Chalonnes-sur-Loire

Résultat de recherche d'images pour

17.7.2010

Kto to nezažil, ten tomu neuverí... V strede Francúzska, Múzeum Vladimíra Iljiča Lenina. Originál. V pôvodnej veľkosti, so všetkým čo k tomu náleží. Busty, zástavy, sochy, dekréty, plagáty, knihy, poháre, aktovka, šiltovka, proste všetko. Najprv som si myslel že sa jedná o nejakú dokonalú formu recesie, ale nie. Je to všetko naozaj, naostro, smrteľne vážne. Akonáhle stretnete Martine, riaditeľku a zakladateľku tejto nevšednej inštitúcie, pochopíte že o žiadnu recesiu sa tu nejedná. Horkýže. Viera, pieta, oddanie. Kult osobnosti tu prežíva svoje najkrajšie chvíle. Epochálne, dejinné poslanie vodcu proletariátu nie je ani v najmenšom spochybnené. Naopak, všetky sily a prostriedky ktoré Martina má k dispozícii, sú vynaložené aby to tak bolo na vždy, na večné časy a nikdy inak. No dobre. Vraciame sa o nejakých 30 rokov dozadu a o pár tisíc km na východ, a všetko je v poriadku. Teda, nie celkom. Lebo na druhý deň, počas nášho vystúpenia pred svätostánkom Vladimíra Iljiča (vystupujeme na koberci, na asfaltke pred múzeom), keď sme v tom najlepšom, vtrhne zrazu medzi nás miestny oddiel žandárov, a preruší vystúpenie. Martina jasá, tento počin len potvrdzuje nekompatibilitu kapitalistického zriadenia s hlbokými myšlienkami proletárskeho internacionálu. Áno, miestni jej nič nedarujú. Susedia sú všetko starí, zakrnelí reakcionári, akonáhle sa niečo deje, hneď volajú žandárov, a tí sú v tom momente na mieste, normálka, veď žandárska stanica je ani čo by kameňom dohodil, a snažia sa nastoliť poriadok v súlade s imperialistickou svetovládou, ktorej sú železnou rukou. Publikum, eklektické a vyberané, je tu aj bývalý veľvyslanec ZSSR, umelecká smotánka, atď., je vo vytržení. Ešte lepšie ako keby to bolo zinscenované. Ozajstná reality show, ktorej sú aj oni súčasťou. Žandári ich legitimujú.  My sa v tom okamžiku strácame za múzeom, nestojíme o nejakú detailnú prehliadku miestnej policajnej moci. Aj keď sme v poriadku, nikdy sa nevie... Ale žandárom sme ukradnutí. Prišli, lebo museli, susedia ich volali, tak nemali na výber. Ale keďže sa toto divadielko opakuje zakaždým keď Martina niečo poriada, a Martina je v tomto smere mimoriadne činorodá, žandári prídu len z povinnosti, trocha zagúľajú očami, spíšu zápisnicu, a poberú sa odkiaľ prišli. My nahradíme ušlý umelecký zážitok na druhý deň, tentokrát už vystupujeme v poli, z druhej strany múzea, a už nikomu nepríde na um obťažovať žandárov, čo je bohumilé, lebo je nedeľa, a aj oni sú ľudia, a majú právo na zaslúžený odpočinok...

  
Résultat de recherche d'images pour

La Basse Ile, LeninCafé, 20h30, 17.7.2010

 

La Basse Ile, LeninCafé, 18.7.2010

Résultat de recherche d'images pour