Rómovia v meste

 
 
Podmienky viac než skromné. Ale na to sme zvyknutí. Sme v Bratislave, a môžeme byť radi že sme vôbec tu, a nieto ešte si nárokovať na nejaké šatne alebo občerstvenie, o ubytovaní ani len pomyslieť. Ale to všetko nevadí. Čo nás mrzí, je že za celé tie roky čo sme boli účinkovať v Bratislave, nebol za nami nikto z tých veľkých aktivistov, militantov, obhajcov ľudských práv a nadšencov detí z osád... Nikto. Nikdy. A nie len na našich vystúpeniach. Ani tým ostatným mládežníckym alebo detským rómskym súborom, ktorých je ako šafránu, nikdy nikto zo sféry rómskej inteligencie alebo kultúry, a to už vôbec nehovorím o politikoch, nikdy nikto nepríde povzbudiť, pookriať, potešiť sa, pobudnúť chvíľku spolu... Veď sme svoji! A pri tom, na papieri, v novinách, všade samá láska, koľko len je tých zástancov, nemenovaných ombudsmanov, bratov, sestier... a v hľadisku nikto