci sa na chatrných plavidlách, Afgánci a potom Sýrčania utekajúci pred smrťou...

To oni, deti pochádzajúce v prevažnej časti z emigrácie, oni nám dali kľúč k zomknutiu dramaturgie okolo toho podstatného : exklúzia.

Presahujúc rómsku tematiku, predstavenie hovorí o odvrhnutí a postoji našej spoločnosti voči cudzincovi, chudobnému a bezprízornému, voči tomu ktorý je inaký, voči vykorenenému, nie-našincovi. Cigáni našej divadelnej hry, sú všetci tí, exkludovaní z nášho sveta : migrujúci Rómovia, Nomádi, boat- people, bezdomovci, bedári, obyvatelia sociálne znevýhodnených lokalít, tu, alebo niekde inde.

Toto predstavenie je umeleckou a občianskou protiofenzívou, a pokúša sa federovať silu, bohatstvo a poéziu našej multikultúrnej spoločnosti. Spoločnosti ktorá je obrazom našej humanity, mozaiky rôznych príbehov a sociálnych skúseností ktorým sa snažíme porozumieť a o ktoré sa chceme s vami podeliť.

La Tsigane de Lord Stanley je ódou na rešpekt a slobodu vo všetkých jej podobách : rešpektovať ostatných, to je hlavne pochopiť že nám tí ostatní nenáležia, nepatria nám. To je aj akceptovať, že sa nám nepodobajú.

A náš mladý kosmopolitný súbor je rukolapným dôkazom že spolu to je možné.

Áno, vo svete v ktorom žijeme, je miesto pre každého.

 

Christine Pellicane

 

 

 

                                            „Všetci sme rovnakí, lebo sme rozdieľní“

                               Povstalecký major Ana Maria (EZLN – Chiapas-Mexiko 1996)

 

 

DEJ

 „Sme roku Pána 2016, celá Gália je obsadená votrelcami, migrantmi, bedármi bez strechy nad hlavou, bez zákona... Celá? Nie! Jedna dedina, obývaná nepoddajnými Gálmi, ešte, a stále, odoláva barbarským hordám!“

A hľa, jedného krásneho rána, sa Cigáni usadia na súkromnom pozemku Lorda Stanleyho, miestneho zemepána. Žandári a domáci obyvatelia sú pripravení rázne zakročiť. Ale Lord Stanley, gentlemen veľkého srdca a ducha, ponúkne pohostinstvo kočovníkom. Kto vie, asi sa zahľadel do tajuplných očí Anatálie...

 

PÍSANIE

La Tsigane de Lord Stanley je inšpirovaná poviedkou Norma a krásny škótsky Lord od Jeana Portaila, rómskou legendou z gitanskej oblasti Camargue, na juhu Francúzska.  A priori príbeh nemožnej lásky medzi Cigánkou a Gadžom, medzi chudobným dievčaťom a aristokratom, medzi dvoma ľuďmi fundamentálne odlišnými, ktorých všetko rozdeľuje (kultúra, tradície, sociálne prostredie...) a ktorí sa budú milovať napriek úplne protipólnym životom.

Písanie hry bolo ovplyvnené aj ďalšími menami rómskej literatúry. „Národ na prechádzke“ od Alexandra Romanésa, ktorého úryvky dialógov a myšlienky plné múdrosti a humoru nachádzame v rôznych scénach. Ako aj básne Papuszi a silné svedectvo Ilony Lackovej, ktoré vdýchli hre poéziu a hĺbku rómskej kultúry.

Dialógy čerpali aj z našich francúzskych aktualít ohľadom rómskej imigrácie, a odvrhnutiu ktorým trpia naši spoluobčania nazývaní „Ľudia kočovníctva“ (francúzski Rómovia) : nachádzame v hre aj agresívne reakcie, xenofóbne a vyhrotené, od určitej časti Francúzov, ako i tie, od politikárov všetkých strán a partají, vyzdvihnuté v určitých médiách, podporujúc amalgamy, predsudky a strach z iných.

Ale aby sme dali protiváhu tomuto pohľadu plného násilia, sú v texte prítomné aj slová a vyjadrenia mladých Rómov, Gitanov, Kočovníkov, slovo majú aj rómske združenia, a všetci tí, ktorí bojujú za dôstojnejší svet.

