Les yeux de la ville

Geneve

12.7.2009
 

Un truc complétement ouf! Je ne sais pas dans quelle mesure le verlan a investi le français de la Suisse romande, mais c´est l´expression la plus appropriée pour ce qui s´est passé sous les arcades d´une sortie d´autoroute improbable dans un soi-disant parc de la zone de la proche banlieue genévoise.

Le sol couvert d´innombrables éclats de verre de bouteilles, des individus du genre SDF, trainant par-ci, par-là, un banc déglingué, une poussette éventrée, un bitume fissuré, il fait chaud, une marmite déborde de goulasch préparé à ciel ouvert par l´organisatrice de ce festival grandiose, dont cette marmite était la concrétisation fulgurante et bouillante.

L´organisatrice, d´origine serbe, jeune et dynamique, n’avait, visiblement, pas froid aux yeux... Selon toute vraisemblance, elle a réussi à obtenir un financement de la municipalité génevoise pour cette manifestation culturelle de haut vol, et elle s´est lancée, débordante de fougue balkanique, dans l´organisation de l´événement. Je ne me souviens plus comment nous sommes tombés sur ce contact phénoménal. Toujours est-il, que le jour convenu, nous nous sommes présentés dans ce décors à la Koustourica, et nous n´avons pas pu faire autrement, qu´avec...

Genève était sur le tracé de notre route de cet été, alors, pourquoi pas...

Nous ne pouvions pas imaginer le scénario qui nous attendait, mais une fois sur place, comme toujours dans ce genre de situations aberrantes, l´essentiel est de garder la tête haute et le sourire enjôleur, ne pas sombrer dans la déprime et le désespoir, sauver les apparences devant les troupes pour que celles-ci tiennent le coup.... Alors, on y va, à fond, sans retenue, comme à l´Olympia, les SDF n´ont qu´à bien se tenir... La troupe suit, du moment que ça joue, ça danse et chante... On avale la goulash, sans trainer plus que ça, on s´évacue vers l´étape suivante. Nous laissons Genève sur Drina derrière nous...

Totálne bláznivá, absurdná, surrealistická záležitosť, ktorá sa udiala pod klenbami diaľničného navádzača, v akomsi pseudo-parku neurčitého predmestia Ženevy...

Na zemi samé sklo od miriady rozbitých fliaš najrozličnejšieho alkoholu, kde-tu ponevierajúce sa individúa názorne pripomínajúce bezdomovcov, rozbitá lavička, rozpáraný nákupný vozík, zdemolovaný chodník, príšerná horúčava, plný kotol vriaceho gulášu, servirovaného pod holým nebom, s varechou v ruke, víťazoslávne sa tváriaca poriadateľka, riaditeľka a kuchárka v jednej osobe, tohto grandiózneho podujatia. Chýba len Kusturica s kamerou.

Pani riaditeľka, kuchárka a poriadateľka, pôvodom zo srbského Balkánu, mladučká a plná južného temperamentu, s energiou na rozdávanie, sa zjavne nebála ničoho… (na rozdiel od nás). Zjavne sa jej podarilo obdržať financovanie zo strany ženevského mestského zastupiteľstva na toto kultúrne podujatie vymykajúce sa z rámca švajčiarskej šedivosti, a s nasadením vlastným synom a dcéram Driny sa vrhla do uskutočnenia svojich kultúrných plánov a predsavzatí. Už si ani nepamätám ako sme natrafili na tento fenomenálny kontakt. Každopádne, v dohodnutý deň a hodinu sme sa prezentovali v tomto dekórume hodného Kusturicu, a neostávalo nám nič iné, len sa vyrovnať s osudom a ísť do toho…

Ženeva bola na našej trase, museli sme tu spraviť obligátnu prestávku kvôli šoférom, tak čo už, ide sa na to.

Nijako sme si nemohli predstaviť že nás čaká niečo takéto, ale už raz na mieste, ako vždy v takýchto absurdných situáciach, neostáva nič iné, len hlavu hore, úsmev od ucha k uchu, nepoddať sa, žiadne depresie, za každú cenu udržiavať náladu pred mančaftom, aby sa nikto nezbláznil a aby všetci vydržali aj keby diaľnica padala. Tak, ide sa na to, na plné pecky, do útoku, ako v Olympii, bezdomovci, držte sa! Mančaft maže, všetci ako jeden, hraje sa, spieva, tancuje, o dušu, ako keby sa nechumelilo… ako vždy. Po produkcii zhltneme vriaci guláš a evakuujeme na ďalšiu štáciu. Ženevu na Drine zanechávame za nami...