Veľká studená dolina

Zbojnícka chata – rencontre retrouvailles des sherpas, 5. 11. 2016

 
 
 
 
 
Mária Kvetanová-LAUR: PRECHÁDZKA PO NESKUTOČNE

Skaly, skaly a
samé skaly
z dielne Stvoriteľa
napadali na zem našu.

Tú skalnú kopu na severe
rieky ju opášu..

Večne vetrom ovievaná
je tá horá skália,
cukrovaná snehom,
jeseň je nestála...

Po chodníkoch maľovaných
ako koža z hada,
v duši pokoj,
vzduch a vôňa
do teba sa vkráda.

Z vetra slzy v očiach máš,
ale nielen z toho,
lebo to, čo vidíš, cítiš,
je písané Bohom.

V tej výške, rozľahlosti
na cestu ti svietia
anjeli v oblakoch,
v modrote a v slnku,
s vlasmi ako dieťa,
zlaté ich majú,
keď tade letia...

Dotknúť sa ich mieniš
rukami nad obzor
a tam
kde nič, tu nič...
len slzy nad svetom terajším
natiekli do plesa,
nad jeho krištáľom
srdce ti zaplesá.

Tam si sám so sebou
so všetkou ťažobou,
s pokorou i láskou,
no tešíš na domov...
Nohy ťa nesú ľahko, neskutočne,
vďačný si mocne
za tie chvíle iné...

S paletou v srdci,
s radosťou v sebe
zápasíš s obdivom
k tvojej domovine..


Bratislava 10. október 2020