Z pohľadu dramaturgie, by mohla mať intriga La Tsigane de Lord Stanley nádych romantickej drámy. Ale hra je predovšetkým pôžitkárskou epopejou, postavenou ako sled živých obrazov. Poetický nádych sa veselo snúbi s extravaganciou ktorú inšpiruje cigánska tematika... s dávkou humoru a vzdoru vlastnému (a nevyhnutnému) všetkým tým, ktorí už nemajú čo stratiť...

 

 

OBSAH

Cez príbeh lásky Anatálie a Stanleyho, príbeh znázorňuje život tých ktorých nazývali Cigáni alebo Kočovníci v minulosti, keď ešte putovali na vozoch, v dobe kočovných remesiel...

Odveké odmietanie tejto skupiny je stále živé. Scény obyčajného rasizmu sú všedné, ako o tom, žiaľ, svedčí každodenná realita.

Ale, žiadne manichéenské pohľady. Ani jedna strana (Rómovia alebo Gádžovia) nie je „bez viny“ :

 

Z jednej strany, cigánsky tábor

So všetkým šarmom, energiou, neviazaným duchom slobody a poéziou, ktoré so sebou trmáca, napriek každodenným strastiam a poníženiam. So silou vzdoru ktorá mu je vlastná a ktorá fascinuje a odpudzuje zároveň...

Ale aj so svojimi kódmi a vnútornými neľútostnými a niekedy nespravodlivými zákonmi, znázornenými v scéne Kriss (vnútorný tribunál súdiaci problémy komunity), kde je autorita vajdu bez odvolania.

Anatália, Rómka, hrdinka nášho príbehu, bude potrestaná najprísnejším trestom : vylúčením, čiže stratou tradičných základov existencie.

 „Rozsudok Kriss niesol v sebe tajuplnú ťažobu, ktorá sa skôr či neskôr, stáva neznesiteľnou pre toho ktorého postihne anatéma.“

Jean Portail, Norma et le beau Lord écossais

Nie je to kvôli tomu, čo zomrela poétesa Papusza? Odvrhnutá svojou komunitou, ktorá ju obvinila    so zrady tajov svojho národa, umierala   zožieraná vinou, vidiac v sebe prekliatu cigánku, a pri tom jej jediný priestupok bol že sa naučila čítať.

Tradícia ktorá je ešte veľmi aktuálna aj dnes, keď žena nemá právo na vyjadrovanie, a ktorá pretrváva nielen v rómskej kultúre. Veru tak...

 

Z druhej strany, Gádžovia

Dedinčania, xenofóbni a srdistí, žandári,  obmedzení zástupcovia zákona. Ale aj gadžo, úprimný a štedrý, pripravený podať pomocnú ruku... a otvoriť svoje srdce : Lord Stanley. Mimochodom, niektorí šľachtici, vskutku, v minulosti, poskytli útočište Cigánom, ako jeden zemepán z Auvergne, ktorý v 1612 bránil so zbraňou v ruke táborisko Cigánskeho kapitána prenasledovaného predstaviteľmi moci.

Pravdepodobne títo aristokrati, ovplyvnení osvieteneckou výchovou a kultúrou, boli viac náchylní prijať a chápať  cudzích ľudí, asi boli viac citliví čaru a šarmu cigánskej kultúry.

Nie sú vzdelanie a kultúra najlepšími zbraňami proti strachu, xenofóbii a barbarstvu....?

La Tsigane de Lord Stanley hovorí aj o tomto aspekte solidarity osvietenej občianskej spoločnosti a francúzskeho národa, otvoreného a jednoducho zvedavého ísť vstrieč tomu druhému. Dnes, napriek všetkému, je veľa občianskych kolektívnych počinov, ktoré svedčia o podpore Rómskemu národu, Kočovníkom a rómskym migrantom, ktorí tiež zakladajú svoje vlastné združenia, aby bol ich hlas vypočutý.

 

     

                                   

HERCI

 

Je ich 22, majú od 7 do 15 rokov a bývajú vo štvrtiach Plaine Saint-Denis (93)

Sú to už ostrieľaní harcovníci !

 

Majú za sebou tri sezóny divadelnej iniciácie a oboznámenia sa rómskou kultúrou pred premiérou hry v decembri 2013.

A odvtedy sa organizujú stretnutia s rómskymi deťmi z okolitých táborísk,

debaty so združeniami, stretnutia so školákmi...

už vedia o čom je reč!

 

S ich rôznorodými farbami a kultúrami,

naše detváky, poväčšine pôvodom z imigrácie,

oslnivo znázorňujú symboliku hry.

 

So svojimi neodolateľnými ksichtíkmi, zaberajú scénu,

a v bratskom súzvuku s dospelými hercami,

v prezlečení za cisárskeho Moriaka a šagalovskú Nevestu, z mesiaca spadnutú,

spolu s jedným vulkanickým tanečným párom.

 

 

SÚBOJE

Predstavenie začína hromadnou bitkou v galskej dedine, čo je obľúbený spôsob trávenia času nepoddajných rodákov ktorí sa mlátia všetkým čo im padne pod ruku, rybami (pokazenými), šunkami (halal), kurčatami (nadopovanými) a obuškami (ešte nie teleskopickými). Príchod Cigánov na chvíľu pozastaví šarvátku, vytvorí sa gadžovská koalícia proti votrelcom. Po odchode tábora mela pokračuje.

„Besnota doľahne na paskudu, a keď paskuda odíde, besnota zostane.“ Bruce Lee.

Scéna ako z komixu o Astérixovi.

A aby sme išli so zápletkou po stopách West Side Story alebo Rómea a Júlii, máme špeciálny duel, realistický, na telo : bitka na nože.

Predstavenie Tamérantong! bez bitky, nie je predstavenie Tamerantong! A aj tu sa držíme našeho pravidla!

Chorégrafie “Bing Paf Trash” od Philippe Maymat, Areski Garidel a Youssef Diawara

 

KOSTÝMY A KULISY

 

Kulisy v pravom slova zmysle nie sú používané. Ale kostýmy (bez zemepisných ani časových ohraničení), a usporiadaný bazár miriády paklov, kufrov a bizarných aksesoárov, stačia na vytvorenie kulisy prekérnych táborísk, aké nachádzame na perifériách našich miest.

 

Tvorba „na kolene“, je historickou devízou scénografie Tamerantong!, devíza ktorá je šitá na telo tohto  predstavenia. 

K tomu ešte pridajme rôzne narážky na pikturálne a kinematografické referencie, ktoré sú súčasťou ducha hry:

od Jokea po Šagala. Vyprávanie je sprevádzané živými obrazmi v ktorých nachádzame farebné nálady Majstra, ktorý, tak ako rómske umenie, sa vyjadroval svojimi snami a svojou slobodou tvorby. Lietajúca Nevesta (nachádzame ju aj v Kusturicových filmoch) Zelený osol, všetko v priamočiarej, jednoduchej podobe, to sú enigmatickí hostia nášho predstavenia.

 

Miš-maš ako u Kusturicu. Jedinečná imperátorská prítomnosť obrovského Moriaka, zapriahnutého do pozliepanej lode pripomínajúcej boat-people, stará mama v nákupnom vozíku, kočiar tanečníkov s rozgajdanými reprákmi, žandárov britský mundúr.... Všetko to evokuje neformálne kódy Kusturicových filmov, ktorý sa zas inšpiroval svojim veľkým vzorom, Fellinim. 

 

ZÁJAZDY : už viac ako 30 predstavení!

 

 

2013

Premiéra - MPAA/Saint Germain (75) – december

 

2014

Théâtre de la Belle Étoile - La Plaine Saint-Denis (93) - jún

Maison des métallos / Festival Migrant’scène - Paris (75) - novembre

CAC Georges Brassens / Festival I Love Rom - Mantes-la-Jolie (78) – december

 

2015

Théâtre du Briançonnais - Briançon (05) - február

Théâtre de l’Épée de Bois / Cartoucherie de Vincennes - Paris (75) - máj

Festival de Marne / Théâtre Jean Vilar - Vitry-sur-Seine (94) – október

 

2016

Carré Sénart - Scène nationale de Sénart-Lieusaint (77) - január

Théâtre Edwige Feuillère - Scène conventionnée de Vesoul (70) - marec

Théâtre National de Nice - CDN de Nice (06) – apríl